Ján Horecký — vystúpenie v rozprave, 22. schôdza

Pani ministerka, predsedajúci, dámy a páni, ďakujem za slovo. KDH už pri vytvorení súčasnej vlády tvrdilo, že pani Martina Šimkovičová sa nemala stať ministerkou kultúry. Upozorňovali sme na to, že v osobe ministerky kultúry máme do činenia s osobou, ktorá sa výrazným podielom zaslúžila o etablovanie tzv. dezinformačnej scény, na ktorej pôsobila aj po nástupe do funkcie. Spolu s druhým najvyšším predstaviteľom ministerstva kultúry pánom Lukášom Machalom verejne spochybňujúcim tvar Zeme vytvorili dvojicu, ktorá si dala za cieľ kobercovým náletom mocensky ovládnuť všetky inštitúcie v gescii ministerstva a namiesto rešpektovaných manažérov do nich dosadiť svojich ľudí. A to bez ohľadu na to, či odborne zodpovedajú pozíciám, ktoré majú zastávať. Jediným kritériom pre nich je politická poslušnosť a servilnosť voči príkazom. Najskôr to bolo mocenské ovládnutie umeleckých a kultúrnych inštitúcií prostredníctvom účelovej zmeny zákona. Slovensko prišlo o verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska a nahradila ho štátna Slovenská televízia a rozhlas, pričom vrcholom mocenskej drzosti je, že členom Rady STVR s ambíciou stať sa jej predsedom sa stal samotný Lukáš Machala, tvorca zákona o STVR a dvojka na ministerstve kultúry, pričom budúci generálny riaditeľ tak bude len bábkou v jeho rukách. Čo je však nehorázne, že v internom výberovom konaní ho do Rady RTVS schválil jeho priamy podriadený, s ktorým ho spájajú súkromné klientelistické väzby. Ministerstvo tak bude v jeho osobe priamo dirigovať teraz už štátnu Slovenskú televíziu a rozhlas. Musím spomenúť aj zmenu zákonov o múzeách a galériách, Fonde na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu, predtým zrušenie Kunsthalle a kuloárne informácie hovoria, že zámerom je normalizovať všetky inštitúcie v gescii ministerstva kultúry. A všade budú dosadení ich ľudia. Tejto ministerskej dvojici nestojí nič v ceste k realizácii svojich zámerov, a tak najskôr mediálne vytvárajú negatívny obraz o manažérovi, ktorého chcú odstrániť z funkcie, nasleduje nulová komunikácia, po ktorej prichádza odvolanie bez predchádzajúceho odôvodnenia a doručenie odvolacieho dekrétu aj spôsobom pripomínajúcim polomafiánske praktiky. Dôvodom sa... Dôvody sa dajú prečítať až následne v tlačových správach či médiách, pričom ide väčšinou o formu hanopisu, voči ktorému sa nemá odvolaný štatutár možnosť brániť. Toto je politická kultúra ministerstva kultúry? Toho ministerstva, ktoré by malo byť v uplatňovaní manažérskych kompetencií a kultúrnosti správania sa vo verejnom priestore vzorom pre ostatných? Samozrejme, nie. To sú mocenské čistky, ktoré na tomto ministerstve predvádza Slovenská národná strana a jej predstavitelia. Mocenské čistky, ktoré si mnohí pamätajú ešte z čias totality. Tejto dvojici nič nehovorí funkčné obdobie, na ktoré boli štatutári zvolení vo výberovom konaní. Tejto dvojici nič nehovorí ľudská dôstojnosť, odborné kvality a dosiahnuté výsledky či prezumpcia neviny. Sú odsúdení len za to, že nie sú „našimi ľuďmi“, tej správnej politickej garnitúry, a tak padajú hlavy Bibiany, Slovenského národného divadla, Slovenskej národnej galérie, členovia rady Fondu na podporu umenia a najnovšie aj generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea. Nasledovať budú aj ostatní, ktorí neprejdú auditom politickej servilnosti a poslušnosti. Strana, ktorej preferencie sa v súčasnosti pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti a ktorej poslanecký klub sa rozpadá, tak deštruuje celý kultúrny a umelecký sektor, ktorý sa tvoril celé desaťročia. Čo však KDH vníma ako najzákernejšie a, prepáčte za výraz, najpodlejšie, je, že sa pri týchto mocenských hrách operuje s tradičnými či dokonca kresťanskými hodnotami, pričom ide o ich účelové a povrchné zneužívanie, ako to na jednej z tlačových konferencií prezradila a prejavila samotná pani ministerka kultúry, keď jedno z Božích prikázaní nazvala porekadlom. Takto sa tak v rukách Slovenskej národnej strany kresťanské a tradičné hodnoty menia na politickú ideológiu, ktorú chcú nasilu v rezorte kultúry presadzovať, a to musíme razantne odmietnuť. Násilie a kresťanské hodnoty jednoducho nejdú dokopy. Pred chvíľou v tejto sále zaznela výzva, aby tieto príspevky v rozprave neboli len zvukom vyjadrujúcim nesúhlas, ale aby niesli nejakú myšlienku. Snáď za myšlienku bude prijatá aspoň táto výzva. V KDH odmietame princíp vyhraj voľby a môžeš všetko. Ja osobne nerozporujem, že v minulosti sa stali aj prešľapy, svet nie je dokonalý. Zjednodušený naratív tejto vlády a ministerstva kultúry je, že podpora kultúry bola asymetrická. Ako však môže byť odpoveďou na povedzme prípadné pochybenia totalitárske nastavenie pomerov v kultúre pod absolútnou kontrolou vládnej koalície a jednej strany? To zakaždým, ak niekto vyhrá voľby, bude totalitne nastavovať tú pravú a jedinú kultúru, ako to bolo pred rokom 1989? Vážení členovia vládnej koalície, práve toto, proti čomu povedzme, ak je to úprimný zápas, o čom sa dá pochybovať, a prepáčte, ja o tom pochybujem, tak práve toto môže byť nástrojom absolútneho ovládnutia kultúry aj z iného extrému. Jednoducho kultúra nie je armáda, nebude podliehať rozkazom, nemôže byť neslobodná, nemôže byť ideologická, preto si dovoľujeme tvrdiť, že ide o zneužitie týchto hodnôt pre mocenské a politické ciele, čo je v demokratickej spoločnosti neprípustné. A žiadne hodnoty kresťanské či ľudsky univerzálne sa nemôžu stať politickým nástrojom nepriateľstva v službách politickej strany namierené voči protivníkom. Slovensko sa v týchto dňoch zahaľuje do čierneho a je to vinou nezodpovedného prístupu vedenia ministerstva kultúry k realizácii programu Obnov si svoj dom, pre ktorý bude tento rok väčšina kultúrnych pamiatok bez podpory na ich renováciu, alebo ju dostane v čase, kedy sa väčšina z prác na ich obnove už nebude dať v zimných mesiacoch realizovať. Aj preto na väčšine z nich po celom Slovensku postupne pribúdajú čierne zástavy. KDH rozumie tejto forme protestu proti deštrukčnej politike Slovenskej národnej strany voči hmotnému kultúrnemu dedičstvu Slovenskej republiky, aj preto tento protest... pre tento protest prejavuje porozumenie a podporu. Niekoľko mesiacov totiž upozorňujeme na meškanie rozhodovacích procesov v podpore obnovy kultúrnych pamiatok, na znižovanie finančných prostriedkov na tento účel, ignorovanie odborníkov v komisiách a svojvôľu v rozhodovaní zo strany ministerstva kultúry, ktoré vyvrcholilo pred niekoľkými dňami rezignáciou všetkých členov jednej z kľúčových odborných komisií. Je to žalostný výsledok, pardon, dôsledok nepochopiteľnej kultúrnej politiky predstaviteľov SNS na ministerstve kultúry, ktorej obeťou je, žiaľ, kultúra samotná. KDH považuje politickú nekultúrnosť, ktorú do verejného priestoru svojím rozhodovaním a spôsobmi vnáša Slovenská národná strana s jej nominantami na čele rezortu kultúry, za neprijateľnú. Ostro protestujeme, aby Slovenská národná strana a jej nominanti zneužívali hodnotové pojmy na svoje mocenské, ideologické a politické ciele. Oblasť verejného života, v ktorej sa má uplatňovať sloboda prejavu vo forme slobody umeleckého prejavu, sa za žiadnych okolností nemôže stať oblasťou propagandy názoru a totalitných tendencií žiadnej jednej politickej strany. To sme už v dejinách Slovenska tragicky zažili. Musíme zastaviť deštrukčne nezodpovedný prístup ministerstva kultúry v čase, pardon, na čele s pani ministerkou Martinou Šimkovičovou k hmotnému kultúrnemu dedičstvu, ktorý môže mať na kultúrne pamiatky Slovenska nezvratné následky, preto budú všetci poslanci Kresťanskodemokratického hnutia hlasovať za odvolanie ministerky kultúry pani Martiny Šimkovičovej, ministerky kultúry, ktorá sa ministerkou nikdy nemala stať. Ďakujem za pozornosť.