Zora Jaurová — faktická poznámka, 22. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Hlina, no ja som celý čas rozmýšľala, či ja som čipka, alebo latex (rečníčka sa pozrela na svoje šaty), dneska som podľa mňa hodváb (povedané so smiechom), ale viete, to podľa mňa je úplne inak, lebo to je čipka a latex verzus nejaká hrubá konopná záplata, o čom tu dnes hovoríme, a tuto kolegyňa Kleinert, ktorá je textilná a odevná dizajnérka, veľmi dobre vie, že keď dáte tú hrubú konopnú záplatu na nejakú jemnú tkaninu, tak celé tie šaty zničíte nenávratne. A to je podstata toho, o čom tu dnes diskutujeme. Len mňa zaujalo, že vy sa to tiež snažíte stavať do takej ideologickej polohy, že je to niečo medzi konzervatívcami a liberálmi, len ja si myslím, že aj konzervatívci, aj liberáli, aj ľavičiari, aj pravičiari, aj ktokoľvek, komu záleží na budúcnosti tejto krajiny, tak všetci by mali stáť spolu zoči-voči zmaru a ničeniu niečoho – a o tom sa tu dnes od rána rozprávame. A viete, druhá strana by veľmi rada celú túto debatu zarámcovala ako nejaký ideologický boj. Ale to nie je ideologický boj, to nie je boj nejakých dvoch ideológií, to je boj o holé prežitie slovenskej kultúry. A ja vlastne len zdôrazňujem, že my keď si tú kultúru necháme zničiť, my keď si ju necháme zničiť dvomi nekompetentnými ľuďmi, tak bez kultúry z nás nezostane nič, bez kultúry nie sme nikto, nie sme národ, nie sme krajina, nie sme ani ľudia, pretože tá kultúra nás tvorí, takže ja si myslím, že my všetci bez ohľadu na to, aké ideologické pozície zastávame, by sme sa mali postaviť do jedného šíku a zabrániť tomu, aby sa slovenská kultúra ničila. Ďakujem.