Ondrej Dostál — faktická poznámka, 22. schôdza

Ďakujem. No aj ja by som rád žil v krajine, kde sa nekorumpuje a nekradne, ale tak úplne by mi stačilo, keby som žil v krajine, kde sa stíha korupcia a krádež, hej, tak ako sa stíhať majú. Pani poslankyňa Števulová, mne sa veľmi páčil ten argument, ktorým si reagovala na tú obhajobu, no však veď pán minister Susko neporušil zákon. Konal v súlade so zákonom. No veď to predsa nie je o tom. Dôvodom na odvolanie ministra nemusí byť len, že porušil zákon. Ak porušil zákon a preukáže sa mu, že porušil zákon, tak to môže mať za následok trestné stíhanie a malo by to automaticky viesť k jeho odstúpeniu alebo odvolaniu premiérom bez toho, aby to riešila opozícia, a dôvodom na vyslovenie nedôvery zo strany parlamentu môžu byť aj morálne a etické zlyhania alebo to, ak člen vlády nekoná vo verejnom záujme, ale koná v záujme svojom alebo sebe blízkych osôb. A takých príkladov bolo v prípade a je v prípade pána ministra Suska neúrekom – novela Trestného zákona, rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znižovanie trestov a skracovanie premlčacích dôb aj pre korupčníkov a tá posledná kvapka, ktorá vlastne viedla aj k tomu návrhu, prepustenie Dušana Kováčika z výkonu trestu po podaní dovolania. A ani v tomto prípade nikto netvrdil, že minister Susko nemohol to urobiť, že tak urobil v rozpore so zákonom. Však to nikto z nás netvrdí. Ale bolo to rozhodnutie v poriadku? No nebolo. Bolo vo verejnom záujme? Nebolo, nebolo vo verejnom záujme. Bolo v záujme Dušana Kováčika právoplatne odsúdeného korupčníka, ktorý je symbolom zametania korupčných káuz pod koberec?