Michal Sabo — vystúpenie v rozprave, 19. schôdza

Ďakujem za slovo, ja sa totižto veľmi teším, keď vždy môžem rozprávať o tom, ako sa využívajú verejné financie nielen, ale aj v rámci životného prostredia a ako práve toto odvetvie a investície do zelenej transformácie potrebujú naozaj na Slovensku radikálnu zmenu, k lepšiemu pochopiteľne, pretože ono to vie totižto priniesť zároveň aj benefity nielen teda pre životné prostredie, pre zdravie ľudí, ale aj financie do štátnej kasy. No a tu sme pri štvrtej Ficovej vláde a pri dlhodobo zanedbaných mnohých nielen povinnostiach, ale aj príležitostiach, o ktorých sa snažíme rozprávať často, ale to je ako keby ste do rúry, ktorá nemá koniec, volali, lebo jednoducho volané číslo je občas nedostupné, teda väčšinou. No a tiež zároveň by to chcelo aj také dobré personálne kádre, ktoré by sa toho chytili, odborníkov vo vláde a na, v rezortoch, ktorí majú nielen znalosti, ale aj chuť aj pracovať a pustiť sa do takej komplexnej zmeny a systematickej reformy. Vo svojom prvom vystúpení dnes dopoludnia som sa pýtal dosť dôležitú kľúčovú otázku, že prečo, že z akého dôvodu ešte Slovenská republika pri tých všetkých vedomostiach, ktoré máme, a pri všetkých dátach, ktorými disponujeme ako moderná spoločnosť, prečo stále ešte Slovenská republika investuje do fosílnych palív, keď vieme, že, po anglicky sa tomu hovorí dead end, alebo teda že je to slepá ulica, lebo ono sa to stále deje. A keby predchádzajúce vlády vrátane, samozrejme, troch vlád SMER-u nezanedbávali svoje povinnosti a neprehliadali všetky dostupné príležitosti, tak dnes sme mohli konštatovať, že sme na tej správnej ceste k náprave série, veľkej série rôznych environmentálnych problémov, ktoré, ktorým čelí Slovenská republika, a zároveň sme mohli byť aj energeticky, aj finančne efektívnejší. To sa ale nedialo a stále sa to na nemilé prekvapenie nedeje a obávam sa, že zmena radikálna nenastane ani pri tejto vláde, pretože nemusím hádam pripomínať, kto je vo vedení ministerstva životného prostredia a aké majú priority a ciele. Takže v tomto kontexte chcem trošku v tomto vystúpení porozprávať o tom, aké všetky príležitosti boli zanedbané a ako na to teraz doplácame, koľko peňazí vláda mohla už mať k dispozícii, keby sa venovala iným veciam ako sama sebe. A napríklad základný fakt, o ktorom všetci vieme, znečistené životné prostredie nás stojí extrémne veľa peňazí, extrémne sumy, ktorým sme už dávno dobre zvolenou prevenciou vedeli predchádzať a dnes tie peniaze sme mohli aj efektívne využívať. A nemám na mysli len náklady na odstránenie samotného znečistenia, mám na mysli aj náklady, ktoré vznikajú napríklad ochoreniami a úmrtiami, ktoré sú spôsobené napríklad znečisteným ovzduším. Hlavnými zdrojmi tohto znečistenia sú spomínané fosílne palivá, tuhé palivá na vykurovanie domácností, cestná doprava, výroba kovov. Dnes som už spomínal správu OECD, citujem z nej opäť: Priemerné koncentrácie jemných prachových častíc na Slovensku naďalej patria k najvyšším v rámci OECD v Európe. Tieto prachové častice prispievajú k výskytu astmy, kardiovaskulárnych ochorení, pľúcnych chorôb, predčasným úmrtiam, lebo veď málo máme zaťažený zdravotný systém, pravda, tak mu ešte priťažujme a prehliadajme, že tu máme masívny problém. A napriek tomu sa nič nedeje, nedeje sa zmena k lepšiemu, mohli sme to už dávno zlepšovať. A keď teda máme rozprávať o číslach, koľko peňazí už sme mohli mať na stole aj v tejto konsolidácii, tak analýze nákladov za znečistenie ovzdušia sa venoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2021, vtedy záverečná správa tohto výskumu uviedla, že čísla naznačujú približne 138-tisíc dní práceneschopnosti vplyvom znečistenia iba ovzdušia a náklady na chorobnosť spôsobenú PM10 sa vo všetkých scenároch pohybujú okolo 549 mil. eur za jeden jediný rok. Päťstoštyridsaťdeväť miliónov eur. Napriek tomu, že v posledných rokoch sledujeme jemné zlepšenie, tak kvalita ovzdušia na Slovensku je stále neuspokojivá, v neposlednom rade aj z dôvodu neuskutočnenej a nedostatočnej transpozície regulačného rámca Európskej únie v oblasti kvality ovzdušia. Čiže toto je jedna z tých mnohých environmentálnych zanedbaných povinností a zároveň aj príležitostí. Ešte raz, 549 mil. eur náklady za chorobnosť spôsobenú iba jemnými prachovými časticami. Toto už dávno mohlo byť sanované. A nemôžeme sa tváriť, ani táto vláda sa nemôže tváriť, že o tomto probléme nevie, pretože Slovensko čelí žalobe od Európskej komisie za systematické prekračovanie denných limitných hodnôt v zóne kvality ovzdušia Banskobystrického kraja napríklad v rokoch 2005 až 2019, takisto v aglomerácii Košice v rokoch 2005 až 2019. Tak sa pýtam, že koho vlády vtedy boli na úrade vlády. Kto bol vtedy premiérom, kto viedol kabinet? No tak Ódorove vlády to, kolegovia a kolegyne, neboli. A vzhľadom na to, že dnes sme tu tak veľmi často rozprávali tú trojnožku Matovič, Heger, Ódor, tak... samozrejme, že nie som, ani som nikdy nebol fanúšikom Matoviča a Hegera, ale chcem povedať, že podľa mňa je že ľudsky nechutné od koaličných poslancov a poslankýň, keď používajú ako toho ancikrista Ľudovíta Ódora, a je to o to bizarnejšie, že vlastne dnešní koaliční poslanci a poslankyne, alebo teda lídri v tom období, keď bol Ľudo Ódor úradníckym premiérom, mu odmietli vysloviť dôveru a teraz z neho robia toho najväčšieho satanáša. Je to absolútne nechutné. Prepáčte, musel som to povedať. Čas? (Rečník sa pozrel na tabuľu s časomerom.) Okej. No a potom, samozrejme, je tam v rámci tých rôznych príležitostí a zanedbaných povinností veľa kategórií, o ktorých by sme sa mohli rozprávať. Ja spomeniem len jednu takú veľmi aktuálnu, že minister Taraba odmietol zaviesť sociálny klimatický fond pri nedávnej príležitosti. A veď tam tiež je len taký alarmujúci údaj, že ak zavedieme spolu so systémom ETS2 tento fond až v roku 2028, tak dostaneme o 245 mil. eur menej. Ja to hovorím práve teraz, lebo predpokladám, že konsolidácii sa nevenujeme naposledy, aby ste mali v merku, vážená vláda, vážená koalícia, že tu máte jednoducho povinnosti a príležitosti, ktoré prehliadate a ktoré vám môžu priniesť do štátnej kasy množstvo, množstvo prostriedkov, ktoré vám zbytočne vašou pasivitou, prípadne tým, že jednoducho prehliadate niektoré príležitosti, unikajú. No a toto všetko, ani znečistenie ovzdušia a peniaze, ktoré môžeme prevenciou získať, ani sociálny klimatický fond, to nič z toho jednoducho nie je dnes na programe dňa, pretože o aktuálnej konsolidácii sa rozprávame aj napriek tomu, že sme sa o nej mohli rozprávať celý celučičký rok, tak tu o nej klasicky debatujeme v skrátenom režime, absolútne na poslednú chvíľu, tak ako sme si už zvykli, chaoticky a babrácky. A výsledkom je, že vláda na sebe nešetrí, namiesto toho ide vyťahovať peniaze z peňaženiek bežných ľudí, a pritom aj veď sám premiér Fico to potvrdil alebo súhlasil, alebo zhodli sa aj s pánom ministrom, že 500 mil. eur sa dá len na bežnej réžii štátu ušetriť, ale nedeje sa. Namiesto toho konsolidácia, o ktorej sa tu rozprávame, keď to teda kolegovia počítali, tak priemernú rodinu bude stáť tisíc eur ročne. A rozhodne neplatí ani ten argument, ktorý sa často objavuje v niektorých mediálnych kanáloch, že konsolidáciu zaplatia bohatí, no tak zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, pretože drahšie budú všeobecné náklady na život, ľudia si priplatia za štandardné cestovanie, ale aj za cestovanie za svojimi najbližšími, za svojimi rodinami, za starými rodičmi, napríklad v cene diaľničnej známky, drahšie budú plienky, drahšia bude drogéria, faktúry za telefón, ale aj mnou spomínané energie. Čiže Ficova drahota nás čaká a neminie, mohli sme sa jej vyhnúť, ale to by sme asi museli mať inak poskladaný kabinet. Ale chcem povedať na záver, že táto Ficova drahota nie je jediná cesta, že sa to dá aj lepšie, že sa to dá robiť aj tými dobre odchytanými príležitosťami a ich využívaním, systematickými riešeniami, nie rýchlym plátaním nadivoko, znížením odvodového zaťaženia práce tak, aby sme podporili zamestnanosť a podnikavosť ľudí na Slovensku, naštartovali ekonomiku. To všetko vieme robiť aj cez adresnú pomoc, o ktorej som rozprával, keď bola v rozprave kolegyňa Jurík, tak aby sme sanovali problémy tých najohrozenejších skupín na Slovensku, aby štát na sebe šetril a nie ťahal peniaze od ľudí. A na záver teda pripomeniem slová kolegu a kamaráta Kišša, tak buď si, drahá koalícia, urobte svoju domácu úlohu riadne, alebo choďte od toho a nechajte to na ľudí, ktorí to urobiť vedia. Vďaka.