Branislav Vančo — iné vystúpenie, 19. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, my sme mali tento týždeň prejednávať konsolidáciu verejných financií, ale, žiaľ, prejednávame konsolidáciu peňaženiek bežných ľudí, všetkých ľudí na Slovensku. A táto konsolidácia je drastická a bezohľadná. Je vidno, že tejto vláde chýba vízia v tom, kam chce Slovensko potiahnuť dopredu, čo chce, čo chce urobiť, pretože konsolidácia verejných financií je ťažká vec, na druhej strane dáva to príležitosti urobiť niečo, z čoho budú mať osoh ľudia o niekoľko rokov neskôr. Je veľmi otázne, čo okrem bezohľadného vybratia 2,7 mld. je cieľom tejto vlády v rámci tejto – v úvodzovkách – konsolidácie. Ja to neviem, nezaznelo to tu ani, ani v médiách. Každopádne ja sa chcem venovať hlavne teda procesu prijímania, alebo teda schvaľovania, navrhovania, lebo musím povedať, že niečo také som nezažil. Pohybujem sa v biznise, v podnikateľskom prostredí od roku 2007, po škole. A ako hlavný právnik jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku som mal veľmi blízko k tomu, sme riešili zákony, legislatívu, ktorá, ktorá prichádzala z vlády alebo z parlamentu, a musím povedať, že nikdy, nikdy som nezažil takýto proces v prípade takéhoto vážneho zákona, ktorý tak vážne zasahuje do životov a peňaženiek každého jedného Slováka a Slovenky. Ministerstvo financií, ja som sa to pýtal na výbore, inak by som si to nedovolil povedať, ale pani štátnej tajomníčky som sa na ústavnoprávnom výbore pýtal, akých orgánov samosprávnych a štátnych a inštitúcií, asociácií, trebárs podnikateľských alebo občianskych združení a podobne, s kým konzultovali a diskutovali tieto návrhy. Odpoveď bola šokujúca – s nikým. Celý ten návrh vznikal iba na ministerstve financií. A jednoducho oni s nikým nediskutovali. A druhý šok bol, keď jeden z predstaviteľov, alebo teda predstaviteľ jednej z asociácií podnikateľských, ktorá poskytuje služby spotrebiteľom, telekomunikačné, sa objavil na ústavnoprávnom výbore, pretože boli zúfalí, nevedeli sa dostať k akejkoľvek diskusii s ministerstvom, tak museli prísť na ústavnoprávny výbor (reakcia z pléna) a tam hovoriť o tom, aké má dopady napríklad transakčná daň. Jednoducho bez diskusie, bez premyslenia a bez ohľadu na to, aké to bude mať dopady. Jednoducho vybrať 2,7 mld. za každú cenu a nič, nič iné ich nezaujíma. Tá transakčná daň špecificky, okrem teda tých vecí, ktoré majú dopad na biznis, tých vecí, ktoré spomínal pán poslanec Hlina včera, mňa trápi jedna, jedna vec a to je podpora šedej ekonomiky. Jednoducho platby sa presunú zase do doby cashu. Sú na to dôkazy v Maďarsku, kde tá daň funguje. Je tam obrovský nárast za tých, za tých niekoľko rokov, kde to tam, ktoré to tam funguje. Je tam obrovský percentuálny nárast prechodu z elektronických platieb do hotovosti, čo, samozrejme, šedá ekonomika má, má jednoducho zlé dopady na štátny rozpočet. Čiže to je akoby dekonsolidačné opatrenie, keď vy motivujete ľudí, aby sa presúvali, svoje aktivity do šedej zóny, tak tam nebudú platiť dane. V žiadnom prípade nebudú platiť dane. Čiže to bude mať negatívny, negatívny vplyv na rozpočet. Nehovoriac o tom, že ak je pravda to, čo hovoril pán poslanec Hlina včera, tak banky na tom zarobia, pretože ľudia presunú, alebo teda zmenia spôsob platieb. A v konečnom dôsledku na tom zarobia banky a štát, štát nie. A pokiaľ ide o pána poslanca Gašpara, ktorý reagoval vo svojom vystúpení aj na moju faktickú poznámku, a teda my sme mali diskusiu aj na ústavnoprávnom výbore na túto tému, pretože celý čas, čo sa, čo sa rozprávame o konsolidácii verejných financií, a nielen tu v parlamente, aj predtým, je snaha koalície prehodiť zodpovednosť za toto rozhodnutie na niekoho iného. To prebiehalo aj na ústavnoprávnom výbore a ja som na to reagoval vo faktickej poznámke, ale, pán Gašpar, opäť zavádzal, klamal a dezinterpretoval, takže musím sa k tomu vrátiť. Pán Gašpar, vy dobre viete, že, pán Ódor, ako premiér úradníckej vlády predstavil katalóg možností na konsolidáciu, s tým, že vy ste si mohli vybrať. A vy si vyberáte a vyberáte si tak, ako som spomínal. Nekonsolidujete verejné financie, nešetríte na štáte, ale všetko prenášate na ľudí. Aj trebárs tá transakčná daň, ktorá vyzerá, že teda budú ju platiť iba firmy. A to bola ďalšia diskusia na tom výbore, akoby tam ani niektorí koaliční poslanci nechápali, že ak platia daň firmy, tak jednoducho oni si to musia premietnuť do nákladov, to znamená do cien, čiže vždy to zaplatia bežní ľudia, tí spotrebitelia, ktorí nakupujú tie tovary a služby. Čiže ak sa chce niekto tváriť, že toto sa ľudí napríklad nedotkne, no tak to naozaj že asi v základnej škole sa niečo zanedbalo. Je jasné, že táto tzv. konsolidácia neprinesie nič dobré. A mňa to strašne mrzí, pretože naozaj mala to byť aj príležitosť na to, aby sme sa pripravili na tie ďalšie roky. Možno ten, ten rok by bol ťažký, nech by tu bola akákoľvek vláda, ten nasledujúci, ale tie ďalšie, tam by bola nejaká nádej. Ja pri tomto balíku konsolidačnom žiadnu nádej, žiaľ, nevidím. Navyše ten proces, ktorý tu prebiehal bez diskusií, bez zapojenia odbornej verejnosti a tých ľudí a firiem alebo podnikateľského prostredia, ktorí stále vlastne nevedia, že čo sa udeje. My aj teraz čakáme, aké prídu pozmeňovacie návrhy. O jedenástej sa má hlasovať. A toto je to najhoršie. Každý jeden človek, každá jedna firma potrebuje predvídateľnosť práva. Potrebuje vidieť, čo sa bude diať, potrebuje to vedieť dopredu a ideálne, keď aj prebieha diskusia o tom, aké to bude mať dopady. Vtedy aj ten štát bude vedieť predvídať, ako sa zachovajú aj tí ľudia, alebo tie firmy. Tuná neprebehla takmer žiadna komunikácia. A je to zúfalé a mňa to strašne mrzí, a preto, samozrejme, budem hlasovať proti tomuto zákonu. Ďakujem. (Potlesk.)