Zora Jaurová — vystúpenie v rozprave, 19. schôdza

No, ja tu teda vystupujem ako jedna z predkladateliek tohto zákona, ktorý je teda o registrácii cirkví a náboženských spoločností, ale musím povedať, že tá rozprava o tomto zákone nám tu v posledných dňoch nabrala naozaj pomerne zvláštny spád, a je to veľmi smutný paradox, že tieto veci, ktoré ja považujem za absolútne bezprecedentné v histórii tohto parlamentu, sa tu odohrávajú v rámci rozpravy o registrácii cirkví a náboženských spoločností. To by som tak zaznamenala na vašom mieste. A je mi naozaj trocha ťažko vystúpiť k tejto téme po tom, čo sa tu odohralo v stredu a čo sa tu teda odohráva aj teraz, pretože veľmi ťažko sa hovorí o vzťahu štátu a cirkvi, o viere, ktorá má robiť človeka lepším, o kresťanských hodnotách a o podpore tých, ktorí ich presadzujú, po tom, čo sme tu zažili zo strany pána podpredsedu Danka, teraz pána podpredsedu Gašpara, ale teda najmä pána poslanca Huliaka. Viete, etika, étos a morálka sa nebuduje prázdnymi rečami o politickej kultúre, nebudeje sa ani búchaním sa do pŕs, kto je väčší kresťan, alebo naťahovaním sa o tom, kto postaví väčší stožiar, pretože skutočná, a ak chcete, a to hovorím tuto na túto stranu parlamentu (rečníčka gestom ľavej ruky ukázala na časť sály), kresťanská a národná, ale najmä civilizovaná politická kultúra sa buduje len tak, že ju budeme žiť, že ju budete žiť vy všetci, že ju budete žiť vy, pán predsedajúci, že ju bude žiť pán Danko, že ju bude žiť pán Huliak a všetci podobní. A ja tu chcem povedať a poviem to tu ešte veľakrát, ak poslanec Huliak sa po tom, čo tu predviedol v súvislosti s kolegyňou Plavákovou, nevzdá svojho mandátu, nemôžme brať už nikdy vážne žiadne prázdne reči zo strany SNS o politickej kultúre, o morálke, nebodaj o kresťanských hodnotách alebo vlastne o čomkoľvek. A ja to tu budem opakovať zakaždým, keď pán poslanec Huliak bude v tomto pléne. Ale teda vrátim sa k téme tejto rozpravy, ktorou je teda ten návrh novely zákona o registrácii cirkví a náboženských spoločností. A ako som už bola spomenula, máme tu v tomto parlamente pomerne veľa poslancov a poslankýň, ktorí sa veľmi deklaratívne hlásia ku kresťanským hodnotám. A je mi aj troška ľúto, že tu napríklad teraz nie sú, pretože nie je úplne časté, že by sme sa okrem toho oháňania sa kresťanskými hodnotami o nich naozaj aj bavili v tomto pléne a predkladali zákony, ktoré napríklad s týmito hodnotami súvisia. A verte-neverte, zmyslom toho zákona, ktorý tu s kolegom a kolegyňou predkladáme, je totiž vniesť viac kresťanských hodnôt aj do registrácií cirkví a odstrániť komunistický model, ktorého sa ešte stále na Slovensku držíme pri registrácii cirkvi. A najmä je cieľom tohto zákona odstrániť teda diskrimináciu voči rôznym novým, opäť najmä kresťanským spoločenstvám a náboženským zoskupeniam.„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! A sami doň nevchádzate a tým, ktorí by chceli vojsť, nedovolíte!“ Tak takto sa k nám prihovára samotný Ježiš Kristus. A je dôležité si uvedomiť, vďaka zákonom, ktoré dnes máme a ktoré v minulosti prijal tento parlament, nemôžu všetci ľudia na Slovensku praktizovať svoju vieru za rovnakých podmienok. Moji kolegovia predo mnou, síce teda s tými nečakanými prestávkami a divergenciami, ale pomerne presne popísali, o čo v tomto zákone ide, a tiež to, že sa snaží odstrániť aj ústavnú nerovnosť pri registrácii cirkví a náboženských spoločností, takže ja vám porozprávam jeden krátky príbeh. Ja osobne som členkou jednej z malých slovenských protestantských cirkví, cirkvi bratskej. Môj starý otec bol jeden z prvých pastorov tejto cirkvi a jej spoluzakladateľom na Slovensku. Dodnes si pamätám, ako sme v 80. rokoch v montážnej jame v garáži schovávali jeho v Amerike vytlačené samizdaty, ktoré sa potom potajomky distribuovali do rôznych kresťanských komunít, protestantských, katolíckych, prebudeneckých, všetci boli na jednej lodi, pretože všetkých režim perzekvoval rovnako. Uvedomme si, kolegovia a kolegyne, že základ toho zoznamu štátom uznaných cirkví, ktorý dnes máme na Slovensku, pochádza ešte z čias komunizmu a nebol vytvorený preto, aby cirkvám pomáhal, ale na to, aby ich kontroloval. Financovanie cirkví, zoznam uznaných spoločenstiev boli nástrojom na dohľad na cirkvami počas komunizmu. A my dnes ten istý zoznam používame ako údajný výdobytok politík štátu voči cirkvám. Bohužiaľ, výsledkom je narastajúca nerovnosť v prístupe k rôznym veriacim spoločenstvám a náboženským spoločnostiam. Ten systém je od základu zlý a výsledky hovoria za všetko. Moja štátom uznaná cirkev má podľa posledného sčítania obyvateľstva 3 440 členov. Ak by vznikla v súčasnosti, potrebovala by ich 50-tisíc. Prečo vlastne? Akú relevanciu má zoznam, ktorý vznikol v 50. rokoch a zostavili ho komunistickí tvorcovia represívnej legislatívy? Tak ako na prelome 19. a 20. storočia vznikali rôzne prebudenecké cirkvi, tak ako môj starý otec našiel svoju vieru ako Slovák uprostred Uhorska vďaka americkým misionárom, tak ako sa moja stará mama, nemecká evanjelická diakonisa z Vojvodiny šírila svoju vieru a pomáhala ľuďom kdesi v okolí Nyíregyházi, tak aj dnes a stále vznikajú nové a nové komunity ľudí, ktorí hľadajú rôznym spôsobom Boha a pravdu o svete. A ak je Slovensko demokratická krajina, ktorá zaručuje slobodu náboženského vyznania a viery, ako deklaruje v ústave, tak nemôže pripúšťať, že viera niektorých občanov je lepšia a hodnotnejšia ako iná. Náboženstvo je jednou zo súčastí ľudskej dôstojnosti a pre mnohých jeho prívržencov je to oveľa viac, než len obyčajná voľba životného štýlu, je to najhlbšia súčasť ich identity. A toto si pripomínajme aj pri iných identitárnych diskusiách v tomto parlamente. Morálny základ slobody vierovyznania spočíva v tom, že vieru chápe sekulárny štát ako niečo, čo prispieva k skvalitneniu života a k zlepšeniu spoločnosti. Štát uznáva, že existujú aj sekulárne dôvody, prečo je viera považovaná za spoločenskú hodnotu, a práve preto garantuje slobodu vierovyznania. Menej právnickým jazykom povedané, aj v sekulárnom štáte uznávame, že viera môže robiť ľudí a spoločnosť lepšími, a práve takúto vieru chceme podporovať vo všetkých jej prejavoch, ktoré nezasahujú do práv a identity iných občanov. Práve preto je úlohou štátu zabezpečiť, aby mal každý rovnaký prístup k viere, k náboženským prejavom a zároveň aby viera jedného neobmedzovala práva druhého. Myslím si, že 35 rokov po páde komunizmu by sme sa k tomuto cieľu mohli konečne spoločne vydať, katolíci, protestanti, prebudenecké cirkvi aj iní veriaci. Hádam nepotrebujeme ten útlak a represiu na to, aby sme boli všetci na jednej lodi. A úplne na záver, keďže sa tu bavíme o cirkvách a kresťanstve a keďže som včera počula, že pán Huliak je podľa svojich slov hlboko veriaci kresťan, tak tu mám jeden citát z Biblie, špeciálne pre pána poslanca Huliaka, ku ktorému sa Starý zákon prihovára v Knihe prísloví:„Ako k letu nepatrí smiech a k žatve dážď, nepristane bláznovi česť. Ako preletovanie vrabca a poletovanie lastovičky, ani bezdôvodná kliatba nedosiahne cieľ. Ako sa pes vráti k tomu, čo vyvráti, opakuje blázon svoje bláznovstvo. Videl si muža, čo sa sám sebe zdá múdry? Blázon má viac nádeje, než on.“ Ďakujem, kolegovia. (Potlesk.)