Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 19. schôdza

Vážená pani komisárka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, aj ja by som chcel poďakovať pani komisárke za prednesenú správu aj za to všetko, čo robí pre zdravotne znevýhodnených už dlhé roky. A chcem teda povedať za poslanecký klub SaS, že aj my podporíme túto správu aj pri hlasovaní. A dovolím si tri stručné poznámky. Jedna z vecí, ktoré ma zaujali aj v správe, aj vo vašom vystúpení, bol ten rekordný počet podnetov, ktoré dostávate od osôb so zdravotne, zdravotným znevýhodnením, a podobne ako vy, sa domnievam, že to nie je signál toho, že by sa situácia, situácia zhoršovala, ale signál toho, že si ľudia v čoraz väčšej miere uvedomujú svoje práva, a tu by som takú paralelu použil, že niekedy, niekedy sa ľudia pýtajú, že, vo vzťahu teda k násiliu páchanému na ženách, že stúpa počet hlásených prípadov, že niektorí to skúšajú interpretovať, že je to jak umelé, že si vyrábajú tie organizácie, ktoré pracujú s týranými ženami, agendu, ale skutočnosť je taká, že tým, že sa o niečom v spoločnosti hovorí, že sa zvyšuje povedomie spoločnosti, že je tu nejaký problém, tak aj ľudia, ktorých sa ten problém týka, zrazu si uvedomia, že majú možnosť to riešiť a zrazu majú možnosť, majú možnosť sa na niekoho obrátiť, no tak tú možnosť využívajú, čo je dobré, čo nie je ani v jednom, ani v druhom prípade príznak toho, že by sa situácia zhoršovala, to, že je viacej prípadov, o ktorých, o ktorých vieme, ale je to signál toho, že sa tá situácia rieši a že stúpa povedomie o tom probléme. A myslím si, že vo vzťahu k zdravotne znevýhodneným je to do veľmi veľkej miery zásluha práve vás a vášho úradu a tej dobrej roboty, ktorú, ktorú robíte. Druhá poznámka, ktorou by som reagoval na rozpravu, lebo to sa tu tak notoricky opakuje, že či už verejný ochranca práv, alebo komisári prednášajú pred poloprázdnou, teda to som prehnal, pred skoro prázdnou sálou svoje, svoje správy, ale zasa teda aby sme boli realistickí, ani, ani pri drvivej väčšine iného programu nebýva, nebýva táto sála – s výnimkou hlasovania – zaplnená a aj keď áno, je to, je to aj prejav, prejav záujmu, ale ja by som ako dôležitejšie videl, videl to, že akým spôsobom bude Národná rada a ďalšie orgány, ktorým sú určené vaše odporúčania, k nim, k nim pristupovať, teda či sa nimi bude, bude zaoberať a bude sa ich snažiť v našom prípade pretaviť do legislatívy, v tých ostatných prípadoch pretaviť do, do nejakých opatrení. Ja si uvedomujem, že nie je to jednoduché, že viaceré z tých vecí sú aj finančne náročné, a teraz keď sa ide konsolidovať, šetriť, tak tých prostriedkov určite nebude, nebude nazvyš, ale, ale viaceré z tých opatrení sú aj také, že nevyžadujú veľké finančné prostriedky, a viaceré z nich dokonca vyžadujú najmä nejakú legislatívnu úpravu, ktorá nemusí byť nijako zásadná z hľadiska celospoločenského, ale môže výrazne pomôcť práve osobám so zdravotným znevýhodnením. Posledná, tretia poznámka je terminologická, ja sa teda pripájam k tým, ktorí hovoria, že je aj dôležité, ten jazyk, aký, aký používame vo vzťahu k ľuďom, ktorých sa nejaký problém týka, a že áno, mali by sme, mali by sme byť citliví a zdravotne znevýhodnený je lepší pojem ako, ako osoba so zdravotným postihnutím. V tomto konkrétnom prípade tu máme aj jeden problém, že názov inštitúcie komisár pre osoby so zdravotným postihnutím je zakotvený nielen v zákone, ale priamo v názve zákona a názov zákona nie je možné meniť ani novelizáciou. Čiže teoreticky môžeme v zákone zmeniť, že to bude komisár pre osoby so zdravotným znevýhodnením a zmeniť to všade v texte zákona, len potom bude trošku zvláštna situácia, že v názve zákona bude, že je to komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a v samotnom zákone bude, že je to komisár pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Čiže právne čisté riešenie by asi bolo iba nanovo prijať celý ten, celý ten zákon a upraviť to aj v názve zákona, čo, samozrejme, je možné. Takže ešte raz, ďakujem za vašu robotu a držím palce do jej pokračovania.