Ján Horecký — faktická poznámka, 19. schôdza

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj, vážené dámy, páni, za vaše reakcie. Ľutujem, že pani kolegyňa Plaváková odišla, lebo stojím o ten dialóg a chcel som jej vysvetliť svoj postoj. Objekt práva a byť ľudskou bytosťou sú principiálne a váhovo bytostne iné veci. To, že právnici sa zhodnú na tom, že dieťa, teda ľudská bytosť nie je objektom práva, a teda nepožíva ochranu života v niektorých krajinách, je donebavolajúci zločin a my sa naň snažíme reagovať. Jednoducho nie je ani to pravda, že nie sú absolútne objektom práva. Koľko máme zákonov a predpisov, ktoré chránia s osobitným zreteľom tehotnú ženu a dieťa napríklad pred fajčením, pred škodlivými látkami a pred kadečím. Prečo to robíme? Prečo to robíme s väčším zreteľom k tehotným ženám? Kvôli ich plodu, kvôli ich dieťaťu pod srdcom. Nerobíme to kvôli nejakému zhluku buniek, ale kvôli tomu, že sa jedná o dva životy. Tak ako to bolo spomínané aj včera, že niekedy ide o dvojnásobnú vraždu alebo dvojnásobné zabitie, ak sa stane nehoda alebo úmyselný trestný čin, že niekto zmarí život tehotnej ženy a s ním aj život nenarodeného dieťaťa. Nuž, Charta základných ľudských práv Európskej únie chráni život, predovšetkým život a základné atribúty dôstojného života každej bytosti vrátane menšín, ale aj vrátane nenarodených detí, nie právo na potrat, ktoré rozhodne nie je právom ľudským, ale neľudským. Ďakujem. (Potlesk.)