Ondrej Prostredník — vystúpenie v rozprave, 19. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladateľky navrhujú zmenu zákona o sociálnych službách a zmenu zákona o výkone práce vo verejnom záujme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, na chvíľu vás preruším. Kolegovia, kto nemáte záujem počúvať poslanca, pána poslanca pri rozprave, tak opustite sálu. A tí, ktorí máte záujem, môžte sa prihlásiť faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.Prostredník, Ondrej, poslanec NR SR Ďakujem. V zákone o sociálnych službách sa navrhuje vloženie nového typu zariadenia sociálnej služby krízovej intervencie, ktorým je, ako to uvádza návrh novely, misijno-pastoračné centrum. Zákon doteraz pozná sedem typov zariadení sociálnej služby krízovej intervencie. To je nízkoprahové denné centrum, integračné centrum, komunitné centrum, nocľaháreň, útulok, domov na polceste, zariadenie núdzového bývania. A k týmto siedmym by teraz mal pribudnúť aj ten ôsmy typ, to je misijno-pastoračné centrum. Novela tiež bližšie definuje obsah činnosti misijno-pastoračných centier. Má ísť o zariadenia, ktoré zriaďuje registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť. A odbornosť poskytovaných činností má zabezpečovať garant, ktorý má mať, musí mať poverenie cirkvi, ktorá toto centrum zriaďuje. Aktivity vykonávané v centrách sú novelou definované ako, citujem: "Duchovné aktivity, ktoré motivujú a ponúkajú zdroje pre pozitívnu vnútornú zmenu u jednotlivcov." Z uvedeného vyplýva, že touto novelou sa má umožniť registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam zriaďovanie špecifického typu zariadenia sociálnej služby krízovej intervencie, ktorým je misijno-pastoračné centrum. Predmetom činnosti takéhoto centra majú byť duchovné aktivity, ktorých odbornú stránku garantuje cirkev. Novela ďalej navrhuje aj zmenu zákona o výkone práce vo verejnom záujme. Zamestnanci právnických osôb založených registrovanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa podľa tohto návrhu teda majú stať zamestnancami vykonávajúcimi prácu vo verejnom záujme. Ako vyjadrenie k tomuto návrhu, ktorý som teraz popísal zo svojho pohľadu, chcem povedať dve veci. Tá prvá, oceňujem, že cirkvi pôsobia aj v oblasti inklúzie Rómov. A tie výsledky, ktoré dosahujú sú nepopierateľné. To spoločnosť, samozrejme, má oceniť. Predkladanú novelu však považujem za problematickú a poviem päť dôvodov, pre ktoré ju považujem za problematickú. 1. Ak by bola novela prijatá, došlo by k zmiešaniu dvoch odlišných typov činností, a to sociálnej práce a duchovnej, resp. misijno-pastoračnej práce, ako to uvádza, alebo pomenúva novela. 2. Vo sfére pôsobnosti zákona o sociálnych službách by sa ocitli subjekty, ktorých odbornosť by garantovala cirkev a nie orgány zodpovedajúce za kvalitu poskytovania sociálnych služieb. 3. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti už dnes majú právo zriaďovať zariadenia sociálnych služieb a sociálne služby poskytujú ako neverejní poskytovatelia. Sú tiež zriaďovateľmi viacerých zariadení sociálnej služby krízovej intervencie. Sociálne služby v týchto zariadeniach však podliehajú štandardom poskytovania sociálnych služieb. Zároveň cirkvi už dnes môžu a aj vykonávajú misijno-pastoračnú prácu v týchto zariadeniach prostredníctvom poverených duchovných pracovníkov. 4. Registrované cirkvi, to je ten štvrtý dôvod a náboženské spoločnosti už dnes môžu prostredníctvom poverených duchovných vstupovať aj do zariadení sociálnych služieb verejných poskytovateľov, teda môžu vykonávať misijno-pastoračnú prácu. 5. Ten piaty dôvod, zmenou zákona o výkone práce vo verejnom záujme by došlo k tomu, že všetci zamestnanci právnických osôb, zriadených registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami bez ohľadu na predmet činnosti, by sa stali zamestnancami vykonávajúcimi prácu vo verejnom záujme. A tak napr. zamestnanci misijno-pastoračného centra, ktorého činnosť je definovaná ako duchovná činnosť, teda činnosť konaná v záujme registrovanej cirkvi, by sa touto zmenou stali zamestnancami vykonávajúcimi prácu vo verejnom záujme. Náboženská duchovná činnosť je však činnosť konaná v záujme konkrétnej cirkvi a nie činnosť vo verejnom záujme. Podobne cirkvi a náboženské spoločnosti dnes na základe zákona o slobode náboženského vyznania zriaďujú celý rad právnických osôb na napĺňanie záujmov vlastnej cirkvi. Sú to rôzne účelové zariadenia, vydavateľstvá, kultúrne inštitúcie a tak ďalej. Existuje zoznam takto registrovaných subjektov, ktorý vedie ministerstvo kultúry, jeho cirkevný odbor. Na tomto zozname je 2 966 právnických osôb evidovaných ako organizácie zriadené podľa zákona o náboženskej slobode. A z týchto 2 966, 231 je takých, ktoré register ministerstva kultúry vykazuje ako subjekty, ktoré majú charakter účelového zariadenia. Ide o také subjekty, ako napr. kňazské semináre, ktoré slúžia výlučne na duchovnú prípravu budúcich kňazov. Alebo univerzitné pastoračné centrá, ktoré vykonávajú organizovanú náboženskú činnosť pre študentov a študentky vysokých škôl. Touto zmenou, novelou, keby prešla, zamestnanci všetkých týchto subjektov by boli vykonávateľmi práce vo verejnom záujme. To považujem za problém. Progresívne Slovensko v politikách týkajúcich sa vzťahu cirkvi a štátu presadzuje princíp náboženskej neutrality štátu. Podľa tohto princípu štát aj v legislatíve má dôsledne oddeľovať činnosti súvisiace s výkonom náboženskej slobody, teda náboženské obrady, či výchovu a vzdelávanie k viere v určitej konfesii a iné činnosti, ktoré cirkvi vykonávajú vo verejnom záujme. Napríklad aj sociálna práca, ktorá je predmetom tejto novely. Preto na záver chcem povedať, aj keď tá novela sleduje dobrý cieľ a chce pomôcť dobrej veci, robí to nesystémovo podľa mňa a zmiešava na dve veci, ktoré by sa v sekulárnom štáte nemali zmiešavať. Preto túto novelu v predkladanej podobe klub Progresívneho Slovenska nepodporí. Ďakujem za vašu pozornosť.