Tamara Stohlová — faktická poznámka, 15. schôdza

Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ty si veľmi správne teda hovorila o tom, že by tu mala prebiehať nejaká debata, či tu alebo v tom riadnom legislatívnom procese, bez ohľadu na to, že spolu nesúhlasíme, veď to je v poriadku, o tom je aj debata, že do toho prinášame tie iné pohľady, a predpoklad je ten, že sa dokážeme možno o niečom presvedčiť alebo nájsť nejakú spoločnú pôdu. A presne to podľa mňa chceli samosprávy, aj Únia miest Slovenska, aj ZMOS. Jednoducho nemali čas na to dostatočne reflektovať, potom to zreflektovali, ale tým, že to máme v skrátenom legislatívnom konaní, tak jednoducho, ja neviem, že či pán minister teraz už ako nejde robiť zmeny, lebo to je také, že to ublíži egu, alebo že čím to je. Lebo podľa mňa, ako počúvame často taký ten argument, že nejakí progresívni aktivisti a neviem čo, ale keď sa naozaj k tomu vyjadrí ZMOS, veď to sú jednoducho fakty. To je, to je ich postoj, to je ich názor, ktorý by ste mali brať do úvahy. Veď to je významná zložka. Ja som naozaj prekvapená, že ani toto takpovediac s ministrom nepohlo. Mohli sme riadne o tom diskutovať. My sme sa okrem toho teda, že stále máte tú šancu, hoci ste ju nevyužili, stiahnuť to a dať to v riadnom konaní, tak my sme aj predkladali pozmeňujúci návrh, kde sme nerušili ten zámer pomôcť poľnohospodárom, ale čo sme robili, je, že sme opravovali tie slepé miesta, a či už úmyselne alebo neúmyselne vložené, jednoducho to, kde má problémy ten zákon. Ale namiesto nejakej diskusie, o ktorom ste povedali, že no dobre, však niektoré tie návrhy by možno boli aj fajn. Ale nič z toho. Ani s tou samosprávou sa nakoniec nerozprávate a len ich urážate. Lebo ja neviem, že čo si tak zachováte, nejakú fazónu? Veď to je úplne normálne povedať, že na toto sme nemysleli, poďme to opraviť.