Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 15. schôdza

Vážený pán predseda správnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je to už štvrtá správa o činnosti verejnej inštitúcie, o ktorej v Národnej rade rokujeme. A tie predchádzajúce tri inštitúcie dohliadajú na veci, ktoré sa týkajú aktuálneho fungovania štátu, či už pri hospodárení, alebo dodržiavaní zákonov, ako je to v prípade NKÚ, alebo, alebo teda pri správe pozemkov, ako je to pri Slovenskom pozemkovom fonde, alebo pri regulácii vysielateľov, ako je to v prípade Rady pre mediálne služby, tak Ústav pamäti národa sa nevenuje témam aktuálnym, ale hľadí do minulosti. Napriek tomu si myslím, že je to dôležité, je to dôležité pre súčasnosť aj pre budúcnosť. Pred pár dňami sme si pripomenuli 18. výročie tragickej smrti iniciátora vzniku Ústavu pamäti národa a jeho zakladateľa a prvého predsedu správnej rady Jána Langoša. A Ján Langoš má na svojom štíte mnoho dôležitých vecí, aj ktoré sa týkajú aktuálnej politiky, prechodu z komunistickej totality k demokracii, vysporiadania sa so Štátnou bezpečnosťou, boja o udržanie demokracie v 90. rokoch, disentu ešte aj pred novembrom ´89 a úsilia o slobodnú spoločnosť, ktoré sa tiahlo celým jeho životom. Napokon aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorom sme už diskutovali na tejto schôdzi a budeme diskutovať aj v septembri. A, ale teda jeden z jeho najvýraznejších odkazov je práve existencia Ústavu pamäti národa ako inštitúcie, ktorá skúma neslobodnú časť našej, našej minulosti, obdobie neslobody, ktoré na Slovensku špecificky, nie, nie sme v tom jediní, ale má aj tú fašistickú zložku, aj tú, aj tú komunistickú zložku. Neraz sa k nim pristupuje nerovnakým spôsobom. A je dobré, že máme inštitúciu, ktorá to neoddeľuje, ale ktorá oba totalitné režimy, obe obdobia neslobody skúma, dokumentuje a buduje pamäť národa týkajúcu sa obdobia neslobody, aj aktívne smerom, smerom k verejnosti sa snaží pripomínať, čo sa dialo. Tak chcem sa poďakovať Ústavu pamäti národa za tú robotu, ktorú, ktorú robí a ktorú robí, robí dlhodobo, napriek tomu, že nejde tam o šetrenie verejných financií, na ktoré by nás mohol naviesť Najvyšší kontrolný úrad, keby sme dôslednejšie rešpektovali jeho odporúčania. Môže sa to zdať také málo praktické, ale myslím si, že je to veľmi dôležité. Je to veľmi dôležité z hľadiska kultúry, z hľadiska, z hľadiska vzdelania aj z hľadiska budúcnosti celej krajiny. Takže za mňa ďakujem.