Ján Horecký — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, páni, v prvom rade chcem oceniť, že poslanci prišli s týmto návrhom, hovorím to aj za klub KDH, že vítame starostlivosť o vysokoškolákov, o ich životné situácie, osobitne tú starostlivosť, ktorá je opodstatnená aj vo vzťahu k mladým dámam, k tehotným poslucháčkam, k študentom, ktorí sa starajú o deti. Tiež súhlasím s tým, že v texte, v dôvodovej správe, kde sa hovorí o vplyvoch, je zaznamenaný deklarovaný pozitívny vplyv na manželstvo, rodinu, rodičovstvo a sociálne vplyvy. Toto všetko sú veľmi dôležité veci, ktoré, v ktorých zaostávame aj za vyspelými krajinami v oblasti servisu voči vysokým školám a študentom. Tak som rád, že aj ľudia, ktorí to predkladajú, tak rektor, prorektor, ako už bolo spomenuté, tak verím, že vidia tieto situácie svojich študentov a že týmto prejavujeme príležitosť urobiť niečo viac pre nich. Vítam to aj preto, lebo mám blízko k vysokoškolskej obci, dodnes mám aj pred mojím krátkym pôsobením na ministerstve som mal úzky vzťah so Študentskou radou vysokých škôl a s poslucháčmi, ktorí boli často mojimi absolventmi, teda boli to aj takéto profesijno-súkromné kontakty, ale aj inštitucializované. Nuž a tie situácie, ktoré nám často opisujú, tak sú alarmujúce. Nedávno som vnímal situáciu jednej mladej študentky na mat-fyze, ktorá patrí k veľmi úspešným študentkám, ktorá na deň svojho pôrodu dostala termín skúšky. Nedokázala sa dohodnúť so skúšajúcim, aby jej tento termín presunul, preložil. Jeho to málo zaujímalo. Čiže takéto, dá sa povedať, že brutálne postoje niekedy z nevšímavosti voči životným situáciám ľudí odrádzajú vysokoškolákov, aby inak študovali na školách slovenských, ktoré majú, ktoré sú v skutočnosti lepšie, než niekedy mediálna povesť predchádza, a to práve kvôli takýmto excesom, ako som práve popísal. Takže v zásade KDH víta tento návrh zákona a sme pripravení ho podporiť, keďže teraz rokujeme v prvom čítaní o vôbec jeho prerokovaní, tak nebudeme teraz ešte precizovať niektoré znenia, ale niečo už vopred avizujem, čomu sa chceme spoločne venovať potom na školskom výbore, teda na výbore pre vzdelávanie. Jednoducho vec, na ktorú chcem poukázať, je napríklad, že študent, ktorý sa stará, alebo študentka, ktorí sa starajú o dieťa do troch rokov, či už je to ich vlastné, alebo súdom zverené do starostlivosti, tak stačí keď toto písomne oznámi tej vysokej škole, na študijnom oddelení, predpokladám. Nuž toto sa mi zdá ako jeden detail, ktorý treba lepšie ošetriť, lebo samotné písomné oznámenie nie je ešte dostatočne preukázne na to, aby sme tento stav mohli považovať za skutočný, za aj právne uznaný. Nuž a preto si tiež myslím, že treba využiť aj tú príležitosť tlaku na pospájanie našich rezortných a medzirezortných informačných systémov. Máme predsa evidenciu narodených detí, evidenciu aj detí v predškolskom veku, vo vzťahu k ich rodičo... k ich zákonným zástupcom, prípadne k súdom zverenej starostlivosti, rozsudku o zverení do starostlivosti dieťaťa, či dočasne, či trvalo. Tak tieto údaje, ktoré existujú a ktoré sa dajú ošetriť tak, aby iba v tom režime bezpečnom a účelnom mohli byť stiahnuteľné. A keď je to teda aj vysokou školou, ak je to neriešiteľný problém, tak potom, alebo na čas neriešiteľný problém, tak potom treba prísť s nejakým precizovaním návrhu zákona, aby bolo potom to bremeno preukazovania skutočností, o ktoré už štát vie, ale na inom rezorte, na inom úrade, bolo teda na tom žiadateľovi o príspevok o pomoc alebo úľavu, teda na tom študentovi, ktorý sa stará o takéto dieťa, má ho zverené, alebo tehotnej poslucháčke. Takže na záver tohto krátkeho vystúpenia – vítam tento zákon. Vítam jeho úmysel. Chceme pomôcť pri tom, aby bol čo v najlepšej podobe nielen umiestnený v rámci novely do našej legislatívy, ale najmä do života a praxe vysokých škôl. Ďakujem za pozornosť.