Branislav Vančo — iné vystúpenie, 9. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Spoločne s kolegyňami z Progresívneho Slovenska Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou predkladáme návrh na zmenu Trestného poriadku, ktorý sa týka § 363. Cieľom predkladaného návrhu je obmedziť pôsobnosť generálneho prokurátora, zmenšiť jeho priestor na svojvoľné alebo nedôvodné intervencie do vyšetrovania trestnej činnosti a umožniť tiež súdny prieskum jeho rozhodnutí vydaných na základe § 363 Trestného poriadku. Inštitút zrušenia právoplatného rozhodnutia podľa § 363 poskytuje generálnemu prokurátorovi kompetenciu zrušiť ktorékoľvek rozhodnutie iného prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, pričom proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. Takáto právna úprava poskytuje generálnemu prokurátorovi neadekvátnu právomoc, ktorá môže byť veľmi jednoducho zneužitá. Generálny prokurátor svoju právomoc vyplývajúcu z § 363 využíva aj na pochybné rozhodnutia, pričom nemiestne a nevhodne supluje činnosť súdov. Vo viacerých prípadoch prišlo k využitiu tejto právomoci po mnohých mesiacoch vyšetrovania, pričom príslušné rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo zrušené tesne pred podaním obžaloby a súdnym konaním. Pochybné rozhodnutia boli urobené aj v prípade spoločensky významných kauzách, ktoré boli ostro sledované médiami a celou spoločnosťou a kde svojvoľné a nedostatočne odôvodnené zrušenie obvinení zo strany generálneho prokurátora vyvolalo negatívne reakcie v spoločnosti. Ďalším takýmto rozhodnutím, ktoré vyvolalo odpor, a to aj odbornej verejnosti, bola aplikácia § 363 aj v prípade, kedy ešte nebolo vznesené obvinenie, pričom toto rozhodnutie nie je možné zvrátiť, a to aj napriek tomu, že je v rozpore so zákonom aj s ústavou. Takéto diskutabilné, nesprávne a nedôveryhodné využívanie § 363 naburáva budovanie dôvery v spravodlivosť, právny štát a fungujúce inštitúcie. Oprávnenie generálneho prokurátora vyplývajúce z § 363 je aj podľa renomovaných odborníkov a odborníčiek a mimovládnych organizácií nesystémovým prvkom, ktorý si nevyhnutne vyžaduje úpravu. Následne v rozprave sa budem venovať bližšie tomu, ako sa z § 363 stal nesystémový, chorý prvok celého trestného konania. Pripomíname, že aj podľa správy o právnom štáte z roku 2023, kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, vydaného Európskou komisiou, je jedným z odporúčaní pre Slovensko, aby prijalo opatrenia na zlepšenie koordinácie medzi jednotlivými orgánmi presadzovania práva a zabezpečilo objektívnosť rozhodnutí prokuratúry napríklad aj tak, že sa bude pokračovať v presadzovaní legislatívnych zmien, ktorými sa obmedzí právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry s cieľom podporiť dosiahnutie presvedčivých výsledkov v prípadoch korupcie na vysokých miestach”. Koniec citátu. Sú to práve súdy, ktoré musia zostať orgánom, ktorý má v konečnom dôsledku rozhodnúť o zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci. Pre spoločnosť, ako aj pre boj proti kriminalite je krajne nebezpečné, ak jeden človek v pozícii generálneho prokurátora môže sám rozhodnúť o zmarení akéhokoľvek trestného konania. Naše skúsenosti s rozhodovaním generálneho prokurátora ukazujú, že dnešné parametre tejto právomoci sú nastavené vyslovene nevhodne, pretože dávajú príliš veľkú moc jednému človeku na úkor rozhodovania súdnej moci, ktorá je nezávislá od akejkoľvek inej moci a oproti generálnemu prokurátorovi podlieha viacerým protikorupčným mechanizmom, ako je napríklad náhodné prideľovanie spisov, dvojinštančnosť konania, rozhodovanie v senátoch a podobne. To, že miera oprávnení generálneho prokurátora vyplývajúcich z § 363 je neadekvátna, až priam nebezpečná, dokazuje tiež fakt, že o to, koho nominant sa stane generálnym prokurátorom, viedli politické strany vždy ostré boje. Jeden z legitímne zvolených generálnych prokurátorov dokonca nebol bývalým prezidentom do funkcie menovaný, pričom bývalý prezident vtedy konal jednoznačne v rozpore s ústavou, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Aj počas vládnutia predchádzajúcej vládnej koalície boli zaznamenané viaceré vyjadrenia vrcholných predstaviteľov štátu, že vplyv na generálneho prokurátora v kombinácii so súčasným znením § 363 je účinnou poistkou proti trestnému stíhaniu alebo odsúdeniu osôb, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na generálneho prokurátora. Je neprípustné, aby v právnom štáte ktokoľvek požíval beztrestnosť. Podľa súčasného znenia zákona a v kontexte vyššie uvedeného tomu tak môže byť, stačí, ak si niekto dostatočne silne zaviaže generálneho prokurátora a následne sa môže stať v podstate nedotknuteľným, nech by spáchal akýkoľvek trestný čin. Ďakujem.