Ján Horecký — faktická poznámka, 9. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja by som bol veľmi rád, keby takáto dôležitá vec nebola predmetom politiky, a myslím v tom negatívnom slova zmysle, pretože sa naozaj môže týkať úplne každého. A dotýka sa tých detí, dotýka sa nás všetkých na najzraniteľnejšom a najcitlivejšom mieste. Bol by som veľmi rád, keby sme spolu hľadali riešenie, ktoré je uskutočniteľné, aby sme to urobili poriadne, aby sme to už konečne urobili. Lebo to, čo pani poslankyňa Marcinková navrhuje, by mala byť samozrejmosť a prirodzená záležitosť. Teraz prečo. Sú všeobecne známe fakty, že ak Slovensko zaostáva, nehovorím teraz o investičnom dlhu, ale zaostáva v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, nie je to ani tak v oblasti terapie a lekárskej starostlivosti, ako podmienok a tej zdravotníckej starostlivosti. Rodič verzus zdravotná setra, toto je snáď úplne jasná dilema. Mama, osobitne mama dokáže poskytnúť tomu maličkému dieťaťu oveľa kvalitnejšiu individuálnejšiu starostlivosť, tú práve, ktorá budí niekedy des v ľuďoch, keď majú ísť do nemocnice, než sestra, ktorá má na starosti celé oddelenie. Tie, chcel by som ešte jednu vec. Tie najmenšie deti nežijú v čase. To znamená, že tie deti ešte nepoznajú plynutie času. Vy keď ich zavriete do nemocnice, ony sú tam naveky. Ak tam nemajú mamu, sú tam naveky. Už ju nikdy neuvidia, tak to deti prežívajú. Nieže mama príde o týždeň, ony nevedia, čo je to týždeň, sú tam naveky bez mamy. A ony na to zabudnú, ony potlačia spomienku na túto udalosť, ale má to vplyv na celý ich život, na ich povahu, na ich mentálne zdravie. Preto je to taká dôležitá vec, len urobme ju poriadne. (Potlesk.)