Jaroslav Spišiak — faktická poznámka, 4. schôdza

Ďakujem za slovo. Moja faktická poznámka je k pani predrečníčke. Ona hovorila, že tí vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia tu boli, boli, boli. Boli a vyšetrovali, čiže konkrétne Čurilla, čurillovci, NAKA vyšetrovali, ako tu už bolo povedané, zločincov, zločinecké najzávažnejšie organizácie, v tomto prípade konkrétne takáčovcov. Týchto takáčovcov obvinili a títo takáčovci tak, jak všetci veľkí zločinci pod ťarchou dôkazov sa rozhodli spolupracovať a svedčiť. A oni svedčili proti štátnemu úradníkovi, ktorý s nimi vykonával tú ich trestnú činnosť. Tento štátny úradník sa tiež naplašil pod ťarchou dôkazov a svedčil o iných štátnych úradníkoch a takto postupne tí vyšetrovatelia získavali dôkazy, svedecké výpovede o vyšších a vyšších štátnych úradníkoch. Zhodou okolností všetci títo štátni úradníci boli nominanti strany SMER, ktorá bola vládna, až nakoniec sa dopracovali k štátnemu úradníkovi, riaditeľovi SIS, ktorý bol už práve nominantom novej vlády, čiže konkrétne z vlády pána Matoviča. A nezastavilo ich ani to, lebo nemohli tie svedecké výpovede zahodiť, lebo to sa nehodí, lebo to je politické. To vôbec nebola žiadna politická objednávka. Jednoducho to bola práca, mravenčia práca, komplikovaná práca a až potom, keď pán riaditeľ SIS mal problémy, alebo videl, cítil, že bude mať problémy, až vtedy zrazu nastala vojna v polícii, lebo tajná služba zrazu začala pripravovať materiály, aby zdiskreditovala a znevážila tých vyšetrovateľov. Čiže od toho momentu sa to začalo, a nie tak, že oni išli politicky, na politickú objednávku. Oni jednoducho robili svoju prácu systematicky, postupne, tak ako sa to robiť má. Až narazili na veľmi ťažkého nepriateľa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)