Dagmar Kramplová — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V úvode mi dovoľte zareagovať na pár vystúpení, ktoré tuná boli, a v prvom momente na pani poslankyňu Jaurovú, ktorá tvrdila, že konkrétny prípad je jediným dôvodom tohto návrhu. Čiže nie, pani poslankyňa, tento konkrétny prípad študenta otvoril túto debatu, ale nie je jediným dôvodom. Bol skôr momentom, ktorý ukázal slabosť existujúcej právnej úpravy. No a čo sa týka študenta a jeho hejtovania. Kto prispel ku kritike a k hejtovaniu tohto študenta, tak to ste boli práve vy, pani poslankyňa, lebo nikto z nás ani jeho meno, ani nič nikdy nespomenul. Čiže vy ste ho tuná včera pomenovali, dali ste zasa na známosť svetu, o koho sa jedná, čiže ak niekto prispel, boli ste to práve vy a dokonca tvrdíte, že ste vôbec o ňom nerozprávali, čo nie je pravda. Že nejde o žiadne umenie, keď už teda hovoríme o tomto diele, kvázi diele, ale o prachsprostú obscénnosť, dokázala priamo aj televízia Markíza. A to tým, že toto tzv. dielo, tento dvojkríž v zadnej časti tela, vo svojej reportáži rozrastrovala. Ak by to bolo dielo, ktoré by bolo pre oči verejnosti, asi by to takýmto spôsobom neurobila. A jednou vetou zatiaľ na pána poslanca Dostála. Chcela by som sa vás opýtať, pán poslanec Dostál, ako by ste asi reagovali na tzv. umelecké dielo, ak by v zadnej časti bola zastoknutá napríklad židovská hviezda alebo polmesiac. Myslím si, že asi by ste žiadali potrestať tých, ktorí to takýmto spôsobom vyobrazili podľa trestného zákona, podľa extrémistických trestných zákonov, kde sú tie trestné sadzby porovnateľné, nevykrikujte po mne, porovnateľné. No a teraz by som pristúpila k vlastnému diskusnému príspevku. Čiže cieľom predkladaného návrhu novely zákona je konečne spraviť poriadok v ochrane štátnych symbolov a zlepšiť ochranu našich národných symbolov. O tom, že súčasná právna úprava ochrany štátnych symbolov je nedostatočná a že je nevyhnutné tento stav zmeniť, je absolútne nepochybné. O tejto nedostatočnosti sme boli opakovane presvedčení rôznymi urážlivými úpravami našich štátnych a národných symbolov, ktorých sa pod rúškom umeleckého prejavu a pod maskou slobody slova dopúšťali rôzni samozvaní umelci a pseudoaktivisti. Je bez akýchkoľvek pochýb, že súčasná úprava nie je ani len iluzórna, nakoľko je v rozhodujúcich prípadoch v praxi takmer neuplatniteľná. Pri tomto návrhu zákona si musíme položiť základnú otázku. Čo pre nás vlastne znamenajú štátne a národné symboly? Sú to len akési obrázky alebo sú to symboly, ktoré majú pre náš národ oveľa väčší význam? Odpoveď je úplne jednoznačná. Štátne a národné symboly stelesňujú našu históriu, štátnosť, kontinuitu, identitu Slovenskej republiky, krajiny, v ktorej žijeme, a preto si zaslúžia tú najväčšiu ochranu. Okolo tejto novely zákona o štátnych symboloch Slovenskej republiky už zaznelo množstvo silných slov. Cenzúra, obmedzovanie umeleckej slobody, kriminalizácia prejavu, ale predmetom návrhu je oveľa konkrétnejšia vec. Ak niekto úmyselne a hrubo hanobí symbol Slovenskej republiky alebo slovenský národný symbol, má mať Slovenská republika účinný právny nástroj, ako na takéto konanie reagovať. Tento návrh nezakazuje kritiku vlády, politikov, nezakazuje ani umeleckú tvorbu, ale chráni tieto symboly pred zámerným znevažovaním. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ak hovoríme o dvojkríži, mali by sme si uvedomiť, o akom symbole vlastne hovoríme. A preto mi dovoľte v krátkosti predstaviť jeho hlbokú históriu. A toto teraz hlavne pre pani poslankyňu Jaurovú, lebo ona včera nechápala, z akého historického dôvodu sa má chrániť dvojkríž. Bolo to tu dopovedané. Na územie dnešného Slovenska sa symbol dvojkríža dostal misiou svätých Konštantína, Cyrila a Metoda. Od počiatku bol na území Rastislavovej a neskôr Svätoplukovej ríše etablovaný ako dynastickoštátny symbol, čo je priamo dokázané aj rodinnými väzbami Svätopluka na vtedajšie Lotrinsko, ktoré symbol dvojkríža prevzalo práve z Veľkej Moravy. Tu doplním, ako sa teda dostal ten náš dvojkríž do Lotrinska. Východofranský kráľ Arnulf mal nelegitímneho syna. Bol prvorodený, ale nelegitímny, takže sa nemohol stať franským kráľom. Jeho otec Arnulf mu teda zveril vládu nad Lotrinskom, dnešné územie vo Francúzsku. Za krstného otca Arnulf vybral tomuto svojmu nelegitímnemu synovi veľkomoravského kráľa Svätopluka a podľa krstného otca pomenoval svojho syna Svätopluk. Symbolom Arnulfovho syna Svätopluka sa stal tzv. lotrinský kríž, ktorý je ale úplne presne ten istý dvojkríž, ako je náš. A tento symbol je tam prítomný dodnes a my ho teda tým Francúzom doprajeme, nech ho v úcte používajú. Pokračujem ďalej. Čiže týmto je prítomnosť dvojkríža už v čase Konštantína, Metoda, Rastislava a Svätopluka na našom území dokázaná. Po zániku Veľkej Moravy prevzalo symbol dvojkríža nitrianske údelné vojvodstvo, ktoré bolo autonómnou súčasťou vtedajšieho Uhorska a zahŕňalo prevažnú časť územia dnešného Slovenska. Odtiaľto sa postupne dostal aj do erbov viacerých slovenských miest, ktoré pokračovali v jeho používaní aj po zániku nitrianskeho údelného vojvodstva. Rovnako sa dostal aj do znaku Uhorského kráľovstva, kde umiestnený na trojvrší predstavoval časť štátu územne zodpovedajúcu niekdajšiemu nitrianskemu údelnému vojvodstvu a teda územiu dnešného Slovenska. Na základe tohto historického vývoja sa stal najvýraznejším slovenským symbolom v čase národného obrodenia a taktiež symbolom Slovenskej národnej rady v roku 1848. Rovnako už v podobe na trojvrší prevzala symbol dvojkríža Matica slovenská, založená v roku 1863, a ďalšie proslovenské spolky, zväzy a organizácie. V 20. storočí sa po sebaurčení slovenského národa plne etabloval ako uznaný národný symbol a po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa dvojkríž na trojvrší umiestnený na rannogotickom štíte stal súčasťou štátneho znaku Slovenskej republiky. Dvojkríž, vážené poslankyne, vážení poslanci, je tak najstarším, najvýraznejším symbolom slovenskej historickej, národnej a štátnej identity. Ešte raz to zopakujem. Dvojkríž je tak najstarším a najvýraznejším symbolom slovenskej historickej, národnej a štátnej identity. Náš právny poriadok už dnes hovorí, že štátnym symbolom patrí úcta. Už dnes upravuje aj používanie národného symbolu. Takže my nevymýšľame princíp, že so štátnymi symbolmi sa má zaobchádzať dôstojne. Tento princíp tu už máme. Problém, ktorý sa ukázal v praxi, je iný. Čo sa stane vtedy, keď niekto túto hranicu vedome a hrubo prekročí? A práve tu je doterajšia právna úprava nedostatočná. Aj dnes síce trestný zákon už pozná hanobenie štátneho symbolu, ale iba v rámci skutkovej podstaty výtržníctva, čo sa ukázalo ako absolútne nedostatočné, a práve tento návrh prináša samostatnejšiu a presnejšiu ochranu chránených symbolov. Zároveň však treba veľmi jasne povedať, že návrh rozlišuje medzi menej závažným porušením a závažným konaním. Pri menej závažných prípadoch ide o priestupkovú zodpovednosť, až pri konaní, ktoré naplní všetky znaky trestného činu, prichádza do úvahy trestnoprávna zodpovednosť. Preto je zavádzajúce hovoriť verejnosti, že niekto za dvojkríž dostane päť rokov. Návrh výslovne pomenúva zničenie, poškodenie, znečistenie, zosmiešnenie, zneuctenie alebo ponižujúce, pohŕdavé či znevažujúce použitie alebo vyobrazenie chráneného symbolu. Pri priestupkovej zodpovednosti je navrhnutá horná hranica pokuty 1500 €, pričom, ak protiprávny stav pokračuje, správny orgán bude môcť požadovať jeho odstránenie. Pri trestnoprávnej zodpovednosti základná skutková podstata navrhovaného trestného činu počíta s trestom do troch rokov. Vyššie sadzby sú naviazané až na kvalifikované okolnosti konkrétneho činu. Čiže, ako som povedala, základná skutková podstata nového trestného činu hanobenia chráneného symbolu počíta s trestom odňatia slobody až na tri roky. Trestná sadzba jeden na špičku. Naviazané sú až na kvalifikované okolnosti konkrétneho činu. Čiže, ako som povedala, základná skutková podstata nového trestného činu hanobenia chráneného symbolu počíta s trestom odňatia slobody až na tri roky. Trestná sadzba 1 až 5 rokov sa viaže až na konkrétne okolnosti zvyšujúce závažnosť skutku, napríklad verejné konanie, osobitný motív, závažnejší spôsob konania, konanie na pietnom mieste, zásah voči symbolu používanému orgánom verejnej moci, niektoré významné spoločenské príležitosti alebo recidívu. A pri krízovej situácii návrh ustanovuje osobitnú kvalifikovanú sadzbu. A predovšetkým, o vine a treste nerozhodujú predkladatelia zákona, ale rozhodujú orgány činné v trestnom konaní a nezávislý súd na základe všetkých okolností konkrétneho prípadu. A práve tu je potrebné veľmi presne odmietnuť zjednodušenia a manipulácie, ktoré sa objavili v zavádzajúcej verejnej diskusii od niektorých aktérov, akoby podľa tohto zákona za každé nevhodné použitie dvojkríža automaticky hrozilo päť rokov väzenia. Nie je to tak, ale zároveň treba povedať aj to, že pri závažných kvalifikovaných trestných činoch tomu tak je. A teraz k otázke, ktorá sa pri tomto návrhu opakuje najčastejšie, umelecká sloboda. Áno, umelecká sloboda je významnou súčasťou slobodnej a demokratickej spoločnosti a nikto ju týmto zákonom neruší. Ak by však stačilo čokoľvek označiť za umelecký prejav a tým sa automaticky dostať mimo dosahu akýchkoľvek pravidiel, potom by pojem umelecká sloboda neznamenal slobodu, ale znamenal by absolútnu právnu imunitu a takto demokratický právny štát nefunguje. Preto odmietam zjednodušenie, že kto chce právne chrániť slovenskú vlajku, štátny znak alebo dvojkríž, automaticky útočí na slobodu prejavu. To sú dve rozdielne veci. Liberálno-progresívnych mysliteľov, ktorí sa práve pri ochrane slovenských štátnych symbolov potrebovali začať oháňať slobodou slova, hneď upriamujem na to, že predkladaná úprava v ničom nevybočuje z toho, čo je bežné v iných krajinách, a pokiaľ môžu chrániť svoje štátne symboly v Nemecku a vo Francúzsku, môžeme a budeme chrániť naše štátne symboly aj my na Slovensku. Aby bolo jasné, v Nemecku hrozí za urážku štátnych symbolov trest odňatia slobody tri roky, v osobitných prípadoch až päť rokov. V Lotyšsku a vo Švajčiarsku hrozí trest odňatia slobody tri roky. V Južnej Kórei hrozí trest odňatia slobody päť rokov. A takto by sme mohli pokračovať. Pokiaľ ide o pokuty, tak vo Francúzsku je možné za hanobenie štátnej vlajky a hymny uložiť pokutu až 7 500 € a v Taliansku až 10 000 €. Náš návrh teda z hľadiska primeranosti naozaj v ničom nevybočuje z toho, čo je bežné kdekoľvek inde vo svete. Naopak, osobne sa čudujem, že obdobná úprava nebola v podmienkach Slovenskej republiky prijatá už pred 30 rokmi pri jej vzniku. Ak demokratický štát chráni dôstojnosť jednotlivcov a rôznych skupín a menšín, je legitímne dať ochranu symbolom samotného štátu. My všetci prichádzame a odchádzame, ale Slovenská republika zostáva, a preto je potrebné štátne a národné symboly chrániť, lebo ju reprezentujú. Ďakujem za pozornosť.