Dagmar Kramplová — iné vystúpenie, 61. schôdza

Páni poslanci, predložený návrh na zmenu a doplnenie zákona o ochrane prírody a krajiny reflektuje na konkrétne problémy, ktoré priniesla aplikačná prax. Jej cieľom je odstrániť neprimerané obmedzenia, spresniť pravidlá a zároveň posilniť zodpovednosť štátu tam, kde ochrana prírody zasahuje do práv vlastníkov pozemkov alebo do bežného života ľudí. V druhom stupni ochrany vypúšťame povinnosť žiadať súhlas od orgánu ochrany prírody pri pasení, napájaní, preháňaní a nocovaní hospodárskych zvierat nad 30 dobytčích jednotiek. Ide aj o rozsiahle územia, kde je pasenie hospodárskych zvierat prirodzenou súčasťou krajiny a prispieva k rozvoju biodiverzity. Navrhovanou úpravou dôjde k odstráneniu zbytočného administratívneho zaťaženia hospodáriacich subjektov na vývoz. Radikul. Uvedená zmena bola odkonzultovaná na pracovnom stretnutí s Európskou komisiou a bolo dohodnuté, že predmetná činnosť zostane pod súhlasom až od tretieho stupňa ochrany. Navrhovaná úprava je nielen v prospech hospodáriacich subjektov, ale predstavuje aj podporu biodiverzity v krajine. Návrhom zákona sa ďalej v § 27 posilňuje postavenie vlastníkov a správcov pozemkov. Pri vyhlasovaní územia európskeho významu sa bude vyžadovať ich písomný súhlas. Ochrana prírody je verejným záujmom, ale vlastník nemôže zostať iba pasívnym adresátom rozhodnutia, ktoré dlhodobo ovplyvní spôsob užívania jeho majetku. Praktickou zmenou je úprava týkajúca sa využívania vinohradníckej krajiny vo vinohradníckych oblastiach. V § 47 zjednodušujeme odstraňovanie drevín a krovitých porastov vo viniciach vrátane priľahlých pozemkov, ako aj iných pozemkov s trvalým porastom viniča a opornou konštrukciou viniča a v blízkosti prístupovej poľnej cesty alebo účelovej cesty k viniciam. Cieľom je umožniť riadne čistenie a obhospodarovanie vinohradov, a to nielen tých, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností ako vinica, ale aj iných druhov pozemkov, na ktorých je pestovaný vinič. Význam tejto úpravy rastie aj v súvislosti so šírením zlatého žltnutia viniča, pri ktorom je nevyhnutné udržiavať vinohrad a jeho okolie bez zárastov, v ktorých sa práve daný škodca zdržuje. Zároveň v prípade územia s druhým alebo tretím stupňom ochrany alebo územia európskej sústavy chránených území Natura 2000 sa zavádza osobitná povinnosť za účelom zabezpečenia ochrany vyššie uvedených území, a to písomne oznámiť tento výrub orgánu ochrany prírody, ktorý v prípade potreby môže činnosť obmedziť, zakázať alebo určiť podmienky jej vykonania. Ďalej sa predkladaným návrhom zákona racionalizuje zodpovednosť pri neoprávnenom výrube drevín. Podľa § 48 bude možné uložiť tomu, kto neoprávnene vyrúbal dreviny bez potrebného súhlasu, namiesto finančnej náhrady primeranú náhradnú výsadbu. Vyžadovanie finančnej náhrady za nelegálny výrub drevín bolo v praxi vzhľadom na ich vysokú spoločenskú hodnotu ťažko aplikovateľné a pre občanov v určitých prípadoch finančne likvidačné. Možno uviesť príklad nelegálneho výrubu niekoľkých ovocných drevín osobou v dôchodkovom veku na vlastnej záhrade, kde hrozilo vymáhanie finančnej náhrady vo výške niekoľko tisíc €, avšak po prijatí navrhovanej úpravy bude možné v takomto prípade uložiť náhradnú výsadbu, ktorej realizácia bude kompenzovať negatívne dopady nelegálneho výrubu na životné prostredie vo väčšej miere ako uloženie finančnej náhrady. Významnú zmenu prinášame v § 61 pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania. Nadväzujeme tým na uznesenie vlády č. 95 z 11. marca 2026 a vytvárame jasnejší mechanizmus nájmu v zákonom stanovených prípadoch. Podľa navrhovanej úpravy môže Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom vyhláškou stanoviť výšku nájmu, ktorý je jednou z foriem náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú nad hornou hranicou súvislej stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach, ako aj na pozemkoch zaradených do zóny A národného parku na základe schváleného programu záchrany chráneného druhu hlucháňa hôrneho a pozemkoch zaradených do zóny B národného parku s uplatňovaným osobitným režimom hospodárenia s cieľom ich preradenia do zóny A národného parku. Princíp je jasný. Ak štát vo verejnom záujme obmedzuje vlastníka v hospodárení na jeho majetku, musí vo vyššie uvedených špecifických prípadoch existovať primeraný, transparentný a funkčný mechanizmus náhrady. Návrh úpravy odstraňuje tiež praktický problém súvisiaci s výkonom rybárskeho práva vo štvrtom stupni ochrany. Novelou zákona z roku 2020 bol v tomto stupni územnej ochrany zavedený zákaz chytania, usmrcovania alebo lovu živočíchov v mokradiach, ktorý sa týka aj výkonu práva rybárstva. Treba zdôrazniť, že do štvrtého stupňa ochrany spadajú úseky vodných tokov, na ktorých má rybárske právo dlhodobú tradíciu, ako je napríklad rieka Orava alebo vybrané úseky rieky Váh od obce Bešeňová po Štúrovo, ako aj celé vodné nádrže. Na týchto riekach a vodných nádržiach napriek tomuto nelogickému zákazu prebieha rybolov i dnes. Práve preto zákon vyslovene upravujeme tak, aby sa príslušný zákaz na výkon rybárskeho práva nevzťahoval. Pravidlá ochrany prírody musia zodpovedať skutočnému charakteru a využívaniu územia. Táto zmena bola konzultovaná a schválená Európskou komisiou. Ďalšie zmeny smerujú k efektívnejšiemu fungovaniu štátnej správy ochrany prírody odstránením legislatívno-technických nedostatkov zákona, ktoré vznikli v dôsledku viacerých novelizácií zákona. Ďalej sa Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky a správam národných parkov umožňuje vykonávanie výchovno-vzdelávacej činnosti, vrátane sprevádzania návštevníkov v chránených územiach zavedením výnimky v územnej ochrane na voľný pohyb vo vyšších stupňoch ochrany. Spresňuje sa tiež postavenie profesionálnej stráže prírody, a to tak, že za profesionálnu stráž prírody sa budú považovať aj zamestnanci orgánov ochrany prírody, ktorí sú zapísaní v zozname členov stráže prírody. Umožňujeme tiež, aby neživé jedince chránených druhov mohli byť zverené múzeám, školám a vedeckým inštitúciám, ktoré môžu ďalej slúžiť vede, výskumu a vzdelávaniu. A napokon považujem za potrebné zdôrazniť zmenu, ktorá sa dotýka toho najcennejšieho, ľudského života. Zásadne upravujeme systém odškodnenia v prípade usmrtenia človeka určeným živočíchom. Zavádzame vyššie náhrady pre pozostalých, konkrétnejší, predvídateľnejší mechanizmus naviazaný na priemernú mesačnú mzdu, pričom zákon osobitne pamätá na deti, manžela, partnera, súrodencov a rodičov zosnulého. Žiadna finančná náhrada ľudský život nenahradí. Ak však štát vo verejnom záujme stanovuje režim ochrany určených živočíchov, musí mať nastavenú aj primeranú zodpovednosť voči pozostalým v prípade tej najzávažnejšej tragédie. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, spoločným menovateľom týchto zmien je primeranosť regulácie, rešpekt vlastníctvu a zodpovednosť štátu. Ochrana prírody musí byť odborná a dôsledná. Rovnako odborné, primerané a vykonateľné však musia byť aj pravidlá, ktorými ju zabezpečujeme. Záverom možno povedať, že na to, aby boli stanovené zákazy na úseku ochrany prírody a krajiny verejnosťou akceptovateľné, musia byť primerané, racionálne a na základe toho verejnosťou následne akceptované. A na základe toho verejnosťou následne akceptované.