Dávid Dej — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Už asi aj môžem povedať, že príjemný dobrý večer. Stáli tu v podstate asi, podľa prieskumov, dve najsilnejšie strany v súčasnosti na našej politickej mape. Bol by som teda rád, keby sa aj tá druhá zapojila do diskusie. Myslím si, že keď už aj nie kvôli nám, tak aspoň kvôli tým ľuďom. Lebo myslím si, že ten rozpočet sa dotkne každého jedného z nás. No a teda pôjdem najprv po tom procese a skúsim potom aj po tom obsahu. Ako takom. Ja si pamätám, keď bol predstavený ten rozpočet a hovorilo sa o tom, že to je rozpočet dobrých správ, sociálneho zmieru a kompromisu. Naozaj som dlho rozmýšľal, že pre koho je to dobrá správa. Aký sociálny zmier tu nastane a aký kompromis, pre koho to je, ale teda netrvalo to dlho a vyjadrila sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, od ktorej teda na výbore mali sotva 120 sekúnd. Vyjadril sa tu aj šéf NKÚ, ale vyjadrili sa aj zamestnávatelia, odborové zväzy, odborníci a teda už niekoľký deň po sebe sa tu vyjadrujeme aj my, prevažne teda v rámci opozície, ale však to sme si zvykli. Tie dobré správy, no. Dobré správy teda nepriniesla ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ani NKÚ. A ani zamestnávatelia, ani odborové zväzy. No však máme niečo ako tripartita, to je aj definované v zákone. Jednoducho tripartita, však vieme, čo to je. Stretnú sa zamestnávatelia, zamestnanci a teda vláda. Je to nejaká hospodársko-sociálna rada štátu, kde sa teda snažíme dospieť k nejakému spoločnému kompromisu, k nejakému sociálnemu zmieru. To sa deje hlavne teda pri štátnom rozpočte, to sa deje pri, dajme tomu, keď sa má schvaľovať minimálna mzda. Alebo teda to slúži ako nejaká konzultácia. To je presne to, aby dospelo k tomu kompromisu, že jednoducho sa snažíte zapojiť všetkých týchto aktérov, či už štát, zamestnávateľov alebo zamestnancov, ich zástupcov k tomu, aby jednoducho došlo k nejakej spoločenskej zhode, k nejakému kompromisu, lebo však samozrejme, že zamestnávatelia sa budú snažiť si hájiť záujmy zamestnávateľov. To je úplne normálne. Naopak, tak zamestnanci sa budú snažiť hájiť stranu zamestnancov a štát bude musieť niekde lavírovať medzi tým a teda snažiť sa dôjsť k nejakému kompromisu. Ja teda úplne neviem, k akému kompromisu došlo, lebo ten rozpočet, ak si správne pamätám, bol zverejnený niekedy v piatok a mali zasadať v pondelok, čiže sotva mali na to 48 hodín. Ako prejsť si najdôležitejší návrh zákona, ktorý má takmer 300 strán, za ani nie 48 hodín. To mi príde také nie úplne teda ako dobrá správa. Ale zase na druhú stranu vy nemáte problém sem doniesť pozmeňovák, hoc spísaný cestou ešte vo výťahu a na schodoch a ho tu predložiť ústne, ale teda mňa veľmi teda zaujalo to, akým spôsobom ste k tomu pristúpili, lebo ono to aj veľmi reflektuje to, akým spôsobom vám záleží na osude tejto krajiny. Aj by som si dovolil povedať, že až tak nezáleží, lebo ten rozpočet je toho dôkazom. A ja si myslím, že v štáte, v ktorom máte prezidenta, máte vládu, uvidíme budúci týždeň, či aj parlamentnú väčšinu, ale teda máte všetky predpoklady na to, aby ste sem doniesli rozpočet, ktorý naozaj teda bude dobrou správou pre Slovensko, donesie sociálny zmier a bude aj určitou formou nejakého kompromisu, lebo tak by to asi malo byť. Tak si ja predstavujem niečo, čo môže pomôcť našej spoločnosti, veď na konci dňa, ako som spomínal. Ten rozpočet je zákon roka. Čiže to je asi niečo, kde by ste mali venovať všetku tú svoju energiu, zapojiť do toho ľudí, rôznych aktérov, ktorí sú súčasťou tohto procesu. A prijať rozpočet, ktorý bude dobrý pre jednotlivé rezorty a bude nejakým spôsobom reflektovať na to, čo táto spoločnosť potrebuje a na to, aby, dajme tomu, z toho rozpočtu sa tie ciele mohli plniť. Veď o tom ten rozpočet v konečnom dôsledku je. No ale teda. Tripartita nedopadla úplne najlepšie. Povedal by som, že pre vás, ale v konečnom dôsledku, ako som vravel, ten rozpočet je pre všetkých obyvateľov tejto krajiny, čiže na konci dňa na to doplatíme všetci. Ako už raz bolo spomenuté, bude to drahé. Hovorila to ministerka hospodárstva ešte teda po voľbách 2020 alebo teda pred voľbami 2020. No a teda podarilo sa vám niečo, čo ja mám pocit, že sa ešte teda nepodarilo žiadnej vláde pred vami a vy ste dokázali spojiť odborárov, dajme tomu so zamestnávateľmi, čo je naozaj nevídaný kúsok. Ja si nepamätám, či sa niekedy niečo takéto vôbec stalo. Ale mňa to mrzí. Tiež by to, samozrejme, dospelo k nejakému tomu spoločenskému mieru a kompromisu a pomohlo by to k tomu, že ten rozpočet bude dobrý a bude tam nejaká celospoločenská zhoda na tom. Ale to sa nepodarilo. A ja sa tomu ani nečudujem, lebo preštudovať si návrh roka, ktorý má takmer 300 strán, za 48 hodín a dať tomu nejaké odborné stanovisko naozaj musí byť veľmi ťažké, keby ste mali osemhodinový časový posun, takže toto sa úplne nepodarilo. Ale teda, podarilo sa ich spojiť. Tým pádom, ja sa nečudujem, že zaujali stanovisko, aké zaujali. V konečnom dôsledku, veď bol tu aj šéf NKÚ, ktorého vystúpenie si myslím, že všetci si dobre pamätajú. Myslím si, že vy by ste možno až tak nechceli, ale teda nebolo to vo váš prospech. Takisto sa vyjadrovali rôzni odborníci zľava, sprava, zhora, zdola. Tiež nie sú nadšení z tohto rozpočtu, čiže to nie je o tom, že tu niečo, dajme tomu, hovorí opozícia, alebo my by sme chceli len a len kritizovať a podobne. Ono viete, že keď vám 10 ľudí z 11 hovorí, že niečo nie je dobré, tak by som predpokladal, že asi ten 11., ktorý má iný názor, ako je minister financií, že asi skôr bude chyba v ňom ako v tých ďalších 10, ale minister financií teda predviedol, že nikto tomu nerozumie, len on teda doniesol taký rozpočet, na ktorom v zásade možno ani v tej koalícii nie je možno ešte dneska zhoda. Ale teda prejdeme k tomu, čo by pomohlo. A pomohlo by to, keby ste reálne riešili to, čo treba. Lebo od začiatku volebného obdobia, ja si myslím, že už to môžeme tak začať nejakým spôsobom bilancovať. Sme začali štvrtú parlamentnú alebo teda tú sezónu volebnú. A od začiatku volebného obdobia ste tu teda schvaľovali Trestný zákon. Však vieme prečo, ale jednoducho tomu ste venovali veľký politický kapitál, ľudské zdroje, energiu a tak ďalej. Potom samozrejme sme tu museli riešiť rokovací poriadok a tak ďalej a tak ďalej. Je toho strašne veľa, čo sa tu teda za tie tri roky udialo. Ani ja som sám nečakal, že vôbec toľko sa toho dá stihnúť, ale prečo to hovorím, je preto, lebo keby ste venovali možno toľko času, energie a všetkých tých ľudských zdrojov, je to pravda, na zdravie, tak si ja naozaj myslím, že by ten rozpočet nemusel byť taký zlý. No ale je. A ono to svedčí o tom, že na čom vám v skutočnosti záleží, že pre vás meniť Trestný zákon, s ktorým v zásade nikto nemal problém, len možno zopár ľudí, ktorí sú súčasťou tejto koalície, tak ono to o niečom svedčí a svedčí to o tom, že vám je to vlastne úplne jedno, že ste rezignovali na akékoľvek témy a problémy tejto krajiny. Ja sa teda dostanem k tomu, čo sú tie problémy a aby ste teda si nemysleli, že ja som nie neštedrý, ja sa dostanem aj k tým riešeniam. No a teda poď sa pozrieť, čo sú tie problémy. Bolo to tu viackrát spomínané, ale my máme problém jednoducho v tom, že nielen, že teda mladí ľudia odchádzajú, k tomu sa ešte dostanem, ale my máme problém celkovo s tým, že sme zadlžení, však to vieme. Ale neurobili sme nič preto, aby sme znížili ten verejný dlh napriek tomu, že sme tu tri roky konsolidovali, alebo teda vy ste zhodili tú konsolidáciu na ľudí. Na strane štátu sa zásadné konsolidačné opatrenia až tak neprejavili. Jediné, čo sa prejavilo, že tu nejakí štátni, myslím, že to boli, kľudne ma opravte, ale nejakí teda štátni úradníci dostali odmeny po 100 000, takže vieme, kde tie peniaze končia, ale teda ja nie som ekonóm. Ja už som viackrát spomínal, ja som študoval politológiu, mali sme aj nejaké ekonomické predmety, ale ja naozaj úplne neviem, ako sa dá po tretej vlne konsolidácie byť zadlžený ešte viacej ako na začiatku, napriek tomu, že ste nemali nejaké veľké krízy. Ak nerátam tie vnútrokoaličné, samozrejme, lebo tie boli naozaj dosť turbulentné, ale teda nemali ste ani, ja neviem, covid alebo teda nezastihla vás vojna v tom začiatku, ako to bolo tu predchádzajúcu vládu. A to je presne to, že mohli ste s tým niečo urobiť, keby ste chceli, ale nechceli ste. No a teda máme zlé ekonomické prostredie, jednoducho dneska na Slovensku podnikať, či už si nanovo založiť nejakú firmu alebo tie, ktoré tu už sú, majú reálne problém. A to nehovoríme len my, veď to predovšetkým hovoria tie firmy a značí o tom aj ten počet tých firiem a tých zamestnávateľov, ktorí buď končia svoje podnikanie, živnosti alebo ich sťahujú len za hranice, či už do Rakúska alebo do Českej republiky, takže máme tu zlé ekonomické prostredie. Neinvestujeme, to je ako ďalší problém, že my neinvestujeme do výskumu, neinvestujeme do oblasti s vysokou návratnosťou. To znamená, že ak investujete do nejakej oblasti, dneska do nej zainvestujete, ale o pár rokov... Sťahovať len za hranice, či už do Rakúska alebo do Českej republiky. Takže máme tu zlé ekonomické prostredie. Neinvestujeme, to je ako ďalší problém, že my neinvestujeme do výskumu, neinvestujeme do oblasti s vysokou návratnosťou. To znamená, že ak investujete do nejakej oblasti, dnes do nej zainvestujete, ale o pár rokov sa vám to vráti. To je napríklad aj infraštruktúra, nielen, ale ak budete investovať do toho, že sa budú stavať cesty, ja som zase viacej fanúšikom vlakov, železníc, lebo jednak je to ekologickejšie, ale zároveň vo vlaku sa môžete s človekom aj porozprávať alebo si prečítať knihu, takže neinvestovali sme do toho. Napriek tomu, že v rozpočte teda idú peniaze do železníc, tak ten reálny dlh sa aj tak nezníži a tie železnice aj tak na tom lepšie nebudú, lebo máme problém s tým, že máme zastarané železničné trasy, budovy a tak ďalej a tak ďalej. Čiže dalo by sa investovať do tej infraštruktúry. Čo sa tiež úplne až tak nedeje. Potom by sa dalo napríklad lepšie digitalizovať na strane štátu. Máme na to odborníkov, ale teda, ak by ste digitalizovali štát, verím tomu, že by sa dalo ušetriť aj týmto spôsobom a ono by to v konečnom dôsledku aj zlepšilo to podnikateľské prostredie, lebo čím viacej papierov, čím väčšia byrokracia, tým horšie je to podnikateľské prostredie. No a potom máme tu ešte obrovský problém a to je odliv mladých ľudí. Ja sa k tomu ešte dostanem v tomto svojom príhovore. Na to ste problém. Čo sú potom tie riziká? Veď to je to, o čom tu hovoríme v podstate už niekoľký deň, to je to zadlženie toho štátu, že máme vysoké zadlžovanie, ale nie sa napriek tomu, že neinvestujeme do tých oblastí s tou návratnosťou, či už je to infraštruktúra, ľudské zdroje, výskum a tak ďalej a tak ďalej, že tu nevytvárame vhodné podnikateľské prostredie na to, aby si tu ľudia a nielen mladí zakladali firmy, živnosti a tak. Tak máme tu problém s demografiou. No a toto je problém. A toto je veľký problém. A pochopil to aj pán poslanec Ľupták, on tu teraz nie je, ale však ja sa mu nechcem ani venovať, ale teda on vidí problém v niečom, čo sa teda nazýva interrupcie, že to je to vlastne, prečo je tá demografia aká je. Nechcem sa tomu venovať. Ja poviem za seba, v čom ja vidím problém. Ja nevidím teda úplne problém v tých interrupciách. Ja vidím skôr problém v tej demografickej krivke, že prečo sa nám rodí menej detí, prečo si mladí ľudia menej zakladajú rodiny, tak ja to vidím prevažne v tom, že máme problém s nedostupným bývaním. Budem sa tomu venovať. Máme problém s pracovnými príležitosťami. Nevhodné ekonomické prostredie, školy, škôlky a tak ďalej a tak ďalej. Ono vždy je dobré predtým, ako si človek ide založiť rodinu, sa aj pozrieť na to, či má na to vhodné prostredie. Ako som povedal, máme nedostupné bývanie, máme zlé ekonomické prostredie, tým pádom aj tie platy, pracovné príležitosti nie sú ideálne, takže si človek dva, trikrát zváži, či si rodinu zakladať bude. Takisto škôlky, to je niečo, čo samozrejme, keď chcete mať deti, tak ich aj musíte niekde potom dať, aby ste do tej roboty mohli chodiť a tú rodinu živiť. Tiež problém. No a teda mohli by sme sa pýtať, čo s tým. Prorazové opatrenia, to je niečo ako tá Kolumbova žena, že veľakrát sa o tom hovorilo, ale nikto ich nikdy nevidel. Obávam sa, že ich do konca volebného obdobia ani neuvidíme. No a teda, čo s tým. Ja som si pozeral tú víziu 2040. Budem sa teda venovať trošku tomu bývaniu. A budete prekvapení, neviem, či ste teda študovali tú víziu 2040, ale tam sa o tom bývaní hovorilo. A hovorilo sa aj o tom, že bývanie je v súčasnosti nedostupné pre mladých ľudí. Je problém, že sa do bývania nezapájajú samosprávy a to je presne to, čo chýba v tomto rozpočte. Vy ste, keď teda môžem ostať pri tom bývaní, výstavba je na 20-ročnom minime, máme najvyšší vek, čo sa týka priemeru krajín OECD, odchodu mladých ľudí od rodičov. Je to niekde v priemere vek niekde okolo 27 rokov. U nás je to ďaleko po 30. Takže máme problém s vysokým vekom odchodu mladých ľudí od rodičov. Máme najmenej bytov na 1000 obyvateľov, to je proste fakt. S tým asi aj súvisí tá výstavba, ktorá je na 20-ročnom minime. Ak by som chcel byť veľmi nepríjemný, tak poviem, že veď 2006, to je 20 rokov dozadu, ste sa prvýkrát stali súčasťou vlády, že ste boli vo vláde. Čiže by som to trošku tak aj mohol povedať, že to je aj vašou zodpovednosťou. Samozrejme, že by ste mohli ísť ďaleko do histórie od Štefánika po Svätopluka a tak ďalej, ale ja si myslím, že naozaj je to predovšetkým vaša vizitka. A napriek tomu, že bývanie sa malo stať témou premiérskou, to hovoril predseda vlády, že bývanie je premiérska téma. Tak do dnešného dňa nepriniesol nejaké riešenia, ktoré by pomohli zvýšiť či už finančnú dostupnosť pre ľudí alebo vôbec počet bytov na Slovensku. Asi jediné opatrenie, s ktorým tu kto kedy prišiel za toto volebné obdobie, bola Národná banka Slovenska, ktorá teda zvýšila tú, že môžete, teda nemusíte mať 20 % vlastných zdrojov, stačí vám 10. Takže nie premiér, ale Národná banka Slovenska. Potom mám tu ŠFRB, lebo to sa týka tej vízie 2040, čo mi v rozpočte chýba, že ako by sa dalo prepojiť to bývanie so samosprávami, je cez ŠFRB, čo je Štátny fond rozvoja bývania. No lenže to tak tiež úplne nie je, lebo v rozpočte prichádza ŠFRB, ak som to správne vyrátal, o 6 miliónov, bude mať menej z rozpočtu. Takže hoci je bývanie premiérska téma, ale paradoxne v rozpočte má o 6 miliónov menej naše ŠFRB, čo mne úplne teda nesedí, že ani toto nepovažujem ja úplne úprimne za dobrú správu ani kompromis. Takže napriek tomu, že ste si tu schválili nejakú víziu, tak tento rozpočet absolútne nejde v tých koľajach, ktorými ide tá vízia. No a teda ďalšia vec, ktorá trápi našu ekonomiku a čo je obrovský problém, to je ten odliv tých mladých ľudí. A s týmto bývanie súvisí, už teda môžeme prejsť ďalej, ale jednoducho, ak chcete mať krajinu, kde ľudia budú produktívni, či už ekonomicky alebo demograficky si budú zakladať tie rodiny, tak to bývanie je nevyhnutnou súčasťou. Jednoducho aj tá Maslowova pyramída hovorí o tom, že ak sa chcete akokoľvek spoločensky, osobnostne rozvíjať, tak musíte mať strechu nad hlavou. To je o tom, hovorí tá Maslowova pyramída. No a teda, ešte sa dotknem jedného rezortu, ale veľmi okrajovo. To je tá digitalizácia, lebo v zásade vy tu máte rezort Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenska. A ja si myslím, že by sa veľa projektov dalo cez to urobiť. Dal by sa štát zdigitalizovať, dali by sa efektívnejšie, lepšie čerpať európske peniaze. No len, čo ste urobili, vy ste tento rezort vyčlenili s niekým, kto vás, môžem to tak povedať, vydieral, aby ste si udržali väčšinu, tak ste dali pánovi Migálovi a jediné, čo o tom človeku viem a videl som, je takéto jeho hudobné vystúpenie. To ste asi videli aj vy v tej dodávke oranžovej, ale ja vlastne neviem, čo potom pánovi tu ostane, okrem toho, že robí nejaké predražené nákupy a podobne. Takže ani tento potenciál úplne neviete nejakým spôsobom naplniť, pretože aj toto ministerstvo, cez ktoré by sa dalo rozvíjať, či už teda tie regióny investovať alebo teda zinformatizovať ten štát, zdigitalizovať ho, tak ste dali človeku, ktorý vlastne v zásade nikto ani nevie, prečo sa stal ministrom. Možno iba preto, že mal nejakú blokačnú väčšinu, ale asi ho na to nič nekvalifikovalo. Čiže ani toto úplne neviete naplniť. No, teraz, kde vidím ďalšie problémy v tomto celom, je napríklad to, že máme tu transakčnú daň. To je niečo, čo kritizovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že treba znížiť výdavky na strane štátu a nedusiť ekonomiku. Lenže tá transakčná daň ju výrazným spôsobom dusí. To máte, často ja chodím behávať na atletickú dráhu, to máte asi ako keby ste si dali 15 kg vestu na seba a mali by ste s ňou behať dookola. To je tá transakčná daň pre tých podnikateľov a živnostníkov, že jednoducho ich dusí. Takže ak chcete naštartovať ekonomiku, ale zároveň prijmete opatrenia vo forme transakčnej dane, tak sa to vzájomne vylučuje. To je ako dobre spraviť tento rozpočet. To sa jednoducho vylučuje vzájomne. Takže ani toto úplne nesedí. Ten proces s tou transakčnou daňou, to tu všetci poznáme. To sa jeden deň ruší, potom sa to neruší, potom sa to zase ruší a nakoniec sa to zruší až niekedy o, neviem, o dva roky alebo kedy. Ale najhoršie na tom je, že na tento rozpočet jednoducho priemerná domácnosť ročne, bolo vyrátané, že príde takmer o 4500 €, čo si myslím, že nie je málo. A dlh sa nárastom zvýši o 20 miliárd. A to mi príde ako dosť smutné, lebo vy máte prezidenta, máte vládu. Možno ešte stále parlamentnú väčšinu a čakal by som po niekom, kto tu je s nejakými menšími prestávkami, tu vládne, neviem, 16 rokov tu vládne, takže čakal by som trošku lepší výkon, ja sa priznám. Ale OK. Potom, dostanem sa k tej infraštruktúre, lebo je to veľmi dôležitá vec. Prečo to hovorím? A to je preto, že ak sem chcete pritiahnuť investorov, ak chcete, aby nejakým spôsobom sa pohybovali tovary, služby, kapitál a tak ďalej, by bolo dobré, keby mali po čom a ako, lebo viete, že aj do tých Košíc tam musíte nejako prísť, že ako, príde mi ten úsek, neviem, koľko to je z Bratislavy, 450 km z Bratislavy do Košíc, že aby ste išli dĺžkou, ako v Japonsku možno prejdete trikrát viacej za takú dobu, že to mi príde také nie úplne, že na rok 2026, že čakal by som viacej. Čakal by som, že tie vlaky budú chodiť rýchlejšie, budú chodiť po bezpečnejších úsekoch, nebudú horieť, nebude vypadávať elektrika, klimatizácia, nebudú preplnené, ale teda nepodarilo sa. Diaľnica, o tom sme tu už tú debatu mali. Ja si myslím, že to asi každý chápe, aj keď môžeme sa tváriť a tváriť sa, že tomu nerozumieme, že to je ináč, ale teda ani tie diaľnice úplne nemáme, ak sa porovnáme či už s Poľskom alebo hoc aj možno s krajinami porovnateľnými počtom obyvateľov ako je Slovensko. A keď už sme pri tých diaľniciach, ja som veľmi dobre počúval ministra financií, ktorý tu teda vystupoval ešte v úvode, hoci teda pol času venoval ako-tak rozpočtu a tú druhú polovicu venoval šéfovi NKÚ, tak on povedal, že všetko je v pohode, lebo napríklad v takom Nemecku liter benzínu stojí 3 €. A na Slovensku liter benzínu je takmer o euro lacnejší, len zabudol dodať pán minister financií, aká je priemerná mzda v Nemecku, aká je na Slovensku. A teda priemerná mzda v Nemecku je 5400 €, zatiaľ čo na Slovensku je 1600 €. A v Nemecku, keď už sme pri tom Nemecku a pri tých cenách za pohonné hmoty, by ste neverili, ale tie diaľnice sú bezplatné. Normálne v Nemecku nemusíte mať diaľničnú známku, tie diaľnice sú bezplatné. Prečo to tak je? Lebo si to môžu dovoliť. Ja nehovorím teraz, či majú alebo nemajú byť u nás diaľnice bezplatné alebo majú byť spoplatnené a tak ďalej, ale jednoducho si to môžu dovoliť. Napriek tomu, že je tam priemerná mzda 5400 €, čiže by si ľudia, ktorí žijú v Nemecku, mohli kúpiť diaľničnú známku, tak tá ekonomika je na tom tak, že môžu mať diaľnice bezplatne. No, ja sa ešte teda povenujem tomuto. K tým eurofondom, pretože ono by sa veľa vecí dalo urobiť, keby sme mali lepšie čerpanie, ako máme v súčasnosti. V rámci V4 máme najnižšie čerpanie, čo sa týka európskych peňazí. Ono je to dosť smutné, lebo vy aj v tom rozpočte rátate s nejakými nepredvídateľnými výdavkami na strane štátu a nejakými medzinárodnými záväzkami, ale ako povedzme si úprimne, že my z Európskej únie ďaleko viacej berieme. To znamená, že Európska únia nám ďaleko viacej peňazí dáva, ako my dávame do nej, čiže ani toto úplne nesedí a dalo by sa čo-to s tými európskymi peniazmi porobiť. Takí Poliaci to dokázali. Nemyslím si, že sú v niečom iní, že sú nejako šikovnejší alebo že by tí Poliaci mali možno lepšiu nejakú geografickú polohu alebo nejakú, ja neviem, lepšiu klímu alebo lepší vzduch. Myslím si, že to slnko tam svieti rovnako ako u nás, ale čo tam oni majú, je politická vôľa a politická vôľa je veľmi dôležitá v tom, keď chcete niečo robiť. A Poľsko malo pred tými 20 rokmi, 2006, malo veľmi podobnú štartovaciu čiaru ako my. To znamená, že boli na tom veľmi podobne v roku 2006, ako sme my boli v roku 2006, teda pred 20 rokmi. Ale nejde o to, kde boli vtedy, ale kde sú dnes. A najsmutnejšie je na tom, kde my sme dnes. A tí Poliaci sa nám trošku odtrhli. Rast HDP v Poľsku je 3,5 %. Zatiaľ čo u nás to nie je ani percento. Ja chápem, že by sa dalo argumentovať tým, že v Poľsku žije takmer 40 miliónov obyvateľov, zatiaľ čo na Slovensku je to sotva 5,5. Lenže Poliaci investovali tie európske peniaze a investovali ich presne do tých oblastí, o ktorých som ja hovoril na začiatku, že budovali infraštruktúru, budovali vhodné podnikateľské prostredie, dokázali cez rôzne granty a investorov sem doniesť ľudí, ktorí mali chuť ísť do toho Poľska, chuť podnikať a teda investovať, rôzne daňové stimuly, IT a tak ďalej, jednoducho lákali tých zahraničných investorov. Dnes sa paradoxne do Poľska viacej ľudí vracia, ako z neho odchádza. A to nie je o počte obyvateľov. To je jednoducho o tom, že tie podmienky dnes v Poľsku na život sú ďaleko, ďaleko lepšie, ako sú na Slovensku napriek tomu, že sme mali veľmi podobnú štartovaciu čiaru. Zatiaľ čo naša ekonomika teda stála a padala na jednom odvetví a to bol automobilový priemysel, ktorý možno pred, dajme tomu tými 20 rokmi, fungoval a mohli sme sa baviť o tom, že sme nejaký tatranský tiger a podobne, tak dnes to už úplne nefunguje. Môžeme sa baviť prečo, či je to Čínou, či je to Zatiaľ čo naša ekonomika teda stála a padala na jednom odvetví, a to bol automobilový priemysel, ktorý možno pred, dajme tomu, tými 20 rokmi fungoval a mohli sme sa baviť o tom, že sme nejaký tatranský tiger a podobne, tak dneska to už úplne nefunguje. Môžeme sa baviť, prečo, či je to Čínou, či je to AI a tak ďalej, ale jednoducho je to preto, lebo ten svet sa dneska hýbe oveľa rýchlejšie a ten vývoj spoločnosti nabral oveľa rýchlejší spád, ako sme možno vtedy predpokladali. Skladali. No to je práve to, že keď chcete mať tú ekonomiku postavenú na silných pilieroch, tak musíte diverzifikovať. Diverzifikovať znamená, že investujete do viacerých oblastí, nielen do tej jednej ako my, do automobilového priemyslu, a oni to diverzifikovali presne do toho, ako boli, dajme tomu, tá infraštruktúra, ľudia, rôzne projekty, firmy a tak ďalej a samozrejme nájomné bývanie alebo teda dostupné bývanie, čo v Poľsku je ďaleko dostupnejšie ako u nás. Takže Poliaci to dokázali. No len teda pýtam sa, prečo to dokázali, ale je to asi preto, že mali možno chuť a motiváciu niečo urobiť. A nehovorím, však samozrejme sú témy, na ktorých sa zhodneme viac, na ktorých sa nezhodneme možno vôbec, ale jednoducho v Poľsku to dokázali. Zatiaľ čo my máme veľký problém. Poviem ešte teda, čo by mohli byť tie riešenia. Ja si myslím, že stále máme aj napriek tomu, že to vyzerá tak pesimisticky, ja si stále myslím, že máme možnosť sa niekde posunúť a ja vidím tie príležitosti napríklad v tom Poľsku. Bolo to tu už dneska doobeda spomínané. Ako by sa to dalo. Ja vidím obrovskú príležitosť aj na tej Ukrajine, lebo verím tomu, že tá vojna čím skôr skončí a teda Ukrajina bude suverénnym slobodným štátom a ja tam vidím obrovské ekonomické príležitosti práve pre východnú časť našej krajiny. Či už sú to Košice, Prešov a podobne, keby dobudujeme infraštruktúru, cestnú, železničnú, na Ukrajinu. To je to, čo dnes ináč robia Poliaci. Naozaj to robia. Môžete sa na to pozrieť. Poliaci budujú infraštruktúru, hoci je tam dneska vojna, oni naozaj stavajú infraštruktúru na Ukrajinu, lebo rátajú s tým, že tá vojna raz skončí a vidia v tom obrovskú ekonomickú príležitosť, aby teda mohli sa mať lepšie. Ja si myslím, že to je práve to, kde aj ja vidím tie príležitosti, len teda treba chcieť. No. A chcem sa ešte teda povenovať tomu, čo som hovoril na začiatku. A to je tá vízia 2040. Tá vízia 2040 hovorí o nejakom modernom štáte, ktorý je samozrejme bezpečný a tak ďalej, a ono ťažko sa buduje moderný štát, keď my tu nevieme ani nejakým normálnym štandardným procesom jednoducho prijať štátny rozpočet, pretože vrátim sa k tomu procesu. Ono je to veľmi dôležité, že vy, keď chcete prijať nejaký dobrý zákon, tak asi by bolo dobré, aby aj tie procesy boli dodržané, lebo keď aj staviate dom, tak potrebujete najprv vykopať nejaké pevné základy a podobne, až potom môžete vybrať strechu. A mne to príde, že vlastne len to rýchlo preleťme, len nech ten rozpočet sa nejakým spôsobom prijme a ide sa ďalej. Však dobre, my sa tu vykecáme, ale ako vy si zatiaľ budete zháňať tú koaličnú väčšinu, aby ste mali aspoň 76. Keď nie, už vieme, čo tu pristalo. Pristál tu taký pozmeňovák o tom rozpočtovom provizóriu. Dokonca sme sa dneska dozvedeli aj, že v prípade, že by sa to prijalo, to nielen o tom, že by ste mohli oveľa skôr minúť ten rozpočet, ale teda dokonca sú tam aj nejaké návrhy zákona, ktoré hovoria o tom, že by sa mohli robiť nejaké utajované nákupy a podobne, čo naozaj, že pri utajovaných nákupoch tam musia všetky výkričníky podľa mňa ísť ako toto. No, pokúsim sa ešte povenovať tomu, ako je možné, že sme po troch kolách konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku, že buď tá konsolidácia úplne nefungovala, alebo bola zlá, alebo možno aj z časti fungovala, ale vy ste míňali ďaleko viacej, ako bolo potrebné a prospešné a obávam sa, že napriek tomu, že tá konsolidácia ani nebola dobrá, tak vy ste ešte aj míňali viacej, ako ste mali a asi aj preto máme tento rozpočet, ráta s deficitom 4,7 miliárd €, čo je takmer 5 % HDP, čo mi príde ako dosť smutné, a teda keď sa opýtame, keď sa vrátim k tomu, že dobré správy, sociálny zmier a kompromis, že vlastne pre koho je to dobrá správa tento rozpočet, lebo akokoľvek sa ja nad tým zamýšľam, tak OK, že príde k nejakému zvyšovaniu platov učiteľov a tak ďalej, ale reálne to nepomôže ani tomu, že by sme mali lepšie železnice, že by sme mali lepšie, kvalitnejšie a dostupnejšie zdravotníctvo. Hovoril som o tom bývaní, čiže ani to bývanie nebude lepšie, dostupnejšie, nebude sa ani viacej bytov stavať. Dokonca ste teda ŠFRB zobrali ešte tých 6 miliónov, že teda neviem, čo vám to ŠFRB urobilo, ale myslím si, že zobrať ŠFRB 6 miliónov € z 20-miliónového rozpočtu a hovoriť o tom, že bývanie je premiérska téma, to mne to úplne nesedí. No a teda na konci dňa ani tí ľudia, ktorí, dajme tomu, by si tú pomoc možno zaslúžili najviac, a to sú tí ľudia, ktorí tu celý život slušne žili, pracovali a majú nárok na, ja si myslím, že dôchodok taký, aby mohli dôstojne si ešte užívať ten dôchodok, tak ani oni sa z toho mať lepšie nebudú. Nebudú sa mať lepšie ani podnikatelia, ani živnostníci, ani ľudia, ktorí tu, tak hovorím, možno by ma kolegovia zo SaSky pochválili, ale tvoria hodnoty, takže ani oni sa nebudú mať lepšie. Kolega Lackovič to spomínal, ani tie samosprávy, mestá, obce sa nebudú mať lepšie. No ale kto sa bude mať lepšie, je asi niekto, kto bol, dajme tomu, pri tvorbe tohto rozpočtu a mal nejaké mechanizmy matematické, teda, aby sa udržala väčšina na to, aby sa dokázal nasadiť na tento štátny rozpočet, a to mi príde strašne málo. To mi príde, ja sa priznám, že strašne málo od predsedu vlády a ministra financií, ktorý nie je prvýkrát ministrom financií, ale veríme tomu, že už posledný. Tak to mi príde naozaj veľmi, veľmi smutné, že po toľkých rokoch vládnutia tu jednoducho pristúpite k návrhu zákona roka takýmto spôsobom, kde teda nie sú s tým spokojní ani zamestnávatelia, ani odborové zväzy, ani odborníci, ani NKÚ, ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Jednoducho vlastne nikto nie je spokojný. Samozrejme, za to môžu všetci ostatní, čo si to dovolia kritizovať, ale samozrejme, že ten rozpočet nie je dobrý. Napríklad, keď ešte sme pri tej kvalite života, lebo ja si myslím, že to je to, o čom by sme sa mali baviť, o tej kvalite života. V konečnom dôsledku asi preto tu aj všetci sedíme, veď môžeme sa baviť o tom, akú kvalitu života si predstavujú ľudia, ktorým bol schvaľovaný trestný zákon, a akú kvalitu života si predstavujú ľudia, ktorí možno sa nenarodili v prostredí takom, že mali cestu vyšľapanú, alebo naopak sa jednoducho nevedeli odtrhnúť od tej sociálnej mobility. To znamená, že ak sa raz narodili v sociálne znevýhodnenom prostredí, tak mali veľmi malú šancu sa z neho dostať, že by sa mohli nejakým spôsobom uplatniť a žiť kvalitnejší život, že ani vlastne pre nich tento rozpočet nie je, ale práve parlament je to miesto, kde by sme mali ten život zlepšovať, tak máme najnižšie príjmy v OECD. Sme z 38. miesta na 35. mieste. Zamestnanec v Poľsku zarobil 40 % viacej ako zamestnanec na Slovensku. A na konci dňa aj tak vlastne z tej výplaty máme v pomere, čo sa týka platov a nehnuteľností, tak ceny nehnuteľností rastú štyrikrát rýchlejšie ako sú platy. Takže nemáme ani rozpočet, ktorý by pomohol zlepšiť bývanie, zlepšiť tú paritu kúpnej sily. Nenaštartuje to ekonomiku, lebo žiadne prorastové opatrenia v tomto rozpočte nie sú. Napriek tomu, že sa o nich hovorilo, napriek tomu, že sme miliónkrát vyzývali túto vládu, že premiér sám hovoril, že nejaké prorastové opatrenia budú, zatiaľ neprišli. Takže tento rozpočet, samozrejme, nie je dobrý. Ja si ináč myslím na konci dňa, že to vie aj minister financií a asi aj preto možno, keď tu povedal šéf NKÚ, že on ani vlastne nemohol hodnotiť rozpočet ako taký kvôli tomu procesu, lebo nemali ani čas si ho dôkladne naštudovať, čo je niečo, čo si myslím, že sa v histórii samostatnosti Slovenskej republiky ešte nikdy nestalo, že by šéf NKÚ nemal teda možnosť a príležitosť mať dostatočný čas alebo so svojím úradom, však samozrejme to neštuduje sám, si ten rozpočet naštudovať, že to mi príde naozaj strašne málo, a potom vlastne minister financií napriek tomu, aby sa obhájil, že prečo teda, keď vedeli tu trestný zákon, dajme tomu, nebolo im to blbé to tu riešiť 3 a pol mesiaca, tak rozpočet bolo nevyhnutné teda doniesť v piatok a v pondelok sa už o tom rýchlo baviť, schváliť to, tak ja neviem, mne to príde strašne, mne to príde strašne málo a ja rozumiem, že minister financií musel útočiť na šéfa NKÚ, lebo keď dochádzajú argumenty, tak prichádza na rad útok, ale myslím si, že by bolo možno dobré sa aj nad tým tak zamyslieť, lebo hovorím, to je niečo, na čo doplatíme všetci, že to teraz nehráme futbal, že vy dáte o jeden gól viacej, lebo my dáme o jeden gól viacej, ale jednoducho na konci dňa na to doplatia všetci. A ja sa priznám, teda akože, že cestujeme, čo-to, po Slovensku. Ja som cez toto leto nechcem povedať, že som bol všade, ale čo-to som videl a čo-to som zažil. Môžem vám povedať, že ľudia by už naozaj asi právom očakávali, že sa budú mať trošku lepšie. Ja by som im to aj doprial. Ja by som im aj doprial dobrý rozpočet, aby sa mali lepšie, ale nemám pocit, že týmto rozpočtom by sa mali lepšie, lebo ako sme to povedali, ten rozpočet nepomôže ani samosprávam, nepomôže tento rozpočet ani ľuďom, ktorí, dajme tomu, už dneska poberajú ten dôchodok alebo navštívia, dajme tomu, lekára. To sú prevažne starší ľudia. Nepomôže to podnikateľom, nepomôže to mladým ľuďom, nezlepší to bývanie, nezlepší to kvalitu vzdelávania. A mňa to teda mrzí, lebo ja som aj chodil toto leto tými vlakmi a nemám pocit, že ani tie vlaky by boli lepšie, že ani tie železnice budú lepšie, lebo tam máme tak obrovský infraštruktúrny dlh, že napriek tomu, že z rozpočtu tam ide viacej peňazí, tak to nepomôže na konci dňa tie železnice zlepšiť. A najhoršie na tom celom je, že chcel by som teda vidieť niekedy tuná, naozaj vážne by som tu chcel vidieť predsedu vlády, že by sem prišiel a povedal by aj niečo viacej k tomu rozpočtu, ako len to, že tu zopár koaličným poslancom podá ruku. Ale ten rozpočet neobhájil. Videli sme tu tlačovku ten piatok, OK. Však ja už som to asi sa snažil rozobrať. Nemusím to zopakovať, že či to je teda rozpočet dobrých správ, sociálnou mierou a podobne, ale ja by som čakal, už len ako keby ja som v pozícii ministra financií, tak by som poprosil toho predsedu vlády, že počuj, opozícia nás tu rozoberá už neviem koľký deň od rána do večera. Nevieme vlastne ani na to nič povedať, tak prosím ťa, dojdi. Však ty si tu najskúsenejší, si tu najdlhšie slúžiaci predseda vlády v histórii Slovenskej republiky, tak dojdi a povedz niečo k tomu rozpočtu. No ale to sa nestalo. Premiér tu už chvíľku bol. Ja som si naozaj myslel, že asi aj pôjde vystúpiť, ale bol tu chvíľku a odišiel, takže bolo by možno dobré, keby niekto tento rozpočet došiel obhájiť, lebo ja si myslím, že my sme toho už veľa povedali. Však ja ešte asi pol hodinu budem o tom hovoriť, ale teda chcel by som naozaj vedieť od predsedu, že aký má predseda vlády názor na tento rozpočet, lebo však je to aj v jeho záujme na konci dňa, že keď už, dajme tomu, my sme mu ukradnutí, že nás má na háku alebo že my ho nezaujímame, tak predovšetkým občania tejto republiky by ho mali zaujímať, veď on je na vrchole tohto štátu, je to tretí najvyšší ústavný činiteľ, takže ja si myslím, že by bolo na mieste ten rozpočet obhájiť, veď na konci dňa vy budete za neho hlasovať. Ja si myslím, že by ste mohli vedieť, že o čom budete hlasovať, keď sme vás nepresvedčili my, lebo podľa mňa podľa tejto diskusie by ste nemohli nikdy za tento rozpočet zahlasovať. Jednoducho, tento rozpočet bol rozobratý sektor za sektor. Máme nielen my teda, ale však v PS-ku máme dostatočne kvalitných šikovných ľudí a vybrali si samozrejme svoje rezorty a išli rezort po rezorte. Ja si neviem predstaviť, že v ktoromkoľvek rezorte, alebo ja keby som sa venoval nejakému rezortu, že by som za toto mohol niekedy v živote zahlasovať. Neviem si to predstaviť. Takže ja by som chcel teda vedieť, že aký máte vy na to názor, či príde ten predseda vlády tento rozpočet obháji, či niečo dôjde povedať. Minister financií, však aj, dajme tomu, vaším pričinením mal nedostatok času, lebo ste si tak schválili rokovací poriadok, že nemal tú možnosť mať vystúpenie dlhšie, ako bolo 20 minút, a z toho 10 minút venoval šéfovi NKÚ, až potom ani nemohol reagovať naspäť, takže samozrejme, s nejakým všeobecným súhlasom sme to potom predĺžili čas členom a členkám vlády, aby mohli vystupovať, ale neviem teda, prečo sme to robili, keď nikto tu nevystupuje. Minister financií tu bol raz chvíľku, vieme, ako to dopadlo. Ja by som naozaj čakal, že niekto príde, lebo ako pri všetkej úcte k pánovi Huliakovi, vystupoval tu asi aj s cestou 3,5 min dokopy a to vystúpenie, možno by sme boli radšej bez neho, lebo povedal, že on by teda konsolidoval tak, ale opozícia za to nezahlasovala, takže vlastne je to chyba opozície, ale teda ja si myslím, že by bolo naozaj na mieste pri návrhu zákona roka, aby došiel predseda vlády, obhájil ten rozpočet, povedal vám, prečo by ste za to mali zahlasovať. A ak ste si to vypovedali niekde na klube alebo v kuloároch, tak ja si myslím, že by bolo dobré, aby ste to aj nám povedali. A keď aj nie kvôli nám, tak kvôli tým ľuďom, ktorých zastupujete, lebo akože prejsť mlčaním najdôležitejší zákon roka, tak ako mne to príde naozaj také, že trochu aj zúfalé. Ja chápem, že sa asi ťažko obhajuje, ja to chápem, že toto obhájiť je asi nie úplne jednoduché, ale ja si myslím, že si to naozaj tí ľudia zaslúžia, aby ste prišli a niečo povedali k tomuto rozpočtu. Bol tu pán Blcháč, ale tiež by som bol radšej možno aj bez toho vystúpenia, aj napriek tomu teda, že ja ho rešpektujem, že bol vami zvolený za predsedu finančného výboru, ale teda riešil tu všetko a nie rozpočet. Hovoril tu o nejakej vizuálnej identite jednej kandidátky v Liptovskom Mikuláši a tak ďalej. Čiže tiež by som úplne, keby som na vašom mieste, po jeho vystúpení nevedel za tento rozpočet zahlasovať. Tak keby sa niekto možno odvážil, keď už aj nie dnes, však budete mať dostatok času možno zajtra prísť a obhájiť ten rozpočet, lebo veď žijeme v parlamentnej demokracii. Ja si myslím, že teraz naozaj je v záujme nás všetkých prijať taký návrh rozpočtu, ktorý bude dobrý. Lebo tento, nielen podľa môjho názoru. Rozpočet zahlasovať. Tak keby sa niekto možno odvážil, keď už aj nie dnes, však budete mať dostatok času, možno zajtra prísť a obhájiť ten rozpočet, lebo veď žijeme v parlamentnej demokracii. Ja si myslím, že teraz naozaj je zaujímavé na všetkých prijať taký návrh rozpočtu, ktorý bude dobrý. Lebo tento nielen podľa môjho názoru, nielen podľa názoru mojich kolegov a kolegýň, ale podľa názorov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, odborárov, zamestnávateľov. Jednoducho ten rozpočet nie je dobrý. Tak ja neviem, že či vám to takto stačí, že bez diskusie sa tu prejde rozpočet, ktorý nás zadlží o 20 miliárd. Reálne ten deficit bude o sedem a takmer pol miliardy väčší. Že či to vlastne akože je v pohode, lebo viete, však my sa tu nehráme monopoly, že tu hráme nejakú spoločenskú hru, veď tuto ide naozaj o vážnu vec. A ja by som naozaj chcel, aby sa aj tá kultúra možno do budúcna alebo aspoň ešte stále, tá príležitosť, si myslím, že sa dá zlepšiť, lebo viete, že keď, ja neviem, že vás sa ľudia na to nepýtajú, keď chodíte alebo možno nechodíte, ja neviem, ale ako veď už len kvôli vašim vlastným ľuďom by ste mohli, nemyslím teda tým, ktorým sa schválil trestný zákon, ale tých ľudí, ktorí vás volili, že vy ste mohli ten rozpočet obhájiť, lebo ja mám pocit, že to naozaj nemôže prejsť len tak bez tej diskusie. Ja som možno taký trošku naivný, miestami utopistický, ale ja verím tomu, že parlament raz bude miestom toho, kde naozaj sa budú vedieť prijať dobré zákony, nielen šité na mieru určitej skupine ľudí, ale jednoducho tu budeme môcť medzi sebou diskutovať. Samozrejme, niekedy môžeme byť ostrejší, niekedy menej, ale veď parlament je to miesto, kde sa má diskutovať. Ja som to ako vždy hovorím, že veď len tak môže vzniknúť, dajme tomu, dobrý návrh zákona, že sa dodrží určitý proces, že sa k tomu vyjadria ľudia, ktorí sa k tomu majú vyjadriť, že človek, ktorý zastupuje Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, bude mať na výbore viacej času ako 120 sekúnd na to, aby niečo povedal, lebo však 2 minúty, to je faktická poznámka, že ja neviem úplne, že či k rozpočtu, ktorý teda ráta s deficitom 7,4 miliardy, stačí k tomu zaviať stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za 120 sekúnd. To mi príde také, že nie úplne zvládnuteľné, ale však vy dokazujete, že sa dajú zvládnuť veci, ktoré ja som si možno nevedel ešte pár mesiacov, možno rokov dozadu presne, že sa dajú zvládnuť, ale teda vy to dokážete. Ja si myslím, že by bolo naozaj dobré, keby sa to tak trošku zmenilo, že by ste tak trošku ubrali z tohto tempa, že sa tu prechádzajú veci mlčaním, respektíve sa to silou-mocou láme na hranici zákona. No tuná dokonca ústavného zákona. Vieme, že tento rozpočet je v rozpore s ústavou, že to by ma naozaj zaujímalo, že či to je podľa vás v poriadku, že ústavný zákon vám teda prikazuje dať vyrovnaný rozpočet, ale vy napriek tomu sem dáte rozpočet, ktorý nás po tretej vlne konsolidácie zadlží ešte viac ako na začiatku. Ja si myslím, že aj toto by stálo za zmienku, keby sem došiel predseda vlády alebo možno ešte raz by vystúpil minister financií, niečo k tomu povedal, lebo ja neviem, že tento rozpočet dať sem a minister financií, ktorý nie je prvý raz ministrom financií, že vôbec má tú odvahu prejsť týmito dverami s takýmto rozpočtom sem do sály, ktorý je v rozpore s ústavou. Neviem potom úplne, ako chcete vyžadovať od ľudí, aby dodržiavali zákony, aby sa chovali, dajme tomu, podľa zákonov, aby rešpektovali ústavu, keď jednoducho vy sem predložíte návrh roka, ktorý je v rozpore s ústavou. Neviem, ja by som naozaj čakal, že sem niekto vystúpi. Hovorím, ja som možno trošku taký naivný, ale ja verím tomu, že sa tu raz naozaj budú môcť prijímať aj dobré zákony, lebo väčšinou vecí, ak teda my nepredkladáme naše návrhy zákonov, nie sú to návrhy zákonov z radu opozície, ja mám pocit, že vlastne sú to stále len také, také, ako keby, že defenzívne vystúpenia alebo také prosby o to, aby ste tie návrhy zákonov stiahli, alebo sa im aj odborne venujeme, prečo tie návrhy zákonov sú zlé, či už ten samotný proces alebo teda, dajme tomu, ten, ten, ten obsah toho zákona, ale ako mne stále chýba taká tá diskusia. Ja si myslím, že by sa to mohlo niekedy udiať, ale kedy, keď nie pri rozpočte? Lebo rozpočet nie je ideologická vec. Rozpočet nie je vecou nejakej ideológie. Rozpočet nie je ani neviem teraz, že to by malo byť niečo, čo je ďaleko nadstranícke. A chápem, že na konci dňa je to politický proces. Schvaľujú to nejaké poslanecké kluby, koalícia, opozícia a tak ďalej, ale že to je asi niečo, kde by tá diskusia mala byť bez ohľadu na to, že či je niekto z takej alebo onakej strany, ale ako diskutovať len vlastne v rámci opozície medzi sebou, že mne to príde také trochu dehonestujúce, či už Národnú radu ako takú alebo rozpočet alebo vôbec v podstate aj vášho premiéra s ministrom financií, lebo viete, že keď vám oni nevedia vysvetliť, prečo by ste vy za to mali zahlasovať, tak ja byť na vašom mieste a sedieť v tých laviciach na strane koalície, tak ja by som sa chcel obhájiť, že viete čo, ja budem za ten rozpočet hlasovať preto, lebo zobrali ste ŠFRB o 6 miliónov € menej z rozpočtu a myslím si, že by sa nemali stavať byty, ale možno by bolo lepšie, neviem, naozaj dotovať tie vily na Slavíne tou neadresnou energopomocou, že úplne v pohode. Však aj to je názor, ale veď na konci dňa aj vás, ako aj nás, volia ľudia. My zastupujeme záujmy ľudí, vy zastupujete záujmy ľudí, tak ja si myslím, že by bolo dobré povedať, že prečo za ten rozpočet chcete zahlasovať, keď už to nevie sem dojsť nikto z tej vlády obhájiť. A teda ja sa priznám, že tie vyhliadky do tej budúcnosti. Viete, že ono vlastne na tento rozpočet doplatia aj tie ďalšie generácie, ktoré sa možno dneska ešte ani nenarodili, lebo keď si človek zráta, že či chce žiť na Slovensku, či chce nejakým spôsobom si tu zakladať rodinu po tom všetkom, čo som vymenoval. Ja by som bol prekvapený, keby aj ja, no veď vieme, že veľa dneska nielen už mladých ľudí chce odísť z tejto krajiny. Dneska chcú naozaj odísť ľudia, ktorí majú aj 50 a viacej rokov. Ja ich častokrát stretávam na tých výjazdoch kdekoľvek po Slovensku sme. Tak naozaj je dneska o tom, že chcú odísť z krajiny, nehovoria to len mladí ľudia. Hovoria to aj ľudia, ktorí tú značnú časť života podnikali, pracovali a chcú odísť. Tak ja si myslím, že by bolo možno dobré aspoň aj im sa to nejakým spôsobom prihovoriť, lebo tento rozpočet neráta s tým, že aj, dajme tomu, moja generácia alebo mladšia generácia ešte odo mňa sa bude mať nejako dobre, tak ja si myslím, že je úplne na mieste, aby som aj ja sa možno za nich prihovoril a hovoril o tom, prečo tento rozpočet nie je dobrý. Hovoril som o tom, ako by mohol byť dobrý. Hovoril som, kam by ste mohli investovať, že by možno bolo dobré investovať do výskumu, do oblastí s vysokou návratnosťou, do infraštruktúry na to, aby tu mohli, dajme tomu, sa voľne, bezpečne a rýchlo pohybovať ľudia, tovary, služby, kapitál, tak ako v každej inej krajine. Veď keď si zoberiete nejaký príklad nejakej fungujúcej modernej krajiny, že nemusíme chodiť ďaleko. Môžeme ísť napríklad už, dajme tomu, do toho Poľska, ja som to hovoril. Tak ja si myslím, že sa dá inšpirovať Poľskou republikou, nie je to ďaleko. A prečo by sme aj my napríklad nemohli mať podobnú životnú úroveň, ako je v Poľsku? Že prečo by napríklad sme nemohli mať aj na Slovensku, veď tí Poliaci pred 20 rokmi začínali na úplne rovnakej štartovacej čiare ako my a dneska sú niekde úplne inde. Čiže jasné, že sa to dá, že nie sme o nič horší, veď stačí do toho Poľska ísť, opýtať sa ich, že ako ste to urobili. Povedzte, že ako to, že v tom Poľsku to išlo a my to na Slovensku nevieme. Ja si myslím, že je to predovšetkým to, že tí Poliaci chceli, teraz bez ohľadu na to, aká, ja neviem, politická strana tam bola a tak ďalej, ale jednoducho v tom Poľsku sa robilo, hej? Investovali, áno. Dá sa baviť o tom, že investovali veľa do armády. OK, však má to nejaký historický kontext a tak ďalej. Sú v podstate aj tou nárazníkovou zónou s Ruskou federáciou, čiže ono to má nejaký význam, ale len to čerpanie tých eurofondov, že keby idete do toho Poľska, opýtate sa ich, že akým spôsobom by sme aj my mohli zvýšiť to čerpanie tých európskych peňazí, lebo to je niečo, čo v zásade nám dávajú členské štáty Európskej únie, Nemecko, Francúzsko a tak ďalej, prispievajú na Slovensko na to, aby sme my mohli investovať, aby sme sa mohli rozvíjať, aby sme mohli zvýšiť kvalitu života a tak ďalej, a nie za to stavať nejaké haciendy pre, ja neviem, zopár vyvolených fafókany a neviem čo všetko, že ako ja sa čudujem aj tým Nemcom popravde, že to sem ešte posielajú, keď vy to takýmto spôsobom rozfľakávate, ale to chcem povedať, že tie európske peniaze jednoducho slúžia na to, aby sme vedeli rozvíjať našu krajinu, infraštruktúru, aby sme vedeli investovať do tých oblastí s vysokou návratnosťou, do výskumov a podobne, lebo to je to, čo robí tú krajinu udržateľnou. Nie, že my sa staneme nejakou montážnou dielňou a, dajme tomu, o 20 rokov tá spoločnosť, tá ekonomika sa posunie výrazným spôsobom niekde úplne inde. A my sme ostali zaseknutí, čiže ja si myslím, že máme veľa príkladov toho, ako by sme sa vedeli inšpirovať. Hovoril som o tom Poľsku, hovoril som aj o tom, že, dajme tomu, vidím príležitosti na tej povojnovej Ukrajine, že by sme mohli, dajme tomu, pomôcť aj nášmu východnému Slovensku tým, že práve by mohli, či už ľudia, kapitál alebo aj naopak, by sa dalo investovať jedným opačným smerom, že to je obrovská ekonomická príležitosť pre Slovensko, pre východné Slovensko. Ja si myslím, že to je úplne super, keď Poliaci to dokážu. Poliaci už dneska stavajú tie diaľnice, cesty, železnice. Prečo by sme dneska my nemohli mať nejaké rozvojové plány na to, ako sa pripraviť na to, že tá vojna, ja verím tomu, že raz skončí a že to bude čím skôr, lebo samozrejme vojna nikomu neprospieva, kedy aká vojna komu prospela, ale teda reálne ja si myslím, že by bolo fajn sa nad tým zamyslieť, mať nejaké rozvojové investičné plány, vedieť nejaké míľniky 5, 10, 15 rokov dopredu a verte či nie, však my by sme za to zahlasovali, keby sem doveziete niečo, čo by naozaj malo hlavu a pätu. Len viete, že my, keď tu od začiatku volebného obdobia riešime len zmenu rokovacieho poriadku, trestný zákon, hmyz v potravinách, potom tu rušíte voľbu poštou do zahraničia, že vôbec máte tú drzosť, že tu vyženiete množstvo mladých ľudí do zahraničia, lebo tu nevidia uplatnenie v tejto krajine aj kvôli tomu, ako pristupujete k tomuto rozpočtu, tak mne to príde ako naozaj, že sa tu týmto vôbec my zaoberáme, to mi príde naozaj maximálne nedôstojné, že ešte toto vy vôbec dokážete. A zobrať ľuďom tú možnosť, ktorí odišli do zahraničia a osud tejto krajiny im stále nie je ľahostajný, že by chceli stále rozhodnúť o tom, akým smerom sa bude uberať táto krajina. A slovo smer som teda použil zámerne, tak ja si myslím, že by mohlo byť, akože, že mohlo by to byť, si myslím, také, že by sme jej mohli nechať tú možnosť, ale teda OK. No a potom, čo sme tu riešili? Riešili sme tu Úrad na ochranu oznamovateľov, to sa zrušilo, potom sa to nerušilo, potom sa to zase zrušilo, nakoniec sa to nerušilo. Potom sme tu mali, samozrejme si pamätám, že poslanci mohli sobášiť, aj toto sme tu mali, hej, že reálne týmto sme sa tu my zaoberali. My sme sa nezaoberali prorastovými opatreniami, ako naštartovať ekonomiku. Keby ste mohli reálne naštartovať tú ekonomiku nejakými prorastovými opatreniami a že by sa konsolidovalo tak, že by sme teraz nemuseli mať tak vysoký deficit v tomto rozpočte, ako je 7,4 miliardy €, s ktorým tento rozpočet ráta, tak ja si myslím, že ten rozpočet mohol byť oveľa lepší ako v súčasnosti a nemuseli by sme byť tak zadlžení, nemusel by ten dlh tak narastať. Ale viete, že keď tu riešite veci od začiatku volebného obdobia, ako sa tu len niekomu pomstiť, ako si zaručiť nejakú beztrestnosť, ako zrušiť možnosť mladým a nielen mladým ľuďom, aby mohli voliť, tak ako samozrejme, že ten rozpočet je taký, aký je, lebo rozpočet je výsledkom vášho vládnutia, však vždy sa predkladá nejaký rozpočet, čiže ak, dajme tomu, ekonomika fungovala, že boli príjmy do štátneho rozpočtu, investovalo sa a tak ďalej, tak na konci dňa ten rozpočet by mal byť asi dobrý. Ale vy ste jednoducho doniesli taký rozpočet, ktorý kritizovali všetci, zamestnávatelia, odborové zväzy, NKÚ, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, odborníci nezávislí. Samozrejme, to kritizuje opozícia, čiže ja si naozaj myslím, že ste mohli. Ja si myslím, že ten potenciál ste na to mali, lebo ak ste mali potenciál tu 3,5 mesiaca meniť trestný zákon, tak ja si myslím, že ste mohli dať trošku viacej času všetkým týmto združeniam, ako sú dva dni na to, aby si ten rozpočet naštudovali, aby videli ten rozpočet skôr, mohli sa k nemu vyjadriť. A ako chápem, že asi ste nechceli, aby sa k tomu vyjadrovali, tak ste im to samozrejme neukázali a dali ste im tak málo času, aby sa k tomu vyjadriť nemohli a asi je pre vás lepšie, keď povedia, že sme ho nevideli, ako keby sa tu mali bod po bode, kapitolu po kapitole, rezort po rezorte vyjadrovať tým rozpočtovým kapitolám. Ja to chápem, ale hovorím, pre mňa je to strašne málo a ja už budem končiť, nemusíte sa báť, ale mne to príde naozaj, naozaj mi to, akože, mne to je strašne ľúto, lebo ja som aj preto chcel byť súčasťou, dajme tomu, nejakej tej zmeny, že by sme mohli niečo urobiť pre tú krajinu, pre to Slovensko a vlastne vy ju len ničíte a vy tej krajine škodíte a ubližujete tejto krajine. Ja samozrejme vidím to svetlo na konci tunela. Ja si myslím, že po voľbách 2027 príde tá zmena. Ja chcem teda ľuďom, ktorí ma dokázali dopozerať až do konca, dodať tú nádej, že sa veci zmenia a že zrušíme tranzakčnú daň, že prídeme s prorastovými opatreniami, že znížime výdaje na strane štátu, že znížime odvodové zaťaženie práce, ktoré je na Slovensku pomaly jedno z najväčších v rámci EÚ a tak ďalej. Čiže ja chcem ľuďom dodať tú nádej, že sa budeme venovať dostupnému bývaniu a tak ďalej, ale tento rozpočet je zlý a myslím si, že ešte bude veľmi, veľmi ťažké samozrejme to dať celé dokopy, ale my tú vôľu a ľudí na to máme, takže nebojím sa, že by nám to nevyšlo, len mne už teda asi aj nevychádza úplne čas, ale teda chcel by som vám naozaj povedať, že by bolo možno dobré ešte, kým je čas, ten rozpočet stiahnuť, venovať mu trošku viacej času, znížiť tie výdaje na strane štátu, ako je napríklad tá neadresná energopomoc, lebo ňou naozaj len budete vykurovať vily na Slavíne určitým ľuďom, ale sú aj ľudia, ktorí ani nekuria, dajme tomu, tým plynom, ale proste drevom a podobne a týmto energopomoc nikdy nepríde. Čo mne je dodnes zvláštne, že mne vlastne energopomoc prišla, mojej mame neprišla, ale však OK, veď ja som tú energopomoc nerobil a ja som ju neposielal. Je to na vašu zodpovednosť. Však takých ľudí musí byť ďaleko viacej, takže naozaj by som bol rád, keby, keď už aj nie, že nestiahnete tento rozpočet a nebude ho predseda vlády s ministrom financií obhajovať, tak možno by bolo dobré, keby na konci toho celého aspoň oznámili, ako chcú naštartovať tú ekonomiku, aké prorastové opatrenia prijme vláda alebo teda vy tu v parlamente. Ako chcete ozdraviť tie verejné financie? Lebo ani to v tom rozpočte úplne nie je spomenuté, že ako ich chcete ozdraviť. Lebo ja si myslím, že keď chcete rozdávať, tak by bolo dobré vedieť, z čoho. Ja, keď viem, že pán Zlocha povedal, však sa bude rozdávať a priebežné peniaze chodia stále do rozpočtu, ale úplne to tak nefunguje. Takže viete, že vytvoriť teda rozpočet s deficitom 7,4 miliardy € a byť po tretej vlne konsolidácie zadlžený ešte viacej ako na začiatku volebného obdobia. Ja sa priznám, že to aj keby som chcel, asi by som mal problém niečo také urobiť, že naozaj, akože, toto dokázať, tak to mi príde naozaj od ľudí, ktorí tu sú 20 rokov s menšími prestávkami pri moci, to mi príde strašne málo. Vy si to nedokážete obhájiť. Euro a byť po tretej vlne konsolidácie zadlžený ešte viacej ako na začiatku volebného obdobia. Ja sa priznám, že to, aj keby som chcel, asi by som mal problém niečo také urobiť, že naozaj akože, že toto dokázať, tak to mi príde naozaj od ľudí, ktorí tu sú 20 rokov s menšími prestávkami pri moci, to mi príde strašne málo. Vy si to nedokážete obhájiť. OK, však viem, že o rozpočte sa možno bude hlasovať v stredu, dovtedy predseda vlády, verím tomu, že tú cestu do Národnej rady si nájde za tento rečnícky pult a že to obháji, keď už nie pred nami a nie pred vami, tak aspoň pred ľuďmi, ktorých, si myslím, ako predseda vlády, bez ohľadu na to, kto ho volil, nevolil, zastupuje, lebo však samozrejme predseda vlády má zodpovednosť za chod tejto krajiny. Vy za to budete hlasovať. Naozaj by ma zaujímalo, že čo si o tom vôbec aj vy, keď niekde idete medzi ľudí, že či tí ľudia sú s tým v pohode, že ako im to vy vlastne obhajujete, lebo naozaj by ma zaujímala tá argumentácia, že prečo je tento rozpočet dobrý, lebo naozaj ja sa priznám, ja v ňom veľa dobrého teda nevidím a myslím si, že tento rozpočet nie je dobrý, ale myslím si, že keby ste venovali toľko času do toho, ako do všetkej tej pomsty a krivenia právneho štátu, tak si myslím, že ten rozpočet mohol byť ďaleko lepší. Ďakujem pekne.