Dávid Dej — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. To s tým slnkom, kolegovia, kolegyne, ma upozornili na to, že, keď to slnko teda vychádza na východe, tak vždy zapadá na západe, takže to slnko aj tak teda príde na ten západ. Tak som sľúbil kolegom a kolegyniam, že doplním túto vzácnu myšlienku pána predsedajúceho, ale teda prejdem k vlastným myšlienkam. A tá moja prvá otázka je, že čoho sa vlastne bojíte, lebo, ak by ste naozaj tak dobre vládli a boli ste takí úspešní a ste takí skúsení a podobne, tak by ste si mali stáť za svojimi rozhodnutiami, za svojimi výsledkami, za to, čo ste doručili občanom a občiankam tejto krajiny, predovšetkým mladým ľuďom, ktorých ste vyhnali z tejto krajiny, ale teda ja sa naozaj pýtam, že čoho sa bojíte, lebo rušiť voľbu zo zahraničia pre takmer v minulých voľbách takmer 59 000 ľudí volilo poštou zo zahraničia, urobilo to jeden až dva mandáty. Tak ja si myslím, že, ak ste taký výborný, skúsený, dokonalý, máte rozpočet dobrých správ, tak sa nemáte čoho báť. Potom nemáte ani dôvod rušiť voľbu poštou zo zahraničia, iba, že by to tak možno nebolo. A teda, ja sa povenujem najprv tomu, prečo tí mladí ľudia odchádzajú. Ono to tu bolo spomenuté, tak ja to prejdem tak trošku z rýchlika a potom zase sa vrátime, kým sa nakalibrujem k tej voľbe poštou zo zahraničia. A ono to s tým samozrejme súvisí, veď hovorím o tých ľuďoch, ktorí volili a možno by aj chceli voliť v najbližších voľbách. A teda tí ľudia odchádzajú nie preto, že vy ste schválili geniálny rozpočet alebo že s menšími prestávkami tu vládnete 16 rokov, ak sa nemýlim. Ale odchádzajú práve preto, že za tú dobu, čo ste pri moci s menšími prestávkami, ste tu nevytvorili také vhodné podmienky na to, aby tu mladí ľudia sa mali kde osamostatniť. Mohli si dovoliť nejaké vlastné bývanie alebo platiť hoc aj komerčný nájom alebo že by mohli študovať na kvalitných stredných, vysokých školách alebo teda, že by mali nárok na lepšie uplatnenie sa na trhu práce z prechodu z toho školského systému. Alebo teda, že by možno videli nejakú víziu, že sa tu jednoducho veci, ktoré sa sľúbia, sa aj dodržia, že sa tu niečo vybuduje, že tu niečo po vás zostane, ale ja mám pocit, že sa z toho nič nedeje. A preto tí ľudia a dnes, žiaľ, len mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny. Ja sa priznám, keď som bol na strednej škole, bol som na rôznych takých menších Erasmoch a tiež som rozmýšľal, keď som videl ten svet, že by som raz odišiel a rozmýšľal som nad tým, že či tu má vôbec dôvod a zmysel ostať, ale keďže ja osobne sa považujem za toho vlastenca, za toho človeka, ktorý má rád svoju krajinu, aj keď nie tých politikov, ktorí tu dlhé roky boli pri moci a urobili zo Slovenska, čím dnes Slovensko, žiaľ, je. Tak ja som tu chcel ostať práve preto, aby som mohol tomu trošku pomôcť, lebo držím sa takej myšlienky, že ani múdre slová činy nikdy nenahradia. Tak ja sa teda vrátim k tej prvotnej otázke, že čoho sa vlastne potom bojíte. Lebo vidím, že však dobre, držíte tu nejaký oheň pri živote, zopár poslancov koaličných tu je, de facto stále tí istí, ale v princípe s nami nediskutujete o akomkoľvek návrhu zákona, hoci aj teda o tejto voľbe poštou, ktorú chcete zrušiť, respektíve aj tými pozmeňovákmi možno obmedziť ľudí, ktorí si chcú vyberať z pohľadu kandidátov a kandidátiek na tej kandidačnej listine, aby teda mohli dať niekomu tie preferenčné krúžky. Tak ja naozaj neviem, čoho sa bojíte, lebo, ak by ste si stáli za týmto návrhom zákona, tak ako za tým rozpočtom, tak ja by som očakával, že sa tu budete striedať jeden po druhom a že tu budete vystupovať, budete nás presviedčať, budete argumentovať a budete nám hovoriť, prečo je toto dobrý návrh zákona. Kolega Jariabek nie je tu teraz, ale ho zacitujem, lebo jeho myšlienku som si uložil, ja ju tu mám zapísanú. To naozaj nikomu nevadí, že voľba poštou a štandardné voľby sú v úplne inom čase? Tak ja sa pýtam, že to vám nevadí, že tu sedíte od čias pomaly HZDS, že sa tieto voľby od roku 2006 štandardným spôsobom konali a to teraz ste zistili, že to je v nejakom inom časovom pásme? Veď hoc aj keby ste išli na tú ambasádu, hoc dajme tomu v takej Kanade, tak samozrejme máme tam iný časový posun ako na Slovensku. To nemá nič spoločné s tou voľbou poštou zo zahraničia. Dokonca taký minister obrany prešiel do útoku a hovorí, že nie ste tu, nepracujete tu, nemáte prečo voliť. Ja neviem, no tak, keď bude on zhodou okolností na nejakej zahraničnej pracovnej ceste, však ja viem, že asi bude na Slovensku, keď budú voľby, ale takou logikou by ani on potom nemohol úplne voliť. No a teda. Viete, že keď 59 000 ľudí volilo v predošlých voľbách, urobilo to jeden a dva mandáty. Ja sa pozriem na to, akou tesnou, dajme tomu, väčšinou vy to tu stále nejakým spôsobom, však vieme asi akým, lepíte pokope. Tak ten jeden a dva mandáty v tých voľbách zo zahraničia, chápem, že vám tak, s prepáčením, horí pod zadkom, že ja to chápem, že sa bojíte. Lebo, ak by ste sa nebáli, tak by ste sem prišli, vysvetlili a snažili sa argumentovať. Lenže ja mám pocit, že jediný, kto to doteraz urobil z koalície, kto povedal ako a prečo to je, bol pán kolega Michelko, ktorý jasne povedal, bolo to tu spomínané, ale však opakovanie je matka múdrosti, že to, ste sa na to pozreli a zistili ste, že to vlastne nevyhovuje koalícii, že tie hlasy, ktoré prichádzajú, sú v súčasnosti v prospech opozičných strán, takže asi bude lepšie, keď obmedzíte tú voľbu poštou. No, ja by som možno sa nad tým zamyslel a došiel by som na tú koaličnú radu a povedal by som, že počujte, nebolo možno lepšie naozaj doručovať tie sľuby, ktoré ste pred tými voľbami tým ľuďom dali, ako ich obmedzovať, ich volebné právo? Ja som to tu spomínal, veď už nemusím dookola spomínať, ja som študoval politológiu, ale teda, veď jedna z tých základných premís politológie je, že demokratické vlády sa snažia rozširovať voľby, hoc aj teda poštou, aby tá vláda mala väčšiu legitimitu, a tie nedemokratické vlády robia presný opak, čo vy robíte teraz. Takže, ja by som chcel naozaj vedieť aj iný argument zo strany koalície, ako použil pán Michelko, lebo nech už si o strane SNS myslíme, čo chceme, ale oni vo väčšine prípadov vždy povedia, ako to je, ako pri tom rozpočte, že vy ste sa tu snažili niekoľko dní presviedčať možno viac samých seba ako kohokoľvek iného, že je to rozpočet dobrých správ, ale potom Andrej Danko povedal, že to je nevyhnutné zlo, takže mám pocit, že z tej SNS, vysmejeme, čo chceme, raz za čas povedia aj pravdu. No a teda ja sa chcem pozrieť na to, akým spôsobom ste si tu chystali pôdu na tento geniálny návrh zákona, keď ste rušili veľvyslanectvá v Kodani a v Osle, v takom Dánsku, v Kodani, teda tam, kde by sa mohlo teraz voliť, ale nebude môcť, tak lebo tam rušíte to veľvyslanectvo, čiže ani človek nemôže prísť na to zastupiteľstvo, však nemá asi veľmi kde. Takže je tam vyše 4000 slovenských občanov. V takom Nórsku, teda v Osle, alebo teda hlavné mesto Nórska je Oslo, tak tam žije až takmer 6000 občanov. No ale zato ste otvorili zastupiteľstvá v Alžírsku, na Filipínach, v Malajzii a v Tanzánii. Ja nemám absolútne nič proti týmto krajinám, sa priznám, ale nenašiel som do dnešného dňa dostupný údaj, koľko ľudí tam plus-mínus žije. Myslím teda so slovenským občianstvom a chcelo by voliť z týchto krajín. Ale teda našiel som údaje o tých krajinách, o ktorých som spomínal, kde študuje veľa mladých ľudí so slovenským občianstvom. Možno aj pracujú tam, samozrejme, aj starší ľudia zo Slovenska, ale teda ja si myslím, že by možno chceli voliť. Lebo viete, že keď vy máte možnosť cestovať, máte možnosť spoznávať aj iné kultúry, jazyky, národnosti a podobne, tak si viete vytvoriť nejaký obraz o tom svete, o tej spoločnosti a podobne, a to by som doprial aj vám, aby ste niekde možno vycestovali. A videli ten svet a možno podľa toho sa aj rozhodovali v najbližších voľbách, ako, koho a prečo budete voliť. Ja si myslím, že tí ľudia, hoc aj teda vycestovali z rôznych dôvodov, majú právo vyjadriť svoje právo vo voľbách, hoc aj teda obálkou. A teda ja sa priznám, ja som tiež cestoval toto leto. Nie tak ďaleko, ja som bol v Rakúsku, v Rakúskych Alpách. A neuveríte, ale teda však pracuje tam množstvo Slovákov v gastronomickom priemysle alebo teda v turizme. A ja som sa ich pýtal, ako to tam tí Rakúšania majú. Popolník? Ja ne, ďakujem. Aha. Pýtal som sa, ako to tam majú. No a nevedeli by ste, ale v takom Rakúsku môžu občania Rakúskej republiky voliť v parlamentných, prezidentských a budete prekvapení aj v európskych voľbách, môžu voliť poštou. Vieme, v takom Rakúsku to ide. Viete, aká je priemerná mzda v Rakúsku? V Rakúsku je priemerná mzda vyše 3700 €, zatiaľ čo na Slovensku je to okolo 1600 €. Viete, aké majú dôchodky v Rakúsku? V Rakúsku majú dôchodky okolo 2000, vyše 2000 €, u nás je to priemerná výška dôchodkov na Slovensku niečo nad 730 €, čiže v takom Rakúsku im to nevadí. V takom Rakúsku s tým až taký problém nemajú. Ale my na Slovensku máme problém s tým, alebo teda vy s tým máte problém, samozrejme, my s tým problém nemáme, ale teda zrazu je tu nejaký problém. Že ľudia, ktorí majú slovenské občianstvo, ale či už študujú alebo pracujú alebo z akéhokoľvek iného dôvodu odišli do zahraničia, nemôžu voliť. Neviem, ja by som povedal, že my tých problémov máme ďaleko, ďaleko viac a sú úplne inde, ako obmedzovať volebné práva ľudí so slovenským občianstvom žijúcich v zahraničí. Takže v takom Rakúsku to až tak nevadí a v takom Rakúsku budete prekvapení, ale funguje cestovný ruch. Funguje tam gastronómia. Neničia tam národné parky aj napriek tomu, že sa tam rozvíja cestovný ruch. Vedia sa dohodnúť, platia tam pravidlá. A jednoducho to tam funguje. Asi aj možno preto majú takú vysokú priemernú mzdu a taká je tam výška tých dôchodkov, vyše 2000 €, čiže tam im to nevadí, tam môžu teda voliť v parlamentných, prezidentských, európskych voľbách poštou. Tam im nevadí to, že, ja neviem, vy ste sa tu oháňali tým, že to nie je legitímne, lebo vlastne chcete nejakú tajnosť a podobne. Čiže tam ten volebný lístok môžu hodiť do obálky a poslať to poštou, to je v pohode, ale u nás sa to teda nedá, že tuná je to problém. Napriek tomu, teda, ako som spomínal, že je to od roku 2006, že 20 rokov sa tu voliť poštou dalo, dokonca v programovom vyhlásení vlády ste mali, že to chcete rozšíriť aj na prezidentské voľby, ale teraz tu máme návrh zákona, ktorý je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, za ktorý pravdepodobne teda budete hlasovať, tak ja si myslím, že by bolo fajn si to obhájiť, že keď už aj nie pred nami, keď už aj nie pred občanmi tejto krajiny, keď už aj nie pred občanmi tejto krajiny žijúcimi v zahraničí, tak aspoň sami pred sebou by ste si to mohli nejako obhájiť, lebo nevidím tu zástupcov Slovenskej národnej strany ani strany HLAS, ktorá mala na billboardoch, že iba silný štát pomôže ľuďom. Zabudli dodať, že nie tým, ktorí žijú v zahraničí, ale teda mňa by naozaj zaujímalo, že či vôbec viete, o čo viete, za čo viete hlasovať. Bolo to tu spomínané. Ja som tiež presvedčený o tom, že aj vy máte, či už priamych alebo nepriamych rodinných príslušníkov žijúcich v zahraničí. Ja neviem, ako, ste sa ich nepýtali alebo nehovorili ste im, že za čo tu budete hlasovať, lebo my sme mali takú tú petíciu a neviem, či došlo vyše 100 000 alebo okolo 100 000 podpisov došlo. A tí ľudia sa vyjadrili za zachovanie voľby poštou, že oni by teda chceli voliť poštou, lebo im záleží na osude našej krajiny. Napriek tomu, že sme tu počúvali, myslím, že to je aj v tej dôvodovej správe, že toto je dlhoročná požiadavka voličov v zahraničí, zúčastniť sa nejakého tajného osobného hlasovania. Tak ja neviem, mne nedošla ani nejaká správa. Verím tomu, že ani kolegom, ani kolegyniam nedošli správy od ľudí žijúcich v zahraničí, že by teda boli radšej za to, aby nemohli voliť poštou, ale radšej by išli niekde osobne fyzicky v nejakej krajine niekde voliť na zastupiteľský úrad alebo ambasádu. Neviem, že keď si pozrieme ten pomer, že 100 000 ľudí sa vyjadrilo za zachovanie voľby poštou, napriek tomu, že vy tvrdíte niečo iné, že ja by som sa snažil, keď my sme tu doniesli 100 000 podpisov, snažil by som sa aj ja doniesť na vašej strane možno nejaké podpisy, ktoré by hovorili opak, iba, že by ste ich nemali. A teda viete, že ono, ja chápem, že o čom to celé je, lebo napríklad ja tu mám jeden príklad.