Štefan Kišš — faktická poznámka, 61. schôdza

Pozrieme na taký sociálny uhol pohľadu na tento rozpočet, tak ako správne Simona Petrík povedala vo svojom vystúpení, táto koalícia, minister financií nazval tento rozpočet zmieru. Smeráci často hovoria o sociálnych istotách a ja ich akosi hľadám v tom celom dokumente, len som ich tam nenašiel, ale akože je bizarné nazvať tento rozpočet rozpočtom zmieru, lebo ten konflikt medzi sociálnymi partnermi ešte nikdy nebol väčší v histórii Slovenska, ako je tento týždeň, potom, čo sme videli v pondelok na tripartite. No a k tým výsledkom sociálnej politiky, nielen tohto jedného rozpočtu, ale vôbec 15 rokov, je, že stále máme milión ľudí ohrozených chudobou. Že posledné tri konsolidácie sme si prepočítali, keď sme zrátali všetky vaše opatrenia, zobrali priemernej štvorčlennej rodine 4500 € z ich rozpočtu, ktoré majú na jedlo, na výchovu detí, na dovolenky, proste na to, čo potrebujú, sú o 4500 € kratší a výsledok neprišiel žiadny. O makrovýsledkoch sme tu hovorili, ale keď sa pozrieme na tú sociálnu oblasť, tak v rozpočte máme plošnosť namiesto adresnosti. Tie nárasty nejdú do adresovania chudoby, ale do plošných výdavkov. Samozrejme, zanedbané sociálne služby a opatrovatelia. Oni tvrdia, že ich prekvapila reforma sociálnych služieb, ktorá ide z plánu obnovy, ktorú tam videli štyri roky a zrazu teraz ju musia riešiť, chudáci. Prehlbovanie deficitu Sociálnej poisťovne, samozrejme. O podpore alebo nepodpore jednorodičov, najohrozenejších rodín Simona hovorila. A tak by sa dalo, samozrejme, pokračovať. Jediné, čo urobili, vyrobili si poriadnu rezervu na svoje vlastné rozdávačky a občania neviem, či čakajú na sociálne istoty, ale keď čítam ten rozpočet, tak možno čakajú skôr na ranu istoty. Ďalej, pani