Dávid Dej — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem pekne. Pán minister Huliak, ja som vôbec absolútne nečakal, že tu budete a ani som to tu nemal pripravené. Som nechcel na vás reagovať, ale som spomínal také knižné dielo, to je Prelet nad kukučím hniezdom. Bol som dlho preč od Kena Keseyho, keď ste sem prišli. A príde mi veľmi smiešne, že nás tu začnete kádrovať a lídra opozície začne kádrovať niekto, kto má menej percent, ako je medziročný rast HDP na Slovensku, čo je 0,8 %, ale v poriadku. Ale teda poďme k veci. Poďme k tomu rozpočtu. Však preto tu už niekoľký deň sme, aj preto tu ešte zopár dní budeme. Pekný deň vám prajem. Dovidenia. Rozpočet dobrých správ, respektíve sociálneho zmieru. Tak si to poďme rozobrať, že aké dobré správy a pre koho tie dobré správy sú v tomto rozpočte. Tak dobré správy to evidentne nie sú pre, dajme tomu, mladých ľudí. Nie je to dobrá správa ani pre starších ľudí. Nie je to dobrá správa ani pre, dajme tomu, ľudí, ktorí podnikajú, tvoria nejaké hodnoty, ale nie je to ani dobrá správa pre ľudí, ktorí pracujú a sú zamestnaní. Ale pre koho táto dobrá správa je? Možno pre ľudí, ktorí sú súčasťou tejto koalície, respektíve ešte stále držia nejakým spôsobom pokope. Aj keď dobrý, kebyže to vieme tak nejakým spôsobom preniesť na školstvo. Tak to je tak na trojku. Myslím si, že tento rozpočet je tak na päťku, lenže keby ste boli kvalifikovaní na päťku, museli by ste opakovať ročník a myslím si, že nikto vrátane vás nechce, aby ste tu boli o rok dlhšie, takže to nechajme na tú trojku. No a teraz ten zmier. Neviem, aký zmier máte na mysli, lebo ja som počúval jednotlivé vyjadrenia, či už to bola Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá teda na tom výbore mala konkrétne dve minúty, aby sa vyjadrila. Počul som vyjadrenie odborárov, počul som vyjadrenie zamestnávateľov, počul som vyjadrenie šéfa NKÚ, ktorý tu bol, a teda nemyslím si, že tam došlo k nejakému zmieru. Jediný zmier teda nastal v tejto koalícii, ako som spomínal, ale čo sa vám naozaj podarilo pri tomto rozpočte, je niečo, čo sa asi žiadnej vláde pred vami nikdy nepodarilo, a to je spojiť odborárov a úniu zamestnávateľov. Takže toto sa vám podarilo. A teda poďme k tomu konkrétnemu rozpočtu. Ja som si teda pozeral ten rozpočet ako taký. Samozrejme, má to veľa strán, ale pôjdem najprv k tomu procesu, potom obsahu a potom pôjdem k veciam, ktoré som si ja vybral a ktorým sa chcem venovať. A teda hovoriť o dobrom rozpočte mi príde naozaj úsmevné, pretože na tento rozpočet na konci dňa doplatíme všetci. A je to úplne jedno, kto koho volil a kto akú stranu preferuje, lebo na konci dňa tento rozpočet zaplatia a doplatia to úplne bežní ľudia. No a teda poďme k tomu, prečo je tento rozpočet zlý. Tento rozpočet je zlý preto, lebo ste mali na to niekoľko rokov, od začiatku volebného obdobia sme mali niekoľko vĺn konsolidácie a napriek tomu sme zadlžení ďaleko viacej ako na začiatku konsolidácie, čo aj keby som chcel, tak sa priznám, toto by som asi nedokázal, ale ja som presvedčený o tom, že keby ste venovali toľko energie, úsilia a, dajme tomu, tej politickej sústredenosti do tvorby kvalitného rozpočtu a konsolidácie, tak ako do Trestného zákona, tak si myslím, že ten deficit by nemusel byť tak obrovský a ten verejný dlh by nemusel byť taký veľký, ako v súčasnosti je a ešte bude. Ale aspoň vieme, čo bola priorita tejto vlády. No. Chcem hovoriť ešte o tom, akým spôsobom, za mňa teda nehanebným, ste, alebo teda minister financií, tu útočil na riaditeľa NKÚ, ktorý sám povedal, že mal ani nie 48 hodín na to, aby si preštudoval rozpočet, ktorý má vyše 300 strán. Ja neviem, keby vám niekto niečo doniesol, čo obsahuje takmer 300 strán a mali by ste na to 48 hodín, že akým spôsobom by ste sa k tomu vyjadrili, ako by ste sa tvárili, takže ja pána Andrášiho nepoznám, ale aj z tohto miesta by som sa mu chcel za vystúpenie pána Kamenického ospravedlniť, aj napriek tomu, že ja s tým absolútne nič nemám. A chcem teda povedať zopár vecí k tomu, čo tu bolo spomínané. Minister financií tu hovoril o tom, akým spôsobom sme zadlžení a prirovnal to k Poľsku. Tak ja som sa tomu Poľsku trošku povenoval, lebo minister nepovedal to B, tak ja to skúsim povedať. Je to asi cca 15 rokov dozadu. Mali sme veľmi podobnú štartovaciu čiaru ako Poliaci. Boli sme na veľmi podobnej úrovni ako Poliaci. No len dnes sme niekde úplne inde. Ja použijem nejaké čísla. Medziročný rast HDP v Poľsku je 3,5 %. U nás, ako som spomínal, to nie je ani percento. Ja chápem, že by ste mohli argumentovať tým, že Poľsko má ďaleko viacej obyvateľov, čiže majú aj oveľa silnejší vnútorný trh, môžu menej exportovať a tak ďalej. No len to nie je všetko. Poľsko dokázalo veľmi dobrým spôsobom využiť investície zahraničné, dokázali lákať aj zahraničných investorov, investovali do infraštruktúry, ale nielen do tej, investovali aj do, dajme tomu, IT a podobne. No ale čo sme za tie roky robili my? Oni diverzifikovali tie investície do viacerých portfólií, ako som povedal. Aj preto možno dneska sú tam, kde sú, a samozrejme môže to byť aj tým, že tam bola politická priorita niečo s tou krajinou urobiť a niekde tú ekonomiku, to hospodárstvo a tú kvalitu života ľudí v tej krajine posunúť. Zatiaľ čo my veľmi dobre vieme, ako to tu prebiehalo, keď paradoxne vy ste boli v tých vládach, keď sme sa mali ekonomicky lepšie. A práve vtedy bolo možno dobré šetriť, v prípade, že prídu nejaké neočakávateľné krízy. Teda nie som ekonóm, ale viem, že vždy, keď sa darí, tak treba šetriť, práve preto, aby keď prídu tie horšie roky, aby sme mali našetrené peniaze, a to sa nedialo. No ale čo sme robili my? Slovensko teda sa sústredilo prevažne na jedno odvetvie, na automobilový priemysel, kde samozrejme možno na začiatku milénia alebo niekedy, keď ste, dajme tomu, boli pri kormidle vo vláde, bolo asi fajn tým, že sme boli lacná pracovná sila, tak aj pre ten automobilový priemysel sme boli zaujímaví a ja chápem, že to vtedy ekonomike pomohlo, len to je práve to, že my sme vtedy nediverzifikovali. To znamená, že sa nerozložili tie investície do oblastí s vysokou návratnosťou. To znamená, že my sme sa sústredili iba na jedno odvetvie a tak to aj dopadlo. Dneska strácame konkurencieschopnosť práve preto, že sme sa nesústredili na ďaleko viacej oblastí, kde by sme vedeli investovať. Ja sa k tomu dostanem, aké oblasti by to mohli byť. A preto sme tam, kde sme. My sme dneska v zásade, poviem to tak iba, montážnou dielňou a keby sa rozhodli tie automobilové koncerny Volkswagen a podobne odísť, tak by sa dalo čisto teoreticky povedať, že tá naša ekonomika by kľakla na kolená. Zatiaľ čo v Poľsku, tým, že investovali do tej infraštruktúry a podobne, dneska nie sú odkázaní na jedno odvetvie. To znamená, že ak sa v jednom odvetví darí menej, tak oni to až tak zásadne nepocítia, ako keď, dajme tomu, by sa to stalo u nás. V Poľsku podporovali aj mladých ľudí. Dneska sa do Poľska vracia ďaleko viacej ľudí, ako z Poľska odchádza. Ja som v Poľsku bol zopárkrát, však to Poľsko nie je až tak ďaleko a môžem povedať, že to Poľsko je niekde úplne inde. A ja si pamätám ešte presne takých 20 rokov dozadu plus mínus, keď ste sa prvýkrát dostali k moci. Tak si pamätám, že sme trošku na to Poľsko pozerali tak cez prsty. A dneska, keď tam idem, tak nechcem veľmi poučovať Poliakov, čo ako majú robiť, práve naopak. Myslím si, že my by sme tam mohli dôjsť a opýtať sa ich, ako sa to robí. Takže tam je Poľsko, tam sme my. Mali sme veľmi podobnú štartovaciu čiaru, ale tí Poliaci nás predbehli oveľa oveľa rýchlejším tempom a sú dneska úplne niekde inde, ako sme my. No. Budem hovoriť o tom, že kde sme my mohli investovať, kde sme neinvestovali, ale kde teda ešte stále môžete, ale ten rozpočet s tým, žiaľ, teda neráta. Nemám ani pocit, že by to bolo nejakou prioritou pre vás, alebo že by vás to nejakým spôsobom vôbec zaujímalo. Lebo ja chápem, že prvý to bol Trestný zákon pomsty a podobne. Ale teda budem hovoriť o tom školstve. Ja som toho názoru, že ak chcete mať budúcnosť, tak každá krajina by mala mať vzdelaných občanov. Veď to by mala byť priorita. Keď sú ľudia vzdelaní, majú kvalitné dostupné vzdelávanie, tak je potom vysoko pravdepodobné, že sa aj dokážu kvalitnejšie uplatniť. Možno budú žiť zdravšie, budú cestovať a budú spoznávať svet. No ale to sa nedialo. Ja mám pocit, že to školstvo, to je môj subjektívny názor, ale ja mám pocit, že to školstvo, žiaľ, teda upadá. To nie je kvôli ľuďom, ktorí v tom školstve pracujú. Veď oni nemôžu za to, v akých podmienkach robia. Veď samozrejme, keby bola priorita štátu školstvo a vzdelávanie, tak si myslím, že by aj mladí ľudia možno neodchádzali tak do zahraničia, lebo by vedeli a mali možnosti študovať aj tu. Ja použijem jeden príklad a vždy sa to snažím ilustrovať na tom príklade, že v akom stave sú naše vysokoškolské internáty. Tak to je dobré zrkadlo toho, ako vlády zaujíma školstvo a mladí ľudia. Ja som na internátoch bol a môžem povedať, že to je všetko, len nie dôstojné bývanie. A to ma na tom mrzí. Ďalšia vec, do ktorej sme mohli investovať, to sú oblasti s vysokou hodnotou, kde sa tá návratnosť, že sa investuje do oblastí, ktoré majú návratnosť. A keby sme vytvorili vhodné ekonomické prostredie na to, aby sme nemuseli dotovať jeden Volkswagen alebo nejaký automobilový priemysel, ale mohli sme podporiť malých a stredných podnikateľov na Slovensku, tak si myslím, že v konečnom dôsledku by sa nám to vrátilo v oveľa oveľa väčšom svetle a s oveľa väčšou pridanou hodnotou, ako tomu je dnes. A je to jeden z dôvodov, prečo ľudia teda odchádzajú do zahraničia, nielen teda kvôli tomu, že jednak to vzdelávanie, ale zároveň je to aj presne to, že tu nevidia pri aktuálnych ekonomických podmienkach akýkoľvek prínos tu jednoducho zakladať firmy a živnosti. A to sa netýka len mladých ľudí. Ja poznám dnes naozaj veľa ľudí, ktorí majú aj 50 a viac rokov a uvažujú o tom, že po XY rokoch podnikania na Slovensku to nemá proste ekonomický zmysel pre nich tu ďalej podnikať a chcú teda odísť do zahraničia. Ďalšia vec, kde sa oplatilo investovať peniaze, ono to nemá síce priamu pridanú hodnotu naspäť, ale ak si chce mladý človek založiť rodinu na Slovensku, tak sa musí nejakým spôsobom osamostatniť a to sa neudeje, pokiaľ nebude mať vhodné podmienky na to, aby sa osamostatnil od rodičov a mohol si dovoliť bývanie. My dneska na Slovensku nemáme dostupné bývanie. To znamená, že máme jedno z najnedostupnejších bývaní. Vek odchodu v priemere v EÚ od rodičov je okolo 27 rokov. Na Slovensku je to vyše 30 a viac rokov. To znamená, že nie, že by mladí ľudia chceli nejakým spôsobom žiť do nekonečna s rodičmi. Však aj ja som žil s rodičmi, ale nemajú tie podmienky na to. Jednoducho aj Štatistický úrad hovorí, že v tomto roku sa postaví historicky najmenej bytov. Môžeme sa baviť prečo a tak ďalej, ale jednoducho tiež to dokazuje, že to nebola nikdy vaša priorita, aj keď teda premiér hovorí, že to je premiérska téma, ale nie je tomu úplne tak. No. Ďalšia vec, čo ma najviac mrzí v tom rozpočte, je, a je to taká ako keby symbolická vec v zásade, aj keď ja hovorím, že tie symboly majú niekedy možno ďaleko väčší význam. A tým symbolom je to, že vy ste zrušili sviatok 17. novembra. Čiže ja chápem, že 17. november nespasí túto ekonomiku. Ten sviatok, no, ale nie je to, teda nepracuje sa. No. A príde mi to nevhodné práve voči tým ľuďom, ktorí vybojovali tú demokraciu a tú slobodu Slovensku. Ale OK. A teraz prejdem k tej kritike. Príde mi maximálne, maximálne mi príde nevhodné, že viete, že ste mali konsolidovať, vytiahli ste peniaze od ľudí. Jednoducho aj napriek tomu, že ste sľubovali ľuďom, že nebudete zvyšovať dane, nebudete zvyšovať odvody, tak ste jednak zvýšili dane, zaviedli ste transakčnú daň, zvýšili ste odvody a napriek tomu sme zadlžení viacej ako na začiatku a na tú konsolidáciu sa neskladá štát. Jednoducho nekonsolidujete na strane štátu, ale musia to konsolidovať ľudia, na tú konsolidáciu sa tu poskladajú ľudia. Ďalšia vec je, samozrejme, celého toho procesu sprevádza určitá netransparentnosť. Na to sme si tu aj zvykli, ale príde mi to naozaj nehorázne, že stanovisko šéfa NKÚ jednoducho nie je čas na to, aby si ho vedeli naštudovať, aby vedeli predložiť stanovisko. Aj napriek tomu, že tu minister financií Celého toho procesu sprevádza určitá netransparentnosť. Na to sme si tu aj zvykli, ale príde mi to naozaj nehorázne, že stanovisko šéfa NKÚ jednoducho nie je čas na to, aby si ho vedeli naštudovať a aby vedeli predložiť stanovisko. Aj napriek tomu, že tu minister financií útočil na šéfa NKÚ. No ten dlh bude narastať. A mali sme tu vlastne predtým, ako sa otvorila rozprava k tomuto rozpočtu, pozmeňujúci návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že, ak by ste to teda, či už prehrali na Ústavnom súde, alebo by ste nemali tú väčšinu, ktorá by tento rozpočet schválila, by sme išli do provizória, aby ste sa neriadili tými pravidlami v provizóriu, ale mohli by ste de facto minúť celý rozpočet už, dajme tomu, čisto teoreticky v januári budúceho roka, čo naznačuje len dve veci. Jedna je, že buď je vám úplne ukradnutá budúcnosť tejto krajiny, alebo možno ani nerátate s tým, že by ste mali byť zodpovední za chod štátu po najbližších parlamentných voľbách. Ja sa chcem ešte povenovať jednej veci, a to je medziročný nárast cien v EÚ. Slovensko má štvrtý najrýchlejší nárast cien nehnuteľností, alebo teda bývania v EÚ. To znamená, že nám tu medziročne rastú ceny za bývanie, tie náklady, ale nie je to porovnateľné k parite kúpnej sily. To znamená, že tu ľudia nezarábajú tak, tie platy nerastú tak rýchlo, ako rastú ceny za nehnuteľnosti. A to je presne to, čo som spomínal. Ak si chce človek založiť rodinu, tak samozrejme, že je potrebné, aby mal, kde bývať. Ak sa tu bavíme o tom, že vy tu chcete zaviesť nejaký, neviem aký príspevok na štvrté dieťa a podobne, ono to jednoducho nezlepší tie podmienky na to, aby ľudia na Slovensku chceli nejakým spôsobom žiť a podnikať. Ja ešte teda skúsim to tak veľmi zjednodušene vysvetliť. Ja som tu bol pár dní dozadu, zhodou okolností išli takí mladí ľudia, ktorí sa ma vlastne pýtali, o čom sa tu rokuje. Ja som im vysvetlil, že sa tu rokuje o štátnom rozpočte a hovoril som im veľmi jednoduchý príklad toho, prečo vlastne máme deficit. A ono je to preto, lebo vy vyberiete na príjmoch ďaleko menej, ako miniete. Jednoducho tie príjmy sú ďaleko nižšie ako výdavky. Je tam jednoducho deficit na úrovni 7,4 miliardy €, takže ja som im hovoril, že keby si oni založili firmu, dajme tomu na Slovensku, čo smutné je, že nikto z nich na tom Slovensku ostať nechce, ale dajme tomu, že by ostali, tak to znamená, že keby ich firma mala príjem ďaleko nižší, ako sú tie výdavky, tak by skrachovali. Veď to nie je, však to ide proti logike čohokoľvek. Jednoducho, ak máte rozpočet, dajme tomu na večer 20 €, tak nemôžete minúť 40, lebo sa o 20 zadlžíte. Ak to nemáte z čoho splácať, tak máte celkom problém. A ja si myslím, že my tuná smerujeme, že my máme reálne problém a neviem teda, kto s tým čo urobí, ale mrzí ma to, že pre vás to absolútne nie je priorita, že vy za to budete hlasovať. Bol tu minister Huliak teda, ktorý už odišiel, ale ja sa čudujem, že vôbec takéto niečo chce podporiť, lebo toto naozaj nepomôže nikomu a ničomu a pravdepodobne to vymenil za nejaké, pravdepodobne kšefty vo vzťahu ku koalícii a aj preto asi hovorí, že on bude tú koalíciu držať zubami-nechtami, hoc by položil aj za túto koalíciu život. Ja si myslím, že pán Huliak, môžeme si o ňom myslieť, čo chceme, ale ja si myslím, že on si vie zrátať 1 a 1 a vie, koľko to asi je v súčte. Takže ja si myslím, že on musí vedieť, že tento rozpočet nie je dobrý. A chcem sa ešte povenovať jednej veci, a to je to, čo v tom rozpočte chýba. No a čo v tom rozpočte chýba. V rozpočte chýbajú prorastové opatrenia. Napriek tomu, že premiér, ja už neviem ani koľko to je, skoro 260 dačo dní, čo naposledy hovoril o tom, že predstaví nejaké prorastové opatrenia, ale na tie ste sa úplne vykašľali a to nie je kvôli tomu, že ja by som ich chcel vidieť alebo by som potreboval niekoho provokovať, ale ja si myslím, že ľudia si to zaslúžia. Ľudia si zaslúžia vedieť, akým spôsobom naštartujete ekonomiku, ako chcete znížiť ten dlh v tom rozpočte alebo teda vo verejných financiách. Jednoducho sme tak zadlžení, že potrebujeme naštartovať ekonomiku, lebo ak chcete rozdávať, tak musíte mať z čoho. A to sa nedá bez prorastových opatrení, lebo ak, dajme tomu, zrušíte transakčnú daň, ktorú teda zrušíte až v roku 28, napriek tomu, že tu bolo sľubované, že sa zruší, potom sa nezruší, potom sa zase zruší a nakoniec sa nezruší. Tieto opatrenia, ako to je, mám len na teba. Už dneska iba Venezuela, tak oni nenaštartujú ekonomiku. Práve naopak, oni ju dusia. Vy ste hovorili, že to je nejaké akože konsolidačné opatrenie, ale ukázalo sa ako nie veľmi efektívne, takže ja by som chcel vedieť, aké prorastové opatrenia pripraví táto vláda, lebo ja som ich v rozpočte ešte nevidel a mne to tu naozaj chýba. A chcem ešte povedať k tomu presne, že vy, keď konsolidujete spôsobom takým, že to priškrtí ekonomiku, tak nielen, že to evidentne na tých číslach neukazuje, že by sa znižoval ten verejný dlh, ten deficit, ale vy ešte škrtíte tú ekonomiku tým, že sa to ľuďom jednoducho neoplatí až tak veľmi podnikať, ako som hovoril, a je to škoda, pretože keby sme investovali práve do toho, že tu ľudia chcú ostať, chcú si zakladať nejaké malé, stredné podniky, firmy, živnosti a chcú tu tvoriť hodnoty, ľudia sú kreatívni, tak ja si myslím, že to by bolo to najlepšie, čo môžete urobiť, ale nie je to vaša priorita. Ja by som sa chcel teda aj na záver opýtať kohokoľvek z koalície, nech mi to vysvetlí, čo je vlastne dobré na tomto rozpočte, lebo povedal to aj premiér, že to je ako rozpočet dobrých správ, ale ja naozaj nevidím na tom, čo je jediná dobrá správa, keď sme po štyroch rokoch vášho vládnutia zadlžení ešte viacej ako na začiatku, v rozpočte chýbajú akékoľvek prorastové opatrenia, jednoducho sa tu rozdáva helikoptérovo na rôzne veci typu neadresná energopomoc. Vy tu idete vyhadzovať peniaze a vykurovať bazény ľuďom na Slavíne. Ale ľudia, ktorí, dajme tomu, sú v spádových oblastiach a podobne, kde musia kúriť možno drevom, uhlím, tak tí vlastne žiadnu pomoc nedostanú. Tak ja neviem, či ste s týmto v poriadku, že tu idete dávať ľuďom peniaze, aby si mohli vykurovať vily na Slavíne a ľudia, ktorí by naozaj možno potrebovali tú energopomoc, ju nedostanú. A bolo tu spomínané, my sme predstavili niekoľko opatrení. Napríklad mali sme príspevok na bývanie, ktorý by presne týmto adresným spôsobom mohol riešiť túto pomoc ľuďom, ktorým sa výrazným spôsobom zvýšili náklady na bývanie. A preto ja neviem, ako by sme vám mohli veriť tú snahu, že chcete pomôcť tým ľuďom, keď aj dobré návrhy, ja chápem, že máte nejakú koaličnú zmluvu a podobne, ste nepodporili, ale vždy ste si ich mohli zobrať a mohli ste ich pretaviť, dajme tomu, vo svoj vlastný návrh a to sa nikdy nestalo. Takže ja naozaj neviem, akým spôsobom chcete pomôcť. Takže, keď to môžem zhrnúť, rozpočet nie je dobrý. Je možno dobrý len pre zopár ľudí v koalícii, ktorí tam do toho rozpočtu dostali veci, ktoré za normálnych okolností by tam nikdy nedostali, ale len aby sa tam, v lepšom prípade pre vás, našla 76, sa tam dostali. Ten rozpočet je protiústavný. Ústavný súd povedal, že musíte predložiť vyrovnaný rozpočet, čo sa teda nedeje, výhovorky o medzinárodných záväzkoch a nečakaných výdavkoch neobstoja, pretože, dajme tomu, do rozpočtu EÚ my dávame ďaleko menej peňazí do Európskej únie, ako z nej berieme. Takže ani toto úplne neobstojí. Na druhú stranu teda vedeli ste, že niečo takéto príde, takže mohli ste sa na to pripraviť, mali ste dostatok času na to. Len ja chápem, že keď venujete čas a energiu na to, aby ste sa tu dohadovali v rámci koalície a hľadali počty na to, aby ste sa akýmkoľvek spôsobom udržali pri moci, tak to potom samozrejme dopadne takto. A ja si pamätám ešte na vysokej škole, keď som študoval, sme mali taký predmet, volalo sa to, že verejná správa, a hovoril nám ten prednášajúci o takej tej kvalite vládnutia. Tá kvalita vládnutia sa volá, že good governance. Hovorí o tom, akým spôsobom viete vy responzívne riešiť, teda rýchlym spôsobom viete odpovedať na to, čo ľudí v skutočnosti trápi. A ľudí v skutočnosti trápi to, že nemáme fungujúcu ekonomiku, nemáme kvalitné a dostupné zdravotníctvo, nemáme dostupné bývanie, ľudia odchádzajú a toto tu neriešite a v tom rozpočte ja to nevidím, ale zato sa tu vyhadzujú peniaze kade-tade. Hovoril to aj pán predseda výboru Finďa, že do železníc ide najviac peňazí, kedy tam koľko išlo. To je síce možno štatisticky pravda, ale nepovedal to, že v železniciach máme dlh v radoch miliárd, máme obrovský infraštruktúrny dlh. To znamená, že máme zlé, staré koľajnice, sú tam už nie úplne moderné bezpečnostné systémy. Tie stanice alebo tie budovy vyzerajú, ako vyzerajú, a v železniciach nechcú robiť mladí ľudia. Ja som sa stretol s rôznymi mladými ľuďmi, ktorí robia v železniciach a jednoducho robia to len a len preto, lebo to vždy bol ich sen od detstva a majú k tomu vzťah, ale tie pracovné podmienky, a nemyslím teraz tie peniaze, ktoré dostávajú, ale tie pracovné podmienky, jednoducho nie sú dobré. Takže ja sa naozaj pýtam, pre koho je tento rozpočet, komu vlastne pomôže, lebo, ako som povedal, nepomôže ani ľuďom, ktorí chodia teda a navštevujú nemocnice. Nepomôže ani starším ľuďom, ktorí, dajme tomu, už sú na dôchodku. A ja to poviem osobne, však ja mám tiež starých rodičov. Moja babka naozaj prerátava každé jedno euro z dôchodku a to tu celý život slušne žila a pracovala. A verte či nie, nemyslím si, že tento rozpočet jej pomôže napriek tomu, že sme sa tak zadlžili v tomto rozpočte, že by sa mala mať lepšie. Takže ja sa pýtam, komu to pomôže a teraz naozaj si myslím, že aj vaši voliči musia trošku cítiť, že to nie je dobré. Ja som to tu spomínal, ale ja som bol minulý víkend na severe Slovenska a bavil som sa s jedným človekom, ktorý bol váš volič a bol pomerne frustrovaný z toho, že vás volil a jednoducho tu podnikal a povedal, že sa vlastne len zadlžil, potom tie peniaze v banke splatil, ale nič mu vlastne neostalo z toho podnikania. Čiže vy ste vlastne ani svojim vlastným voličom nepomohli. Bola tu spomínaná tá D3, ale veď ja neviem, veď ako tá diaľnica D3 na Kysuce, veď to už ako koľko rokov tu mohlo byť? Veď ja chodím na Kysuce, konkrétne do Oščadnice chodím od detstva. Chodím od detstva a pamätám si, ako ešte v Považskej Bystrici teda nebol ten most alebo ten obchvat, ale tá diaľnica do tej Oščadnice alebo do tej Čadce, veď ona stále nie je hotová. A nemyslím si, že to bude do konca vášho volebného obdobia, takže ja sa naozaj pýtam, kam tie peniaze idú. Keby ste mi vysvetlili, lebo však vy za to budete hlasovať, že my sa tu teraz naozaj nebavíme o tom, či si uvaríte čaj alebo kávu, my sa tu bavíme o obrovských peniazoch. Ja by som chcel naozaj vedieť, kam tie peniaze pôjdu, no a teda, ja už budem končiť, ale naozaj by som chcel vedieť, akým spôsobom chcete naozaj konsolidovať verejné financie, kedy predstavíte prorastové opatrenia. A kedy sa tu ľudia, hoc aj teraz sa naozaj prihováram vám, primárne pozerám na túto stranu, kedy aj vaši voliči možno pocítia, že sa majú trošku lepšie. Lebo zatiaľ kto to pocítil, sú len ľudia, ktorí možno, nie je tu teraz ten pán, ale ľudia, pre ktorých bol písaný ten trestný zákon. Takže mňa to veľmi mrzí, lebo vy ste nás iba zadlžili, obchádzate ústavný zákon, pripravili ste si pôdu na to, ak by ste nemali 76, alebo by ste prehrali na Ústavnom súde, že môžete ísť do provizória s tým, že tie peniaze môžete minúť akokoľvek, kedykoľvek. Takže, ak niekto vyhral na tomto rozpočte, tak sú to určití ľudia vo vašej koalícii, ktorí musia udržať za každú cenu 76, a najväčší pán, keď bude provizórium, bude minister financií alebo teda respektíve jeho šéf Robert Fico. Ďakujem.