Richard Vašečka — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa pozastavil pri dvoch výrokoch. Jeden z nich padol tu dnes v sále a jeden z nich v jednej relácii v televízii. Ten prvý znie, možno ste ho niektorí počuli aj naživo: „A napíšte si do tej správy, čo chcete.“ Hádajte, kto to komu povedal. Povedal to pán minister financií pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu. Ja som sa rozhorčil, už som sa medzitým upokojil, takže to poviem tak vecne, vynechám niektoré citoslovcia a tak. No, ja si myslím, že pán minister je pod veľkým tlakom, ktorému isto čelí, ale myslím si, že aj svojou zásluhou, keďže prišiel s takýmto rozpočtom, zabúda, kto sa komu zodpovedá. My tu máme nejaké ústavné pravidlá, nejaké ústavné usporiadanie, minister sa zodpovedá parlamentu. Najvyšší kontrolný úrad kontroluje všetkých, samozrejme aj vládu, aj ministra. To znamená, mávnuť rukou nad tým, čo bude v správe Najvyššieho kontrolného úradu a že to nestíhajú a ho to nezaujíma, je minimálne v duchu proti ústave. A nemôžeme takto pristupovať k tým veciam. Ja si myslím, že Najvyšší kontrolný úrad na základe správ, ktoré ako poslanci dostávame pravidelne, si odvádza svoju prácu veľmi dobre. Bez ohľadu na to, že sa nám to niekedy môže alebo nemusí páčiť, Najvyšší kontrolný úrad kontroluje rôzne obdobia a rôzne volebné obdobia aj vlády. To znamená, že padni, komu padni. Ale v každom prípade by som chcel vysoko namietať voči tomu, aby tu na pôde parlamentu, kde sa má minister nám zodpovedať a má si pokojne a konštruktívne vypočuť správu Najvyššieho kontrolného úradu, respektíve sťažnosť, že Najvyšší kontrolný úrad naozaj nemal dostatočný priestor pri tak vážnom dokumente, pri zákone roka. Tak. Jednoducho, vypočujem si: OK, dobre, stalo sa tak. Sme politici, chápeme politické okolnosti, ale nejakú úroveň a nejakú úctu aj k ústavným inštitúciám by sme mali zachovať. Druhý výrok, ku ktorému sa pristavím, sa týka už viac obsahu štátneho rozpočtu a je to výrok, ktorý povedal minister tejto vlády Huliak, ktorý povedal zjednodušene, že zoberme dôchodcom a dajme rodinám s deťmi. No, ja v žiadnom prípade nesúhlasím. Ja si myslím, že na to, aby sme mohli dať rodinám s deťmi, čo teda, v tom sa zhodnem aj s ministrom Huliakom, aj s mnohými ďalšími, nepotrebujeme zobrať dôchodcom. V Národnej rade leží už spred leta náš návrh, teda náš znamená strany Konzervatívci – Kresťanská únia, predložený mnou. Návrh zákona o rodinašekoch, kde hovoríme a máme vyrátané, ako môžeme rodinám vrátiť všetko to, čo im Ficova vláda za tieto tri roky do posledného centa zobrala, môžeme im to vrátiť. A píšeme tam aj, kde možno zobrať tie zdroje, pretože ak rozprávame o rozpočte, tak rozdávať by, samozrejme, vedel každý, ale my hovoríme, že nemusíme zobrať dôchodcom, ale môžeme zobrať oligarchom, respektíve veľmi dobre prosperujúcim odvetviam, ktorým sa za tejto vlády darí. A to nemyslím v zlom, však to, že sa niekomu darí, je fajn, ale v tom prípade by sa mal nejakým spôsobom podieľať na tej konsolidácii a na pomoci dôchodcom aj rodinám s deťmi. No jednak sú to energetické monopoly, bol tu spomínaný napríklad Slovnaft, nebudem to opakovať – lacná ruská ropa a tak ďalej. Isto je tam priestor na mimoriadne zdanenie nadmerných ziskov, tak ako to vidíme v niektorých iných krajinách okolo seba, špeciálne aj v celej V4. Ďalšia vec, ktorá prudko expandovala, a to vedia všetci, je to, je to ľahko dohľadateľné, sú zbrojárske podniky. Aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine sa prudko zvýšil obrat, ale ešte viac sa zvýšil zisk týchto zbrojárskych firiem a tam tiež je priestor na zdanenie nadmerných ziskov. No a potom je tu napríklad hazard. Mimochodom, ten spomínal aj pán minister Huliak, v čom s ním súhlasím. Čiže ešte raz, nepotrebujeme brať dôchodcom na to, aby sme mohli dať rodinám s deťmi. Nemyslím si, že toto je dobrý prístup, stavať proti sebe tieto dve skupiny. Každá z nich má svoje potreby a má aj nejaké svoje miesto v spoločnosti. V čom by som korigoval ten prístup k podpore dôchodcov, ktorí sú teda jednou zo skupín ohrozených chudobou, je to, za čo vlastne Andrej Danko už chodí bez hlavy? Alebo jeho mama mu povedala, že mu, teda on povedal, že mu jeho mama odtrhla hlavu na začiatku volebného obdobia, ak si pamätáte, keby zrušili rodičovský dôchodok. Nakoniec ho zrušili, tak buď sa mama nad ním zľutovala, alebo je to s jeho hlavou potom tak ako s diaľnicou do Košíc v roku 2010. To znamená, že naozaj dôchodcom netreba brať, ale aj samotné dôchodky sú založené na nejakom princípe zásluhovosti, teda podľa toho, ako si platili odvody a akú mali výšku mzdy dôchodcovia počas svojho produktívneho života. My preto hovoríme, že táto zásluhovosť sa mala nechať a pridať tá zásluhovosť, ktorá je o tom, že mali deti, vychovali ich, tie deti pracujú tu na Slovensku a platia dane. Myslím, že to veľmi silno posilňuje medzigeneračnú solidaritu a nie je to tak, ako hovoril pán minister Huliak, že ako keby, že kto z koho, komu dáme, komu nedáme, komu zoberieme. Ale že tým, ktorí sa zaslúžili a prispievajú k súčasnému dôchodkovému systému tým, že ich deti, ktoré mali, ktoré vychovali, pre ktoré sa obetovali, pre ktoré aj prišli o istú časť príjmu, napríklad hlavne matky, ženy, ktoré tradične bývajú najčastejšie na rodičovskej dovolenke – tak na „dovolenke“, máme to tak nazvané –, tak táto skutočnosť by sa im mala revanšovať. Prispieva to k medzigeneračnej solidarite a je to aj znak, symbol spoločnosti, že my si to vážime a že slovenské pracujúce rodiny s deťmi sú pre nás priorita. Toľko som si dovolil k štátnemu rozpočtu, návrhu štátneho rozpočtu na tento rok. Ešte raz, pán minister, je dôležité, aby ste brali vážne vyjadrenia a správy Najvyššieho kontrolného úradu a takisto aby táto vláda nerobila nejakú sofínsku voľbu, že či zobrať dôchodcom alebo rodinám. My by sme určite rodinám s deťmi pridali tú podporu, ktorú ste im zobrali, a hovoríme, že je aj odkiaľ. Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Pročko, nech sa páči.