Richard Vašečka — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som aj ako rodič a ako učiteľ znova upriamil pozornosť na tie dve obete tej udalosti v Staškove, na pani učiteľku a, bohužiaľ, aj na tú žiačku, dievča, ktoré teda sú obeťami toho útoku a preto si myslím, že k tejto téme je treba pristupovať s takou určitou vážnosťou a súcitom. Ja teda vítam tento návrh zákona. Som v kontakte ako mnohí ďalší ľudia, ktorí pracujú a pomáhajú, ponúkajú poradenstvo, pomoc mladým ľuďom, ktorí nejakým spôsobom sa nachádzajú v tom víre, ktorý popisujeme aj pri tej radikalizácii. Mnohí z nich sú obyčajní z jednej aj z druhej strany. A keď som sa dnes rozprával s riaditeľom jednej z tých organizácií, tak mi hovoril, že „Rišo, my potrebujeme ten zákon, spolupracovali sme na ňom.“ A myslím si, že tento zákon je potrebný. Zároveň si myslím, že je dobré, že prebieha legislatívny proces, že môžeme k nemu povedať pripomienky, aby sa v tom dobrom úmysle, ale aj v určitej takej naliehavosti, ktorú teraz pociťujeme, na niečo nezabudlo. Takže podporujem tento návrh zákona ako taký, špeciálne tú radikalizačnú časť a ďakujem aj pánu ministrovi, že do toho ide, že komunikoval s tými aktérmi, ktorí sa venujú tejto oblasti. A čo by som chcel vyzdvihnúť, tak v dôvodovej správe sa píše, že návrh zákona vychádza z presvedčenia, že rodičia a rodinné prostredie zohrávajú pri ochrane detí pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu nezastupiteľnú úlohu. Cieľom právnej úpravy preto nie je nahrádzať úlohu rodiny, ale vytvárať podmienky pre spoluprácu s rodičmi, podporu ich rodičovských kompetencií a poskytovanie odbornej pomoci rodinám pri riešení rizikových nových situácií. Koniec citátu z dôvodovej správy. To je v poriadku, ale neviem, pán minister, či ja som sa pomýlil, alebo či uniklo teda vám, nemyslím možno vám osobne, ale na ministerstve, že v normatívnej časti zákona tejto deklarácii nezodpovedá rovnako silné zakotvenie procesných práv rodiča. Slovo rodič alebo rodičia sa v celom zákone nespomína ani raz. Ja som tam teda nenašiel. Hľadal som aj „zákonný zástupca“. To slovné spojenie sa tam vyskytuje raz v zmysle, že sa zbierajú o ňom informácie. Možno je to riešené nejak inak, ale myslím si, že teda, keď máte úmysel, ktorý je v dôvodovej správe deklarovaný – spolupráca s rodičmi, nezastupiteľná úloha rodičov, rodinného prostredia – tak treba sa na to pozrieť a preto tu máme ten legislatívny proces, či naozaj tam nie je treba niečo doplniť. A teraz tak konkrétne, že kde je napríklad zakotvené právo rodiča rozhodovať o samostatnom zaradení dieťaťa do nového deradikalizačného systému. Ďalšia otázka: je v zákone ukotvené informovanie rodiča, jeho účasť, právo poznať dôvody zaradenia dieťaťa do systému, možnosť namietať nesprávne informácie, prístup k údajom, preskúmanie zásahu nezávislým orgánom a jasné pravidlá pri intervenciách vyžadujúcich súhlas? Návrh umožňuje systému spracovať nielen údaje dieťaťa, ale aj údaje jeho zákonného zástupcu, osoby starajúcej sa o dieťa, blízkych osôb a ďalších osôb podstatných pre intervenciu. Pri dieťati možno spracovávať aj údaje o zdraví a sociálnom zabezpečení a subjekty systému si ich môžu vzájomne poskytovať. Tu hovoríme o nejakej prevencii a o nejakom postupe v nejakých rizikových situáciách, ale treba si položiť otázku, ak človek nespáchal trestný čin, aký stupeň podozrenia musí existovať, aby štát mohol vytvoriť multidisciplinárny spis obsahujúci informácie zo školy, sociálnej oblasti, zdravotníctva a ďalších orgánov, najmä pri dieťati. Tiež dôležitá pasáž, na ktorú chcem upozorniť. Návrh novelizuje zákon o zdravotnej starostlivosti tak, aby poskytovateľ všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast mohol poskytnúť informácie regionálnemu koordinátorovi na účely ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Opakujem znova, že to nie je námietka proti zákonu ako takému, čo tam je, ale skôr, čo tam nie je, respektíve ako to chcete riešiť. My, strana Konzervatívci, Kresťanská únia, sa snažíme o to, aby, tak ako je to uvedené v tej dôvodovej správe, bolo upevnené to silné postavenie rodičov, rodičov, rodiny a aby tá spolupráca tam bola. Moja skúsenosť je, že ak je dobrá spolupráca – ja mám tú skúsenosť zo školstva – medzi rodičmi a školou, je to veľmi fajn. A verím, že aj v tomto prípade treba na to myslieť a prípadne tieto veci doplniť v druhom čítaní. Nevidím tam napríklad explicitne všeobecné ustanovenia typu, že rodič musí byť bezodkladne informovaný, že jeho dieťa bolo zaradené do odborného posudzovania. Rodič má právo poznať konkrétne dôvody a skutkové okolnosti, pre ktoré bolo dieťa označené za rizikové. Rodič má právo byť vypočutý pred vypracovaním plánu a tak ďalej. Je tu toho viacero, ale teda tie práva rodičov a spôsoby, ako spolupracovať s rodičom pri realizácii tohto mechanizmu. Takisto napríklad – a to sú už právne veci, poviem úprimne, že to som si prešiel s právnikmi a že ja teda nie som nejaký odborník k tejto otázke – ale hovorí sa tam o tom, že správny poriadok sa vzťahuje na konanie a rozhodovanie podľa § 12 až 14, teda predovšetkým na otázky akreditácie a súvisiace. Nie je tam všeobecne uvedené, že by sa správny poriadok vzťahoval na posudzovanie konkrétneho dieťaťa a tvorbu jeho plánu ochrany podľa § 7 až 11. Prečo je to dôležité? Pretože potom rodič nemusí mať klasické procesné postavenie účastníka správneho konania so štandardnými právami na spis, vyjadrenie sa k podkladom, odvolania a tak ďalej. Rovnako, na čo sa chcem opýtať, respektíve podotknúť, verím, že teda, neviem, počúvajte nielen vy, ale aj z ministerstva, že bude možno dobre sa na to pozrieť. Je vytvorený systém oznamovacej povinnosti, ale necháva kritériá na nejakú metodiku, ktorú vytvorí ministerstvo. Pri zásahu, ktorý sa dotýka slobody prejavu, svedomia, súkromia a citlivých údajov, by základné kritériá nemali zostať iba na budúcu metodiku ministerstva. Takže ešte raz ďakujem, pán minister, za to, že ste priniesli takýto zákon, že pod vašou gesciou bol vypracovaný a z prostredia, ktoré pomáha týmto mladým ľuďom, viem, že boli prizvaní, že spolupracovali a že tento zákon je potrebný a vyjadrujem mu všeobecne podporu. Ale bol by som rád, aby sa pamätalo na tie práva rodiča, rodičov a na spoluprácu s nimi a teda nielen tým, či tam budú spomenutí alebo nebudú spomenutí, ale aby tie mechanizmy fungovali. Pretože od toho očakávam ešte zlepšenie celého toho procesu a znova opakujem, verím, že je to váš úmysel, pretože v dôvodovej správe je to tak uvedené, takže ďakujem pekne a prajem všetko dobré.