Rastislav Krátky — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, kolegyne, kolegovia. Prvé čítanie, v zásade nezaujímavá zmena zákona. A druhé čítanie dopredu, obmedzená rozprava a na poslednú chvíľu podaný pozmeňujúci návrh. Keby išlo, pán minister, len o to, aby ste sfexibilnili fungovanie v provizóriu, tak by ste to vedeli riadne odôvodniť a nepotrebovali by ste v zásade rúcať opornú stenu tohto, v zásade sankčného mechanizmu. Pretože rozpočtové provizórium nie je jedna z alternatív, ako rozpočtovať a spravovať krajinu. Je to v zásade hraničná situácia, ktorá, ako ste aj sám povedali, sa ešte u nás nestala. A je to odpoveďou na neschopnosť vlády predložiť rozpočet v súlade so zákonmi aj ústavnými zákonmi a získať pre takýto rozpočet potrebnú podporu v pléne Národnej rady. Takže toto je ten moment, kedy môže nastať hraničná situácia a môžu sa zapnúť mechanizmy, ktoré nie sú obvyklé, ale ich úlohou je držať rozpočet krajiny a jej výdavky v jasnej línii, aby sme sa nevykoľajili. A to súvisí priamo s ústavným čl. 55a, s ktorým vy máte dlhodobý konflikt a ktorý vám v zásade prekáža a do ktorého sporu ste sa dostali. Vy ste sa dostali do sporu nie s opozíciou o vyrovnanom rozpočte, pretože to sú už princípy dobrého hospodára, ktoré sú zapísané v ústave. A v ústave, na zákone. A tieto princípy sú to, čo vám káže prísť s vyrovnaným rozpočtom. Nie opozícia. Opozícia dlhodobo hovorí o tom, že chceme od vás vidieť podporu ekonomiky, vidieť to, aby ste nerobili brzdenie ekonomického rastu, práve naopak, aby ste ho naštartovali, aby ste šetrili viacej na sebe, nevyberali viacej peňazí od ľudí a takto konsolidovali a aby ste konečne prestali zadlžovať túto krajinu. Ukočírovali deficit a začali znižovať dlh. To je rétorika opozície. A potom tu prichádza nie z roka na rok alebo ako blesk z jasného neba požiadavka ústavného zákona predložiť vyrovnaný rozpočet. Ale opäť ako krajná situácia, ako požiadavka princípov zodpovedného hospodára, ktorá sa predkladá nezodpovednému hospodárovi, ktorý k týmto bariéram ústavného zákona smeruje dlhé roky. Pán minister, vy ste sem neprišli teraz v prvom roku po voľbách, aby ste predkladali rozpočet a nedarí sa vám ho dať na stôl podľa vlastných predstáv a zároveň v súlade so zákonom. Veď vy ste v stoličke ministra financií už tretí rok a je úplne jasné, že vy tri roky šľapete cestu zlými rozpočtami, ktoré navyšujú dlh raketovo. Vy, keby to bolo krok od kroku, ale vy máte sedemmíľové čižmy. O tom sa budeme baviť aj zajtra, keď sa budeme pozerať na to, ako ste si uvoľnili ciele deficitu. Ale tá pointa, ktorá dnes je na stole, je, že vy máte obuté sedemmíľové čižmy nezodpovedného hospodára. Máte svoju politickú stratégiu a tá politická stratégia je v zásade úplne jednoznačná a spočíva v tom, ako obchádzať zákony, ako využívať rôzne výnimky a ako odstrániť sankcie, ktoré vás majú za úlohu ukočírovať. To je celá podstata a pointa vášho snaženia sa. Vy sa chcete vyhnúť konzekvenciám, ktoré plynú z toho, ako neviete hospodáriť. Čiže vaša neschopnosť hospodáriť v súlade s ústavným zákonom vás doviedla do momentu, kedy idete meniť zákon o rozpočtových pravidlách práve tak, aby, keď sa dostanete do tejto druhej kategórie, v podstate do rozpočtového provizória – ja vnímam ako istým spôsobom aj ručnú brzdu, ktorá sa zaťahuje, keď sa parlament nedohodne alebo nenájde sa podpora vášho rozpočtu. Je vašou úlohou nastaviť rozpočet tak, aby bol aplikovateľný a vykonateľný. Vy ste ju nezvládli. Vy ste nezvládli základnú rolu, primárnu rolu ministra financií. Od vás sa neočakáva hospodárske riadenie, sociálne politiky, dohľad nad ľudskými právami, neočakávajú sa zdravotné politiky. Vy máte, v zásade, najdôležitejšia vaša rola je postaviť realistický rozpočet, ktorý bude v súlade so zákonom a to vy ste si už dávnejšie nasmerovali svoje kroky na cestu, kedy vyslovene idete proti požiadavkám ústavného zákona. A toto je ďalší pokus, ako sa vyhnúť tým korekciám, ktoré v zákonoch sú práve pre prípad, že sa tu objaví človek, ako ste vy, pán minister. Čiže, keď hovoríme, že máte dodržať zákon, tak, alebo respektíve keď hovoríme, že máte predložiť vyrovnaný rozpočet, my od vás chceme len, aby ste dodržali ústavný zákon. A keď hovoríme, že si idete uvoľniť pravidlá v rozpočtovom provizóriu, tak hovoríme, že opäť sa snažíte obchádzať pravidlá, ktoré vám majú zväzovať ruky. To nebola nejaká technická špecifikácia v zákone. Keď tento zákon bol prijímaný v roku 2004, tak aj v dôvodovej správe tohto zákona je úplne jasne vidieť, že tu išlo o jasnú hranicu a úmysel predkladateľa tohto zákona obmedziť vaše rozpočtovanie na daný mesiac. A tá sankcia má bolieť. Má vás odstrašiť, aby ste spadli do tohto stavu. Ak by to bolo len o tom, že by ste chceli byť pripravení a mať flexibilitu reagovať na neočakávané kritické situácie, tak na konci dňa, veď tento zákon na to pamätá. Máte tam ten bod 3, ktorý hovorí o tom, že, alebo vám dáva úplne presné výnimky, kde viete z toho rozpočtového provizória ustúpiť alebo navýšiť výdavky. Týka sa to v zásade našich vonkajších vzťahov, týka sa to zraniteľných skupín obyvateľstva, ktoré proste majú právny nárok na to, aby dostali dávky. Týka sa to finančných súvislostí, ktoré sú zmienené z republiky smerom zvnútra von. Ale ten náš domáci priestor má zostať chránený a má vás prinútiť k tomu, aby ste predložili zdravý rozpočet. A teraz, ako by to bolo – ja mám rád to zamýšľanie sa nad tým, že ako by to bolo, keby ste to mysleli úprimne a nechceli zrútiť celú túto opornú konštrukciu tohto mechanizmu provizória, pretože to je v skutočnosti oporný bod, ktorý je daný v zákone a má vás priamo zviazať. To je jeho účelom, to bolo účelom predkladateľa tohto zákona, aby toto nastalo. Vy hovoríte, že je to nevyhovujúce, lebo nemôžete reagovať na mimoriadne momenty. Tak po prvé, keby som rozmýšľal menej deštruktívne, a vy rozmýšľate absolútne ako valec. Vy chcete celý tento paragraf úplne zrušiť a nahrádzať ho absolútnou voľnosťou rozpočtovania. Ale keby ste to chceli spraviť trošku zodpovednejšie, keďže sám hovoríte, že sa to bude týkať alebo môže sa to týkať aj budúcich rozpočtárov, tak by ste napríklad mohli prísť a navrhnúť nejakú flexibilitu v rámci kvartálu v danom roku, mohli by ste navrhnúť pravidlo a vsunúť tam písmeno alebo bod, ktorý by hovoril o tom, že môžete presúvať istú percentuálnu mieru položiek v rámci teda toho rozpočtového provizória v rámci štvrťroka. S týmto ste neprišli. Mohli ste to urobiť dokonca na mesačnej báze. Mohli ste si povedať alebo nejakým spôsobom určiť, vypočítať, ak by ste našli na to nejakú paralelu alebo správny odrazový mostík, koľko by sa dalo presúvať medzi jednotlivými mesačnými možnosťami financovať verejné politiky. Aby ste mohli reagovať na tie nepredvídateľné situácie, aby ste mohli pristúpiť v kritických momentoch k mimoriadnym rozpočtovým opatreniam. Ale to ste neurobili. Vy žiadate absolútnu voľnosť, úplne rozviazané ruky. A pokiaľ ide o to, čo som už spomenul, ten § 55a, s ktorým vy zápasíte, je to paragraf, ktorý hovorí o dlhodobej udržateľnosti. Je to ústavná norma, je to vlastne taká finančná ústava, ktorá vám a aj nám všetkým, ktorí sa zaoberáme verejnými financiami, dáva jasnú hranicu. Rozpočet tu nemá byť len na istú periódu vládnucej triedy. Jednoducho on má byť udržateľný, pretože ústava na iných miestach dáva občanom garancie, ústavné garancie, že im služby, ktoré sú a potrebujú byť finančne kryté. Hovoríme napríklad o bezplatnej ústavnej zdravotnej starostlivosti. Hovoríme o bezplatnom školstve napríklad. Alebo hovoríme o dôchodkových nárokoch. Toto sú ústavné garancie, ktoré majú ľudia a vy máte hospodáriť na základe tejto finančnej ústavy, § 55a, udržateľne, aby bola zaistená platobná schopnosť štátu garantovať, že naplníte, uspokojíte tieto finančné aj iné ústavné nároky ľudí, ktorým ústava garantuje. Ak by ste prišli a v rámci kompetencie, ktorá vám dáva možnosť minúť všetky rozpočtové prostriedky v kratšom horizonte, ako je daný rozpočtový rok, a ohrozila by sa tam táto ústavná požiadavka a garancia naplniť a finančne kryť, byť skrátka platobne schopný na strane štátu voči tým požiadavkám a garanciám, ktoré majú ľudia voči štátnemu rozpočtu, tak by ste dokonca mohli prísť do stavu, kedy táto vaša požiadavka na rozviazanie rúk bude protiústavná. Ja sa pozerám na ten § 55a aj ako na istý typ ústavnej hranice pri zmenách v rozpočtovom provizóriu. Vy predsa nemôžete dostať bianko šek od parlamentu na to, aby ste boli rozpočtovým kráľom, ktorý môže minúť všetky prostriedky v ľubovoľnej perióde daného roka a nechať tam nejaký čas, ktorý nebude rozpočtovo krytý. Pretože v takom prípade by sme sa dostali do stavu verejných financií, kde sme platobne neschopní. A je to v priamom rozpore s požiadavkou § 55a ústavy o dlhodobej udržateľnosti. Takže je dosť možné, pán minister, že vy navrhujete novelu ústavného zákona, navrhujete novelu zákona o rozpočte. Kde sme platobne neschopní. A je to v priamom rozpore s požiadavkou § 55a ústavy o dlhodobej udržateľnosti. Takže je dosť možné, pán minister, že vy navrhujete novelu ústavného, teda navrhujete novelu zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá z môjho pohľadu je v priamom konflikte so zmyslom ústavného čl. 55a. Pretože vy, ako som už jasne zdôvodnil, dostanete alebo budete mať tú možnosť hospodáriť neudržateľne a môžeme sa dostať do stavu, kedy vy miniete rozpočtové prostriedky a to vám prináša na stôl ako možnosť váš kolega, poslanec Karas, ktorý a toto konkrétne navrhuje v tom § 11 ods. 2. Jednotlivé mesiace, ktoré musíte pomerne voči predchádzajúcemu schválenému rozpočtu dodržať, zrušiť ako váš rozpočtový rámec a odovzdáva vám posledný schválený rozpočet do rúk ako vaše, vlastne on by bol vydaný do vašich rúk. Ako na vašu ľubovôľu. Vy by ste mohli s tým naložiť akokoľvek chcete. Za mňa toto nie je v súlade s ústavou o dlhodobej udržateľnosti. Ja rozumiem tomu, že vy sa na to takto nepozeráte, pretože vy ste schopní povedať, že my sme síce piaty rok v situácii verejných financií, že sme v dlhodobej vlastne neudržateľnosti alebo inak poviem vo vysokom riziku dlhodobej udržateľnosti. Vy poviete, ten zákon je zlý, to treba zmeniť. No to môže aj niekto iný, že sme sa sem dostali, ale každopádne je to zlé. Ten zákon nie je funkčný. Netreba sa takto pozerať filozoficky na verejné financie. Nuž, ja rozumiem, že z vášho pohľadu je dlhodobá udržateľnosť taký tŕň v päte, ktorý máte. Ale má svoj veľký zmysel. Totižto ten zmysel tu je taký, že potrebujeme udržať štát platobne schopný. A čím dlhšie zotrvávame v pásme vysokého rizika vo verejných financiách, tak tým nám aj rastie riziko platobnej neschopnosti. Veď o tom celom je v zásade celá tá debata, že koľko je zdravý dlh pre Slovenskú republiku. Určíme si hranicu 50 % hrubého domáceho produktu a vy v podstate svojou politikou za jedno volebné obdobie nahromadíte dlh, ktorý bude takmer dvojnásobne alebo bude 100 % prekračovať túto zdravú hranicu. Čiže my sa dostávame do momentu, kedy dlh Slovenska vaším pričinením, nesplnením vašich cieľov dosiahne hranicu, kedy budeme sa pozerať na finančné trhy, ktoré nám nebudú chcieť požičiavať. Ja som sa na to pýtal dokonca NBS-ky a tam by som čakal, že si NBS-ka robí svoju domácu úlohu trošku zodpovednejšie, ale pochopil som, keď som tam videl viceguvernéra, že on ani veľmi nevie, čo sa ho pýtam, keď som sa ho pýtal na to, že či NBS-ka posudzuje suverénne riziko, tzv. suverénne riziko, pokiaľ ide o pohľad na naše banky a to, ako držia dlhopisy slovenské, že či posudzujú to, že vlastne im sa môže zmeniť hodnota majetku tým, že my dostaneme horší rating. Ale vy sa nad týmto nezamýšľate. Nezamýšľajú sa nad tým vaši nominanti. Nezamýšľajú sa nad zdravým prostredím ekonomickým ani tí, ktorí vám pomohli napísať takýto pozmeňujúci návrh alebo poslancovi Karasovi, pretože tu ide len o jedno. Tu ide o to, aby ste sa vy stali absolútnymi vlastníkmi tých prostriedkov, ktoré sú z rozpočtu, a to je ale verejný rozpočet. To nie je, pán minister, to nie sú vaše peniaze. To nie sú peniaze určené pre vašu koalíciu na najbližší rok. Preto k nim treba pristupovať oveľa zodpovednejšie. Treba k nim pristupovať aspoň, keď aspoň taká minimálna hranica, ktorú by ste mohli mať v súlade so zákonom. Už keď nič iné, aspoň toto by mohla byť pre vás hranica. Ale vidíme, že ju nedodržujete. Takže upozorňujem na to, že mohli ste to spraviť oveľa menej invazívne. Mohli ste sa pripraviť na tie mimoriadne rozpočtové opatrenia v nejakom menšom vankúši, presúvateľnom medzi jednotlivými periódami roka, nie si celý rozpočet zobrať do rúk hneď naraz v prvom momente. To je prvá vec. Druhá vec, vy sa dostávate do konfliktu aj touto zmenou zákona, respektíve týmto pozmeňujúcim návrhom, a to do konfliktu s jadrom ústavy a čl. 55a, ktorý hovorí o dlhodobej udržateľnosti, lebo vy ju pri ohrozujete týmto. Vás potom, ako sa dostaneme do rozpočtového provizória, ktorý je vlastne poslednou bariérou toho, ako vy nastavíte rozpočtovanie, pretože to malo, to bola ručná brzda, ktorú vy teraz idete odbrzdiť. To je posledná brzda, ktorá tam ešte existuje na to, aby ste vy mohli akokoľvek šafáriť s verejnými zdrojmi. A preto je to veľmi nezodpovedné. Je to v konflikte so zmyslom ústavy, ústavného bodu, ktorý hovorí o dlhodobej udržateľnosti. Čiže priamo v rozpore so zmyslom tohto ustanovenia. To, že bude minister Kaliňák mať k dispozícii možnosť investičné projekty utajiť, nejakým spôsobom neposilňuje záujem verejnosti vidieť štúdie uskutočniteľnosti a ekonomické dopady a ekonomické alternatívy daných projektov. A vidíme, že to je, že tu sa treba poučite zastaviť. Lebo napríklad minister Kaliňák toto volebné obdobie skĺzol do tzv. duálnych projektov. To znamená, že supluje rolu Ministerstva zdravotníctva, začal napríklad stavať nemocnicu v Prešove a už sme videli, že ešte ju síce ani nedostaval, už ju musel búrať. Keď sa porovnávali rozpočtové náklady na túto nemocnicu, tak vyšli v zásade predráždené, keď sa porovnával m2 tejto nemocnice a iných projektov. Prečo by tieto projekty mali podliehať, a teda ich štúdie uskutočniteľnosti, ich ekonomické parametre, protiponuky, ktoré boli na stole a ekonomické podklady k veľkým obranným nákupom, utajeniu. Prečo? Prečo by mala opozícia súhlasiť s niečím takým? Prečo by vám vaši kolegovia mali dať do rúk takúto možnosť? Jedine, že by ste sa snažili zakryť tunely, ktoré tam sú. To je jediný zmysel, ktorý v tom vidím. Ďakujem za pozornosť.