Lucia Plaváková — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ja by som sa chcela vyjadriť teda k tomu predlžovaniu mandátu, pretože ako ste tu aj prečítali to odôvodnenie, tak sa navrhuje, aby sa nová štvorročná dĺžka uplatnila aj na funkčné obdobia, ktoré trvajú k 1. januáru 2027. Čiže to je ten kľúčový problém a to, že sa odstraňujú pochybnosti, že vyslovene sa ustanovuje, že štvorročné obdobie sa počíta od dňa zvolenia príslušnej osoby do funkcie predsedu rady alebo podpredsedu rady, na tom nič nemení, na tomto probléme. Ani to, že sa upravuje, že sa to nevzťahuje na funkciu, ktorá zanikla pred 1. januárom 2027. Tak hádam nebudeme predlžovať niekomu funkciu, komu už mandát zanikol. To je logické. No a jednoducho povedané, že súčasnému predsedovi chcete v nejakom momente teda predĺžiť mandát zákonom. A prečo je to problém? Lebo ide o nepravú retroaktivitu. To znamená, že okamžitý účinok novej právnej úpravy sa vzťahuje na existujúci právny vzťah. A Ústavný súd sa zaoberal obdobným prípadom v náleze ÚS 9/2024, v ktorom riešil zmenu právneho režimu, týkajúcu sa osôb, ktoré už boli vo funkcii. A tiež tam teda konštatoval, že uplatnenie novej úpravy na už existujúce funkcie predstavuje nepravú retroaktivitu. Teda je to okamžitý účinok a že pri posudzovaní treba skúmať predovšetkým intenzitu zásahu, legitímne očakávania a verejný záujem. A všeobecne teda sa musí posudzovať aj to, či máme normu, ktorá je všeobecná, alebo ide o konkrétny účinok na konkrétnu osobu. Lebo pravidlá sa musia prijímať tak, že normy sa uplatňujú pre budúcnosť a pre všetkých ľudí. Musia platiť pre všetkých. Čiže nemôžeme prijímať normu, ktorá sa vzťahuje na jedného konkrétneho človeka. My sme obdobnú ústavnoprávnu otázku riešili aj v prípade renty pre premiéra, kde bol teda návrh zákona pripravený tak, že renta vlastne prináleží len premiérovi Róbertovi Ficovi a nikomu inému. To znamená, že ústavnoprávna otázka je, či takáto právna norma, ktorá sa týka jednej jedinej osoby a nie je všeobecná, sa môže uplatniť v realite. A preto sme to podali aj na Ústavný súd. Tam na rozhodnutie ešte čakáme, pretože základným princípom právnej normy je jej všeobecnosť. To je úplne základné kritérium pre právnu normu. A Ústavný súd v takýchto prípadoch skúma teda verejný záujem, že aký konkrétny verejný záujem sa rieši tým, že sa konkrétnej osobe predlžuje mandát. A tu je teda situácia, že formálne sa navrhuje všeobecná zmena, ale bez dostatočného verejného dôvodu sa aplikuje na obsadenú funkciu. To znamená, ako som už povedala, že to cieli na jednu konkrétnu osobu. A následne teda ústavnoprávne sa musí skúmať, či ide o svojvôľu, či je to proporcionálne, či je tam právna istota, či je dodržaný materiálny princíp právneho štátu. V tom prípade, o ktorom som hovorila, Ústavný súd vlastne posudzoval situáciu, ktorá sa týkala Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, kde sa doplnila možnosť odvolať funkcionárov, teda aj tých, ktorí už boli vo funkcii. V tom prípade dospel k záveru, že zásah neprekročil ústavne akceptovateľné hranice. Ale prečo? Pretože NIHO je poradný orgán výkonnej moci. To znamená, že nevykonáva verejnú moc autoritatívnym spôsobom a v tejto oblasti má teda štát pomerne široký priestor na úpravu fungovania. Ústavný súd preto dal väčšiu váhu záujmu štátu na konkrétnej organizácii než právnej istote pre jeho existujúcich funkcionárov. No a tu teda tento prípad sa začína odlišovať, lebo, ako som uviedla, NIHO nevykonáva verejnú moc a autoritatívne nerozhoduje o právach a povinnostiach iných subjektov. Je to poradný orgán. A preto bola Ústavným súdom ponechaná väčšia diskrečná právomoc zákonodarcu a teda pochopená ako akceptovateľná. Pri AVF však riešime verejnoprávnu inštitúciu s rozhodovacími a finančnými kompetenciami v oblasti verejnej podpory audiovizuálnej kultúry. A teda najkľúčovejšia je tu ústavnoprávna otázka. Prečo je pre fungovanie AVF taká dôležitá kontinuita predsedu rady, že nestačí štvorročné obdobie zaviesť pre ďalšieho predsedu, ale treba dodatočne pridať dva roky človeku, ktorý už bol zvolený podľa dvojročného pravidla. No a toto je otázka, na ktorú by mala v prvom rade odpovedať pani Érska ako predkladateľka návrhu. A hoci to bolo zmenené pozmeňujúcim návrhom, ale pani Érska je tu tá, ktorá tu tento návrh predkladá. To znamená, že bolo by dobré asi počuť nejaké vysvetlenie, okrem toho teda, ktoré tu už odznelo z úst pána Michelka. Ďakujem veľmi pekne.