Tina Gažovičová — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem za slovo. Ťažko sa teraz hľadajú slová. Potom, čo sme sa dozvedeli, no, že je nám všetkým strašne, strašne ľúto. Že, že tá tragédia utorok. Na ďalšiu obeť a myšlienkami sme určite predovšetkým pri jej rodičoch a blízkych. Zároveň ale popritom, že sme ľudia, že sme rodičia, tak sme aj zákonodarcovia. Či, že? A sme v prvom čítaní k dôležitému zákonu. Takže skúsim byť naozaj konštruktívna. V zmysle toho, aby táto Národná rada prijímala čo najlepšie zákony. Je to smutná symbolika, že o tomto zákone rokujeme práve tento týždeň, ale zároveň je to aj ukážka toho, že aké je dôležité, aby sme sa bavili o ochrane pred radikalizáciou a ochrane pred mobilizáciou k násiliu, čiže oceňujem úprimne zámer a dlhodobú prípravu na tomto zákone a spoluprácu medzi ministerstvom a všetkými odborníkmi, ktorí na tomto zákone pracovali, lebo vidíme, že naozaj máme na Slovensku problém s radikalizáciou a viete, možno ste mnohí videli ten seriál Adolescence. O práve mladom chlapcovi, ktorý zabil spolužiačku, a ja, keď som ho videla, tak som si hovorila, že ten chlapec má iba 13 rokov v tom seriáli, že veď to je príliš mladý vek a že je to v tomto aspekte nerealistické, a žiaľ sa ukazuje, že naozaj to realistické bolo. Vieme, že aj na Slovensku máme veľký problém celkovo medzi mládežou a obzvlášť medzi chlapcami. Zase prepáčte, pani poslankyňa, chcem poprosiť všetkých, ktorí chcete diskutovať medzi sebou, choďte do salónika, dobre? Diskutujeme vážnu tému a narúša to priebeh vystúpenia. Nech sa páči, môžete pokračovať. Vieme teda, že naozaj sa mladí ľudia, najmä chlapci, často stretávajú aj s online nevyžiadaným násilným obsahom. Posledný prieskum medzi deťmi a dospievajúcimi vo veku 11 až 17 rokov ukázal, že až 30 % detí a dospievajúcich sa na internete stretáva s krutým a násilným obsahom, či už sú to videá alebo obrázky, a až 9 %, čiže takmer každý desiaty, sa na takýto násilný obsah pozerá pravidelne minimálne raz za týždeň. Štyri percentá dokonca denne. Čiže naozaj vieme, že je potrebné sa tejto téme venovať naprieč, by som povedala, že aj v offline prostredí, čiže v tom fyzickom, aj v online prostredí. A tento zákon prináša dôležité definície tým, že napríklad definuje teda, čo je integrovaný systém ochrany, čo je dieťa v riziku, čo je vôbec radikalizácia a tak ďalej. K viacerým tým aspektom toho systému už mala veľmi konštruktívne a vecné pripomienky včera moja kolegyňa Irena Bihariová a pripravujeme teda aj pozmeňujúci zákon. Pôvodne sme mysleli, že až na ďalšiu schôdzu, ale teda vidíme, že pravdepodobne tento zákon pôjde skráteným konaním. ===== Systému už mala veľmi konštruktívne a vecné pripomienky včera moja kolegyňa Irena Bihariová. A pripravujeme teda aj pozmeňujúci zákon. Pôvodne sme mysleli, že až na ďalšiu schôdzu, ale teda vidíme, že pravdepodobne tento zákon pôjde skráteným konaním, čiže stihneme ho predložiť aj na ten budúci týždeň. Kde by sme chceli upraviť niektoré veci, ktoré sa týkajú napríklad toho vyvažovania medzi tým, že koľko vstupujeme do života toho mladého človeka a zároveň ochranou súkromia. Môj taký najsilnejší apel z pohľadu nejakých akoby, z toho, že sa pozerám na školstvo ako na nejaký ucelený systém, nie som vyslovene právnička. Ale pozerám sa aj na legislatívu ako súčasť nejakej tvorby verejných politík. Môj taký najsilnejší apel je, aby sme aj v tom finančnom krytí a vôbec v aplikácii toho zákona nesklzli alebo neskončili pri tom, že sme iba vybudovali nejaké nové pozície a nové štruktúry. Lebo jedna časť teda tohto alebo teda to gro toho zákona v zmysle tých ďalších krokov je práve aj o tom, že teda vytvára pracovnú pozíciu národného koordinátora, štyri pracovné pozície odborných zamestnancov, potom osem regionálnych koordinátorov. Áno, v ideálnom scenári títo ľudia budú naozaj vedieť vykonávať tú prácu efektívne a dopomôžu k tomu, že sa budú prípady radikalizácie zachytávať v zárodku, lebo to je asi to najdôležitejšie, čo potrebujeme. Ale v tom najhoršom scenári, keď to tak povieme, alebo v tom takom menej dobrom scenári by bolo, že to skončí pri množstve pracovných skupín, ktoré sa budú stretávať a ktoré budú hovoriť o tom, čo všetko je zlé, ale nič z toho sa vlastne nedostane do terénu k tým mladým ľuďom. A aj teda, keď som si pozerala doložku vplyvov tohto zákona, tak sú tam pozície, je tam vlastne navrhnuté krytie týchto jednotlivých nových pracovných pozícií. Každú tú pozíciu bude treba zaplatiť. Zo začiatku je to ešte z eurofondov. Od roku 28 je to plánované zo štátneho rozpočtu. Len zároveň som tam nikde nenašla financovanie tých priamych dotácií, ktoré potom majú ísť na tie organizácie, ktoré sa podľa tohto zákona budú môcť akreditovať a budú môcť naozaj pracovať s tými mladými. A toto mi príde strašne dôležité, že hovorí o tom napríklad kolegyňa Gregorová, že jedna vec je odchytiť dieťa, ktoré už vykazuje alebo dozvedieť sa o dieťati, ktoré už vykazuje nejaké rizikové správanie, ale druhá vec je ten systém, ktorý okolo neho vytvoríme a celkovo ten preventívny systém, ktorý vytvárame ako alternatívu pre týchto mladých ľudí. Čiže, aby organizácie, ktoré potom pracujú s tými mladými ľuďmi, predovšetkým oni, aby mali pravidelné krytie svojich aktivít, aby oni boli k dispozícii tým deťom. Dalo by sa veľa hovoriť o školských psychológoch. Ja viem a oceňujem, že teraz prešli do štátneho rozpočtu po skončení národného projektu POP3. To je tiež dôležité, ale vieme, že tieto pozície tiež samozrejme bude treba navyšovať. V každom prípade pri implementácii tohto zákona myslime na to, že naozaj v konečnom dôsledku má pomáhať tým mladým ľuďom. A tie pracovné skupiny, ktoré vzniknú, keď to tak zjednoduším, sú iba nejaký medzistupeň, ale nesmú byť ten konečný stav, kvôli ktorému zákon prijímame alebo teda predkladáte. Čiže toto je tá časť, ktorá sa týka deradikalizácie. My sme to už opakovane povedali, že tento zákon v tejto časti, s ním aj súznieme v jeho zámeroch. Máme tam niektoré ešte, myslím si, že naozaj konštruktívne pripomienky, ako niektoré časti vylepšiť a áno, možno by si to vyžadovalo aj viacej času, ale v princípe rozumieme, že je potrebné toto prijať a prijať to rýchlo. To, kde ale sme teda oveľa kritickejší, je tá druhá časť, ktorá sa týka tej snahy ochraňovať mladých na sociálnych sieťach. A ja by som tu chcela zdôrazniť, že my absolútne podporujeme reguláciu sociálnych sietí. Sociálne siete sú veľmi problematické, stali sa obrovskou súčasťou života aj mladých ľudí, aj nás dospelých až príliš. Je potrebné ich regulovať, pretože v konečnom dôsledku sú to súkromné firmy, ktorým predovšetkým ide o zisk a zisk vytvárajú tým, že ľudí držia na tých sieťach čo najdlhšie. To znamená nekonečné scrollovanie, to znamená personalizovaná reklama, personalizovaný news feed. Ale je to, žiaľ, aj o tom, že tie algoritmy jednoducho uprednostňujú obsah, ktorý vyvoláva silné emócie a veľmi často sú to, žiaľ, negatívne emócie, čiže zdieľanie aj násilného alebo nenávistného obsahu. My určite sme za to, že sociálne siete treba regulovať. To, v čom sa nezhodneme s pánom ministrom, je, že sme presvedčení, že najlepšie nástroje na to má Európska únia a rolu nás ako politikov Slovenskej republiky vidíme hlavne v tom, aby sme boli aktívni v Európskom parlamente a aby sme tam mali slovo pri stole pri tvorbe tej novej legislatívy. A ja do istej miery chápem možno aj istú frustráciu pána ministra, že strana HLAS nemá v tomto silné zastúpenie v Európskom parlamente. Strana SMER tam má dokonca europoslancov, ktorí nepodporili ani to uznesenie, ktoré už Európsky parlament prijal, v ktorom vôbec vyzýva k tomu, aby sa táto téma riešila. Čiže snaží sa nájsť nejaké riešenie čisto slovenské, keď to tak zjednoduším, len problém je v tom, že to riešenie vo svojich dopadoch bude strašne slabé, lebo my sme aj tak plne závislí od toho, aby nakoniec tie sankcie od tých veľkých platforiem vynucovala Európska komisia. A skôr to považujem, že to spôsobí jeden veľký chaos v tom, že my na jednej strane budeme rodičom a teda verejnosti hovoriť, že siete sú zakázané do 16 rokov. Dokonca ten zákon hovorí, že teda deťom sa zakazuje tie siete využívať do 16 rokov. Zároveň ale tam nie sú zodpovední, vlastne nie sú ani deti, ani rodičia. Ale zodpovedné sú platformy, voči ktorým ale my vieme vynucovať tie nejaké sankcie iba cez Európsku úniu. Aj tak to budú zdĺhavé procesy a myslím si, že v tomto kroku to najlepšie, čo vieme urobiť, je: áno, majme osvetovú kampaň o tom pre rodičov, že nedávajte deťom mobily príliš skoro. Nepripúšťajte ich k sociálnym sieťam, neodporúčame to. Majme k tomu vzdelávacie kampane na školách. Ale prísť so zákazom, ktorý nakoniec aj tak je vlastne nevynútiteľný, si myslím, že je kontraproduktívne. Obzvlášť, keď vieme, že Európska komisia v tejto veci už koná. Európska komisia prijala EU Kids Act práve tento mesiac, čiže vlastne už potom, ako bol predložený tento zákon, opakovane pripomienkovali aj tú verziu a vlastne ju oklieštili na úplné minimum, pretože ako národný štát nič viac veľmi voči tým platformám nemôžeme urobiť. A ešte aj to riešenie, ktoré sa teraz pripravuje na pôde Európskeho parlamentu, je oveľa komplexnejšie. Napríklad v tom, že teda nehovorí iba, že do 16 zákaz a potom zrazu má dieťa prístup k celému tomu chvíľami hroznému prostrediu, ktoré na tých sociálnych sieťach je. Ale aj to je nejako odstupňované, že do 13 vôbec, potom je tam nejaký mini účet pod dohľadom rodičov, potom je tam ešte stále nejako kontrolované to prostredie, čiže iné pravidlá budú platiť pre maloletých až do 18 rokov. Čiže naozaj to riešenie, ktoré sa pripravuje na pôde Európskej únie, je komplexnejšie, bude vynútiteľné. A aj tak, ak by sme my toto teraz narýchlo prijali, účinnosť to má až od roku 28. Medzitým pravdepodobne príde legislatíva z Európskej únie a toto sa aj tak bude prerábať. Pretože toto je aj tak iba dočasné riešenie, ale keď príde nariadenie z Európskej únie, tak toto aj tak bude treba meniť. Čiže a ideme to teraz prijímať v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže náš druhý pozmeňujúci návrh, ktorý teda prinesieme v tom skrátenom druhom čítaní, bude túto časť vypustiť z toho zákona. Aj tak je to niečo, čo, keď už na Slovensku, by sa malo riešiť cez zákon o Rade pre mediálne služby, ale teda tuto sme presvedčení, že lepšie v tomto prípade je spolupracovať na tom európskom riešení a potom už rovno aplikovať to európske riešenie, než sa tu snažiť, a ja chápem tú snahu a či už ju nazveme úprimnú alebo politickú, vnímam tú jeho snahu, aby pán minister vedel povedať, že áno, on to ešte stihol prijať za svojho ministrovania. Ale hovorím, aj tak tá účinnosť spadne na obdobie budúcej vlády, na rok 28. Aj tak medzitým pravdepodobne príde nariadenie z Európskej únie, ktoré nás donúti toto aj tak zmeniť. Čiže bude to vlastne len teda nejaký prázdny prísľub a myslím si, že vieme ako spoločnosť, aj vy ako minister školstva, viete dať jasné signály toho, že ako narábať so sociálnymi sieťami bezpečne, aj odporúčania rodičom bez toho, aby sme do zákona dávali zákaz, ktorý vlastne zákazom úplne nie je a nikto nebude úplne vedieť, čo z neho vyplýva. Čiže z tohto dôvodu túto časť zákona teda nepodporujeme. A náš návrh je túto časť zákona vypustiť a prijať tú naozaj dôležitú časť, ktorá sa týka deradikalizácie a vidíme, že naozaj v tejto oblasti potrebujeme ako spoločnosť pracovať aj.