Tina Gažovičová — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem za slovo. Dobré ráno všetkým. Som rada, že mám príležitosť vystúpiť k tomuto zákonu, ktorý považujem za nehorázny a zároveň túto diskusiu považujem za nesmierne dôležitú. A ťahá sa nám tu už v priebehu mesiacov, lebo vidíme, že vládna koalícia to tak raz občas prinesie, potom zase na nejaký čas odloží, tak ja pevne verím, že po dnešnom dni to odložia a najradšej, aby sa to tu už vôbec nikdy neobjavilo, tento návrh. Včera tu alebo niekedy tento týždeň sme tu prišli s takým novým pojmom, že niektoré zákony by sme mali dať návrh nielen na späťvzatie, ale na skartovanie a myslím si, že toto je presne jeden z tých návrhov zákona, ktorý by sme rovno mohli navrhnúť na skartovanie. A vysvetlím, prečo tak vehementne vystupujeme proti tomuto návrhu. Tento návrh je účelové obmedzovanie demokratického práva a zároveň je absolútne nespravodlivý. A toto sú dva kľúčové body, ktoré treba o tomto zákone zdôrazniť a vysvetlím vám jeden po druhom a snáď stále viac a viac ľudí, ak aj nie v tejto sále, tak vo verejnosti a medzi voličmi pochopí, že táto vláda a táto vládna koalícia postupuje účelovo, nedemokraticky a nespravodlivo. V prvom rade teda k tej účelovosti. Samozrejme, sme si to mohli aj domyslieť, že keď idete obmedzovať voľbu zo zahraničia, tak je to preto, lebo vám vadí, že veľká časť ľudí zo zahraničia volí opozíciu, teda vašich politických súperov, ale teda vďaka poslancovi Michelkovi, tak je to aj priamo nahraté a priamo to bolo povedané, ale zároveň je to úplne evidentné. Áno, veľká časť ľudí, ktorí žijú v zahraničí. Sú to buď mladí ľudia, ktorí si prajú aj na politickej scéne generačnú výmenu a vidíme to vo voličskom správaní aj medzi mladými ľuďmi na Slovensku, aj medzi mladými ľuďmi v zahraničí. Alebo sú to ľudia, ktorí prevažne žijú v západnej Európe, ktorí si veľmi ctia slobodu Európskej únie, ktorí si veľmi ctia tie princípy fungovania a aj tie výhody, ktoré v tej západnej Európe vidia, čiže fungujúce ekonomiky, fungujúce dlhoročné demokracie, nejaké zásady ľudských práv, zásady spolupráce, jednoducho všetko to, na čom je Európska únia postavená. Vidia to v zahraničí. A prajú si, aby takýto systém rozkvital aj na Slovensku. A áno, potom je pochopiteľné, že skôr volia napríklad Progresívne Slovensko, ktoré sa silne stavia za naše členstvo v Európskej únii, ktoré sa silne stavia za obnovenie ekonomiky a ozdravenie a ktoré hlasno odsudzuje mnohé tie praktiky, ktoré tu SMER roky rokúce prezentuje a tento zákon je presne takou ukážkou. Čiže áno, všetci to vidíme, že pri voľbách s poštou, lepšia a celkovo pri voľbe v zahraničí viac hlasov v pomere k ľuďom na Slovensku získalo PS. A z toho si pán Tibor Gašpar so svojou láskou a náchylnosťou k konšpiračným teóriám rovno vyfabuloval nejaký príbeh o tom, že tam sú nejaké tajné mocnosti. No, ešte Soros sa tam mohol dopliesť. To je totálny nezmysel. Naozaj, ľudia, prosím, zachovajme si tu nejaký zdravý rozum. Ak tomu nerozumiete, poraďte sa s nejakými sociológmi, nejakými politológmi, veľmi ľahko vám to vysvetlia. Je to úplne pochopiteľné a úplne v súlade so všetkými ukazovateľmi, ktoré vidíme o voličskom správaní na Slovensku, že to voličské správanie Slovákov žijúcich v zahraničí vyzerá trošku inak. Nie je za tým žiadna konšpirácia, nie sú za tým žiadne podvody. Ten podvod na voliča, ktorý vy idete urobiť, je ten, že s týmto odôvodnením idete obmedziť to právo voliť zo zahraničia. A áno, aby sa teda nikto neurazil, tak budem úplne presná, nejdete rušiť právo voliť zo zahraničia, ale idete ho tak výrazne obmedziť, že podľa mňa to už začína byť diskriminačné a som veľmi zvedavá, čo na to povie Ústavný súd. Pretože v konečnom dôsledku vy teda vychádzate zo zlých motivácií, vychádzate z motivácií, že chcete voličské pravidlá prispôsobiť svojmu vlastnému prospechu a na základe týchto zlých motivácií vytvoríte systém, ktorý bude nespravodlivý. Nespravodlivý, priam možno diskriminačný. Ja som opatrná s tým, že som diskriminačný, lebo ja viem, že to je na súde, aby rozhodol, či niečo je alebo nie je diskriminačné, ale minimálne ako politička, ako poslankyňa jednoznačne hovorím, že ten systém bude nespravodlivý. A to, čo ma na tom ako druhé hnevá, sú tie, s prepáčením, kecy o tom, že vy chcete zaviesť rovnaké pravidlá, aby tým ľuďom bolo lepšie. To je tak strašný nezmysel. Lepšie pravidlá nezavedieme tým, že sa budeme tváriť, že urobíme to rovnaké pre všetkých. Lepšie pravidlá a spravodlivé pravidlá zavedieme vtedy, keď budeme dbať na rovnosť. A rovnosť príležitostí musí brať do úvahu tú situáciu, v ktorej sa tí ľudia nachádzajú. Čoskoro po mne verím, že vystúpi kolegyňa Veselárová. Tá tu žiaľ ešte nie je, tak dúfam, že sa nebude hnevať, keď ju použijem ako príklad. Kolegyňa Veselárová je na vozíku. Predstavte si, že stretneme sa tuto dole vo F&J. Bežne ja vyjdem hore schodmi, ona ide schodolezom k výťahu a potom príde chodbou sem a má to trochu takú obchádzku. A teraz si predstavte, že tam dole by jej niekto povedal, že to nie je dobré, že vy musíte to obchádzať. Vy by ste mali mať rovnaké pravidlá. Aj vy budete môcť chodiť tuto hore po schodoch, len si nájdite asistenta, ktorý vás vytlačí. Tak mi povedzte, čo by bolo na tom spravodlivé. V konečnom dôsledku by ste ju znevýhodnili a bolo by pre ňu oveľa ťažšie sa dostať hore, pretože to bremeno toho nájsť si toho asistenta, ktorý ju má po tých schodoch vytlačiť, aby to vraj mala aj jednoduchšie, by ste hodili na ňu. A presne toto idete urobiť tým ľuďom, ktorí žijú v zahraničí a chcú voliť. Tvrdíte, že budú mať rovnaké pravidlá, lebo teda aj oni budú môcť prísť voliť na tú ambasádu a urobiť si ten krížik alebo krúžok na volebnom lístku. No tak veď im tú možnosť dajte, pokojne. Ale nemôžete druhým dychom im zobrať tú možnosť, ktorú najviac využívali, ktorá im najviac vyhovovala a ešte sa tváriť, že im robíte láskavosť. Ako to je na facku do tváre. A pritom ešte s úškrnom. Pretože, a opakujeme to tu od začiatku tej debaty a opakujú to odborníci a dostali ste otvorený list od komisárky Stavrovskej pre osoby so zdravotným znevýhodnením, pretože je spústa ľudí, ktorí nebudú môcť prísť na tú ambasádu. A nebudú môcť prísť z mnohých dôvodov. Napríklad preto, lebo na to jednoducho nemajú peniaze. A opakujú to odborníci a dostali ste otvorený list od komisárky Slavkovskej pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Pretože je spústa ľudí, ktorí nebudú môcť prísť na tú ambasádu. A nebudú môcť prísť z mnohých dôvodov. Napríklad preto, lebo na to jednoducho nemajú peniaze. Pretože tá ambasáda bude možno stovky km od toho miesta, kde žijú a jednoducho si to nemôžu finančne dovoliť vycestovať. Čiže vy im hovoríte, nemáte peniaze, tak nemáte právo voliť. Nezaujímame sa o vás. Váš hlas nechceme. Alebo nebudú môcť vycestovať, pretože sa doma starajú o niekoho, koho nemôžu opustiť. Nemôžu ho tam nechať. Ja som raz v živote volila poštou. Bolo to v roku 2016, keď sme žili v Nemecku kvôli manželovej práci. Bola som vtedy na materskej s dvoma malými deťmi. Kebyže mám ambasádu niekde cez pol Nemecka vzdialenú, tak určite by som nevedela vycestovať. Alebo minimálne by sme nevedeli s manželom vycestovať obaja, pretože by sme to ani neotočili za ten jeden deň a netrpeli by sme dve malé deti na otočku cez pol krajiny. Ale teda možno my áno, lebo nám na tom naozaj záleží, ale spústa iných ľudí by si to naozaj nemohla dovoliť. Čiže v konečnom dôsledku napríklad matky s deťmi, alebo prípadne otcovia s deťmi, ktorí sa starajú o malé deti doma a nemôžu ich len tak nechať na pol dňa alebo aj na celý deň, tak nepôjdu voliť. A vy im odkazujete: Nás váš hlas nezaujíma. Pokojne si zostaňte doma. Teraz zoberme si všetkých tých pracujúcich ľudí. My máme tisíce opatrovateliek a iste aj nejakých opatrovateľov, mužov, ktorí odchádzajú zo Slovenska, pretože si tu nevedia nájsť prácu, pretože potrebujú uživiť rodinu a odchádzajú na týždňovky a dvojtýždňovky a trojtýždňovky, napríklad do Rakúska, do Nemecka, aby sa tam starali o bezvládnych ľudí. Oni nemajú voľno. Veď oni sú tam na to, aby sa o tých ľudí starali 24/7, keď sú tam v práci. Oni nemôžu povedať, že no a ja si teraz ale na celý deň odcestujem, pretože ja musím ísť niekde na svoju ambasádu. Nie, nebudú môcť voliť a vy im odkazujete, že vy o ich hlas nestojíte. Kamionisti, ľudia, ktorí majú svoje služby, ktorí sú celý deň na cestách, vojaci, vojaci, ktorí sú vyslaní, aby chránili našu republiku. A vy im poviete: „Nie, nemáme záujem o váš hlas.“ Ľudia so zdravotným znevýhodnením, ľudia, ktorí sú práve chorí, ženy, ktoré sú práve v pôrodnici. To sú x kategórie ľudí, ktorým odkazujete, vy nás nezaujímate, váš hlas nechceme. Lebo aj tak je veľká pravdepodobnosť, že budete voliť to PS-ko. Tak radšej nevoľte vôbec. Toto je to, čo vy hovoríte tým ľuďom. Našim občanom, Slovenkám a Slovákom, žijúcim v zahraničí, a vy im hovoríte, že vy o ich hlas nestojíte. A to je tá ďalšia perfídnosť o tom argumente s tými rovnakými pravidlami. No lebo na Slovensku máte volebné urny, volebné miestnosti každých pár km. Ja bývam tu v Bratislave, budem to mať sedem minút od domu pešo. Vďaka Bohu, takto to má byť, lebo voľby majú byť dostupné. A keď náhodou budem v nemocnici, tak za mnou môže prísť volebná urna. A keď moji starí rodičia, že aj tí už sú nebohí, ale v čase, keď boli v nejakom domove sociálnych zariadení alebo dnešní dôchodcovia, ktorí sú v domove sociálnych zariadení a chcú voliť. Moja babka mala vyše 90 rokov a nevynechala jediné voľby, lebo bola vďačná za to, že teda konečne aspoň dôchodok prežila v demokracii, keď predtým prežila holokaust a potom komunizmus. Každé voľby chodila voliť, aj kebyže je v domove dôchodcov, aj tak by si to vybojovala. Doneste mi tú urnu, ja chcem odvoliť. To sú tie podmienky, ktoré máme na Slovensku a tak to má byť. Tak to má byť, že my máme urobiť ako štát všetko preto, aby každý jeden, kto sa o politiku zaujíma, kto chce vyjadriť svoj názor, aby išiel voliť. Pretože to nám a my sme tu všetci politickí reprezentanti, zvolení zástupcovia ľudu, dáva čo najsilnejší mandát. O to by sme sa mali pokúšať. Pokúšať, to by mala byť naša mantra. Normálne to by sme tu mohli mať takým akože veľkým vysvietené v Národnej rade. Že záleží nám na hlase každého jedného človeka. A vy robíte presný opak. A teraz uvedomme si, aký my máme na Slovensku problém s emigráciou. Veď nám tu 10 000 ľudí odchádza preč. Z celej Európskej únie máme najvyšší podiel študentov v zahraničí. Každý piaty vysokoškolák, ktorý maturuje na Slovensku a rozhodne sa ísť na vysokú školu. Každý piaty odchádza von do zahraničia. A som presvedčená, že aj vy všetci poznáte takých ľudí a možno vaše deti alebo vaši vnuci sú medzi nimi. Čiže máme spústu študentov v zahraničí. A keď hovorím každý piaty, tak to je priemer za celé Slovensko, ale v skutočnosti zo stredného a východného Slovenska tých ľudí odchádza ešte oveľa viac. A to sú ľudia, ktorí sa často už nikdy nevrátia, ktorí už zapustia korene v zahraničí, ktorí možno tam si nájdu životných partnerov a my by sme mali robiť všetko preto, aby sme udržali ich väzby so zahraničím. My by sme mali podporovať jazykové kurzy slovenčiny. Ja sama som vyrastala v Rakúsku, lebo môj otec tam pracoval. A vďaka Bohu, že som mala kurz slovenčiny, že aspoň ako-tak som sa naučila tú gramatiku, pretože keď som začínala čítať a písať, tak som to robila s nemeckou gramatikou. A dohnala som to, a vďaka tomu, ja som toto aj včera spomínala. Moji rodičia boli z tých, ktorí v 90. rokoch odišli pracovať do zahraničia. Mysleli si, že to bude na rok, na dva, ale vzhľadom na to, že tu vládol Vladimír Mečiar, tak sa báli sa vrátiť. Báli sa nechať svoje deti vyrastať na Slovensku, lebo sa báli, že tuto to pôjde smerom Bieloruska. Tak naďalej pracovali v tom Rakúsku. My sme tam s bratom chodili do školy. Na Slovensku sme chodili na prázdniny, občas na víkendy za starými rodičmi. A spätne viem, že moji rodičia čakali a rozhodovali sa, že či teda tu zostanú alebo nie, teda zostanú v Rakúsku alebo či sa vrátia. A vďaka tomu, že sa podarilo poraziť Mečiara, vďaka tomu, že v 98. tu vznikla prozápadná vláda, že tu vznikla vláda Mikuláša Dzurindu, ktorý chcel Slovensko potiahnuť na západ. Vďaka tomu sa naša rodina vrátila a ja som hrdá občianka Slovenskej republiky a teraz tu zastupujem voličov v Národnej rade. A my chceme, aby sa takéto rodiny vracali. Veď každý z nás ich pozná. Množstvo rodín, ktoré žijú v zahraničí, kde tie malé deti už pomaly a často ani nevedia po slovensky. Kde sa rozprávajú so starými rodičmi iba cez Skype, cez WhatsApp. My chceme, aby sa tie rodiny vracali. My im tu chceme vytvoriť podmienky. My im chceme dať najavo, že zaujímate nás. Chceme s vami udržať kontakt. Stále ste doma na Slovensku. Poďte naspäť. To by malo byť to heslo, to by mal ten, ten slovensky povedané message, to by malo byť to, čo im chceme odovzdať, čo im chceme povedať ako politici, ktorí zastupujeme všetkých občanov a občianky Slovenskej republiky, nielen tých, ktorí sa v deň volieb nachádzajú na území Slovenskej republiky, ale aj tých, ktorí sú v zahraničí. A vy robíte presný opak. A práve preto považujem tento návrh za taký nehorázny, za taký nespravodlivý a urobíme všetko preto, aby sme či už vás presvedčili, aby ste ho neprijali, alebo presvedčili ľudí a ozvučili a dali vedieť ľuďom, že čo tu robíte. Že takto využívate dôveru, ktorú ste dostali od voliča, od voličiek. Účelovo meníte volebný zákon tak, aby vám viacej vyhovoval, aby ste v konečnom dôsledku obmedzili hlasy pre opozíciu a vytvárate totálne nespravodlivý systém, v ktorom ste sa vykašľali na sociálne slabších, na zdravotne znevýhodnených, na veľkú časť ľudí žijúcich v zahraničí a im odkazujete, tak, ak ste dosť bohatí a uvedomelí a zdraví a zabezpečení, tak príďte voliť na ambasádu. A ak nie, tak nás nezaujímate. Toto odkazujete tým ľuďom. Je to nespravodlivé, je to nefér, je to nehorázne a naozaj vás všetkých vyzývam, sedíte až tu aspoň pár pánov z koalície. Aj vás osobne vyzývam k tomu, naozaj si to rozmyslite, poraďte sa s vašimi deťmi, poraďte sa s vašimi vnúčatami a nechajte si dohovoriť, že toto je nezmysel. A ak vám Tibor Gašpar hovorí, že to treba, lebo tuto PS-ko, neviem, ako šachre machre s voľbami, je to totálny nezmysel. Je to totálna výhovorka, konšpirácia, ktorú účelovo šíri len preto, aby vystrašil ľudí a aby v konečnom dôsledku sa lepšie udržal pri moci, pretože jemu ide o slobodu, jemu ide o krk. Ale verím, že ste tu ešte viacerí, ktorí máte aspoň akú-takú politickú česť, že zákony sa majú robiť pre ľudí. A tento zákon teda pre ľudí určite nie je. Ďakujem.