Beáta Jurík — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na začiatku vzdať úprimnú poklonu pani riaditeľke zo školy v Staškove, ktorá svojím duchaprítomným, vysoko profesionálnym a hrdinským pokojným prístupom zamedzila ďalším obetiam. Zároveň by som ďalšej hrdinke Nele chcela opäť úprimne zaželať zázrak. No a samozrejme úprimnú sústrasť pozostalým pani Puci, ktorá prišla o život v tejto tragédii. Zároveň mi dovoľte z tohto miesta na začiatku vyzvať a poprosiť médiá, aby, keď o tejto, ale aj o ďalších ľudských tragédiách komunikovali, aby to robili zodpovedne a s rešpektom k rodinám. Pretože často sa stáva, že hlavne kvôli lajkom na sociálnych sieťach publikujú informácie, ktoré skutočne verejnosť nie že nepotrebuje, ale myslím si, že špeciálne v prípade maloletej obete ani nemá prečo vedieť. To skutočne za to nestojí a majte prosím na mysli, že pri každom vašom slove, každej vete, každom riadku, ktoré napíšete, to môže čítať tá rodina. A je to skutočne veľmi bolestivé dozvedieť sa rôzne, niekedy aj nepravdivé informácie o tom, že ako sa, čo stalo, aký bol priebeh, čo pri tom kto kričal a podobne. To skutočne nie je dôstojné. Chcem vás poprosiť o zodpovednú a dôstojnú komunikáciu. No. Ja sa priznám, že nebudem asi taká konštruktívna, ako boli moje kolegyne predrečníčky, pretože som pojala toto prvé čítanie tak viac politicky ako odborne, pretože áno, aj keď by sme nemali v prípade takýchto ľudských tragédií politikárčiť a verím, že o to tu nikomu nejde, tak sme v parlamente a tu sa robí politika a mne sa brídí to, čo predviedla strana HLAS aj v tejto ľudskej tragédii a ako Pretože áno, aj keď by sme nemali v prípade takýchto ľudských tragédií politikárčiť a verím, že o to tu nikomu nejde, tak sme v parlamente a tu sa robí politika a mne sa brídí to, čo predviedla strana HLAS aj v tejto ľudskej tragédii a ako nerobili politiku, ale politikárčili. To, čo sa stalo v utorok, bola skutočne obrovská ľudská tragédia. Ďalšia tragédia, ktorej ako spoločnosť čelíme. A dovoľte mi prepožičať si slová ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Ešte ani krv neuschla na schodoch. A na sociálnych sieťach už ste mali vašu komunikáciu o tom, že ako idete rýchlo predradiť tento zákon, lebo teraz ideme zamedziť ďalším obetiam. Toto ide byť to, čo tu zamedzí ďalším tragédiám a urobili ste z toho hnusnú politiku. Ja taktiež, ako môj kolega Sábo, musím oceniť prístup ministra školstva Druckera, ktorý sa poponáhľal namiesto tragédie a ktorý komunikoval tak, ako by sme si chceli v civilizovanom svete predstaviť, že sa komunikuje v takomto prípade, pokojne upokojujúc a hlavne s rešpektom. Presný opak jeho straníckeho šéfa. Ale čo mňa najviac zarazilo, je skutočne tá reakcia a toto je celá strana HLAS, ktorá sa teda rozhodla, že z toho urobí politiku a že sa bude snažiť zachrániť alebo teda oddialiť vládnu krízu a odvolanie ministra životného prostredia Tarabu tak, že predradí tento zákon, ktorý bol naterminovaný na 9:00 ráno na druhý deň, že ho predradí tomu odvolávaniu. A čo sa stalo potom? No samozrejme, že sa to tu neschválilo. A nič by to absolútne nevyriešilo, pretože vy ste nechceli upravovať účinnosť. Navyše všetky tie mechanizmy, ktoré zavádzate, si vyžadujú určitý čas, aby sme ich pripravili, aby sa dostali do praxe. Čiže to bolo čisté politikárčenie. A čo ste potom urobili? Sociálne siete zaplavili vaše statusy. Prosím vás, keď vám pošlú z vášho komunikačného nejaké noty, tak aspoň nejaké synonymá použite, aby ste nemali všetci rovnakú komunikáciu. Zaplavili ste sociálne siete s tým, že aký je Šimečka a PS cynický, pretože sme nehlasovali za predradenie, za nezmyselné predradenie tohto bodu. No nehnevajte sa, ale že toto píšu ľudia, že toto hovoria ľudia, ktorí dva týždne predtým mi vzadu na grémiu povedali, že minúta ticha pre ženské obete vrážd žien, ktoré zomreli rukou svojho partnera, že za ne nemôžeme dať minútu ticha, lebo by to bol nebezpečný precedens, pretože čo, keď niekomu nabudúce zomrie psík alebo mačka, či budeme mať rovnakú minútu ticha, tak vy si dovoľujete hovoriť o cynizme. No nehnevajte sa, ale mne bolo zle, keď som videla tie vaše posty na sociálnych sieťach. Skutočne zle. Len aby ste oddialili pád vlády, aby ste možno mali nejakú šancu takýmto spôsobom presvedčiť pána Danka, ktorý si myslím, že v tom momente už bol skalopevne rozhodnutý. Tak ste zneužili túto ľudskú tragédiu. A zrovna vy. Vy, ktorí ste dva týždne predtým preukázali taký dešpekt obetiam vrážd. Nehnevajte sa, jeden odporný politický cynizmus ste predviedli. Buď ste tak prázdni, neviem, alebo ste si to neuvedomili, alebo možno obidvoje dokopy. Možno nechápete, že tak, ako sme sa tu všetci postavili minútou ticha za tú tragédiu v Staškove, tak rovnakú minútu ticha s rovnakým signálom spoločnosti sme tu mali mať dva týždne dozadu, ale nie. To ste nepriniesli vy, tak to bol problém. Vtedy to nie sú ľudia, vtedy to nie sú tragédie. Ja skutočne sa musím priznať, že nerozumiem a normálne sa pýtam, či vám potom nie je hanby toto robiť. Povedzte. A moja ďalšia otázka je a bude začínať rovnako. Či vám nie je hanby, keď sa pozriete na tú toxicitu spoločnosti, ktorá sa šíri z múrov tejto budovy, pretože tu sa to deje a potom samozrejme na Úrade vlády a tak ďalej, ale tu sa to deje aj medzi nami v parlamente. A potom to prechádza do spoločnosti, k ľuďom, do rodín aj k deťom. A potom sa tu idete hrať na nejakých záchrancov, lebo idete zachrániť svet tým, že predradíte bod. No nehnevajte sa. Pozrite si všetky videá vášho straníckeho šéfa Matúša Šutaja Eštoka, kde šíri lásku a rešpekt k ľuďom, všakže? A veľmi pokojným a zmierlivým tónom, lebo to presne naša spoločnosť potrebuje. Na všetky tie vyjadrenia premiéra a ja sa k nim potom ešte vrátim. Pozrite sa na spoluprácu s extrémistami, ktorú predvádzate. S extrémistami, ktorí napríklad si teraz zvolili novú stratégiu, že idú hanebne a sprosto nadávať političkám z PS, lebo to prináša lajky. Jeden hučí z lesa, druhý v priamom prenose povie mojej kolegyni, že je hlúpa opica. S takýmito ľuďmi chcete vy vládnuť. S takýmito ľuďmi robíte koalície na regionálnej úrovni. S takými extrémistami, ktorých vidíme aj v iných členských krajinách a mimochodom práve v tejto tragédii boli medializované informácie, že útočník na nejakej fotografii napodobňoval gesto nemeckého neonacistu. A vy s takýmito ľuďmi, ktorí takéto veci robia, proste s extrémistami, chcete vládnuť. Aký signál to vysiela aj tým mladým ľuďom? Že vlastne v tej republike, no dobre, máme tam odsúdeného extrémistu. Máme tam ľudí, ktorí chodia na rôzne extrémistické koncerty, ktorí dokonca hrajú v skupinách, ktoré hovoria o smrti pre Židov a podobne, tak s takými to vy idete vládnuť. To je OK. Čudujeme sa potom? Čudujeme sa, v akom stave je spoločnosť? Čudujeme sa, aké príklady si berú naši mladí? Lebo odtiaľto, odtiaľto to všetko vychádza. Včera tu pani poslankyňa Matejičková citovala pani učiteľku, ktorá sa vyjadrovala k tej tragédii. Ja vám tiež dám jeden citát. Je od istého ctihodného občana, ktorého vy veľmi radi obhajujete, a síce Danyho Kollára. Publikoval také video. Jeho titulok, ja som to nedokázala pozerať. To sa vám priznám vopred, pretože každý máme nejaké mentálne zdravie, všakže? Publikoval video, ktoré sa volá „Čo ma je po nejakej učiteľke“. Toto je váš parťák. Toto je človek, ktorému advokátska kancelária čelného predstaviteľa strany SMER, podpredsedu vlády a ministra obrany, zabezpečovala obhajobu. Tak potom nehnevajte sa, ale ja tým vašim slovám tu, že ako vy si vážite, ako vy vzdávate úctu obetiam, ako vám je to ľúto, tak neverím. Keď potom toto predvádzajú vaši známi. Zároveň, však to opäť do radov strany SMER. Vaši čelní predstavitelia sa stretávajú s ľuďmi ako sú tejtovci. Aký signál tým vysielate? Ja si presne pamätám, ako som tu stála pred letom, pretože sme sem prišli s uznesením o mizogýnii a o dešpekte k ženám. Prerušili ste rozpravu, lebo ste sa ponáhľali domov na prázdniny. A presne o tomto som hovorila. Aký signál to vysiela spoločnosti? Aký signál to vysiela mladým ľuďom, že sa tu čelní predstavitelia strany SMER prezentujú na fotkách s človekom, ktorý si postavil svoj nechutný biznis na násilí na ženách. Povedzte mi, čo si potom tí chalani myslia, že toto je normálne? A všetky tie monštrá, ja ich tak nazvem, na sociálnych sieťach, ktorí si robia lajky, ktorí si robia svoju slávu, svoju fame na tom, že nadávajú ženám, že ich ponižujú, že sa im vysmievajú. A čuduj sa, svete. Koho sú to známi? Koho sú to priatelia? Koho sú to podporovatelia? Opäť raz, vládnej koalície a extrému. Tak sa zamyslite nad tým, čo legitimizácia a normalizácia takýchto ľudí vysiela mladým a vôbec celej spoločnosti ako signál. Opäť začnem tou otázkou, či vám nie je hanby. Nie je vám hanby takto zneužívať tú tragédiu, keď vy ste na čele ministerstiev, v ktorých oblasti sa toto stalo? Ministerstvo vnútra. Vrátim sa k Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Sú medializované, zatiaľ nepotvrdené, takže nebudem špekulovať, ale informácie o tom, že už koná inšpekcia, pretože mohla zlyhať polícia. Viete, neprejde týždeň, aby ma nekontaktovala nejaká obeť domáceho násilia s tým, že v jej prípade nekonala polícia, nekonala prokuratúra, nekonajú súdy. A špeciálne, čo sa týka polície, vám viem zreprodukovať a budem ich reprodukovať aj kompetentným prípady, keď polícia povie, že niektorý druh, manžel, partner stojí pred dverami s vŕtačkou a vyhráža sa jej a jej dieťaťu a polícia jej povie, že „viete, pani, je to spolumajiteľ bytu. Vy ho musíte pustiť dnu.“ Asi máme nejaký problém, nemyslíte? V koľkých prípadoch polícia nekoná, aj keď sa jedná o závažné skutky domáceho a partnerského násilia? V koľkých prípadoch to podcenia? Koľko obetí my ešte potrebujeme na to, aby sa možno aj v tom Policajnom zbore niečo zmenilo? Pod ministrom vnútra. A viete, nehnevajte sa, ale že aká politická kultúra to tu už je. Že sa stane takáto tragédia. A namiesto toho, aby minister vnútra vyvodil za to zodpovednosť, tak proste on politikárči. V civilizovanej demokratickej krajine, a nechcem povedať, že západného typu, lebo ja nedávam Slovensko na nejakú perifériu, ale jednoducho tam, kde by fungovala politická kultúra, tak tam by minister vnútra okamžite odstúpil. Okamžite. Ale tu sa už aj prestávam čudovať, lebo však on neodstúpil nielen za košele z kávových zŕn, za predražené hasičské autá, ktoré potom nefungovali, ale napríklad ani za smrť človeka bez domova, myslím, že sa to stalo vtedy v Košiciach, keď očividne zlyhala polícia. Nie, taká politická kultúra u nás nie je. Čo sa týka ministerstva školstva, ja by som sa úprimne chcela opýtať, čo zmenil minister školstva dva roky po tragédii Spišskej Starej Vsi, pretože takúto tragédiu sme tu už mali. A možno ste si niektorí spomenuli práve včera, pretože včera bol útočník zo Spišskej Starej Vsi odsúdený na 25 rokov. Čo sa odvtedy zmenilo na tých školách? Ďakujem pekne. Pretože my sme sem napríklad prišli s uznesením, kde sme vyzývali ministerstvo školstva ku konkrétnym krokom. A musím povedať, že napríklad čo sa týka tejto súčasnej tragédie, aspoň pokiaľ mám informácie, tak škola konala tak, ako mala v tom prípade. Ale čo tie ostatné školy? Pretože často nevedia, aké postupy majú mať, často nevedia, že takýchto problémových žiakov majú, nevedia, čo s nimi, nefunguje jednoducho tá spolupráca medzi rôznymi orgánmi, rezortmi. A ja z toho neobviňujem vás, pán minister, ja sa pýtam, či tie dva roky boli efektívne využité na to, aby sme niečomu takémuto vedeli zamedziť. Ja hlavne chcem upozorniť na to, že my sme tu za to zodpovední a teraz nehovorím o ministrovi školstva, ale my v tomto pléne za to, čomu sa tu venujeme. Vy skutočne máte pocit, že v tomto pléne riešime tak závažné celospoločenské problémy, ako je napríklad násilie na ženách, ako je radikalizácia mladých? Až teraz po dvoch rokoch to riešime. Namiesto toho, že sa tu zaoberáme kadejakými ťalafatkami, čo si tu kto dá na billboard a potom sa to snaží po troch rokoch svojej vlády presadiť. Alebo nezmyselné: poďme predĺžiť to alebo zmeniť volebný systém tak a podobne. Nemali by sme mať trošku väčšiu zodpovednosť k tomu, aké signály odtiaľto vysielame k našej spoločnosti? Špeciálne, čo sa týka toho násilia na ženách. Veď neprejde mesiac, aby nám tu rukou partnera nezomrela nejaká žena. A viete, koľko z nich každodenne zažíva domáce a partnerské násilie? A povedzte mi, kedy sme to tu riešili? Začal to riešiť minister Susko až po tragédii v Gelnici. To bolo všetko. My sme sem prichádzali s návrhmi zákonov a vy ste ich zhadzovali zo stola. A potom hovoríte o nejakom ľudskom cynizme a podobne. To ma skutočne dvíha zo stoličky. Generálny prokurátor, a včera to tu moja kolegyňa Plaváková zdôrazňovala, upozorňuje dlhodobo na narastajúce násilie u mladých. A? Kde? Kde to riešime? Kto sa tým zaoberá? Absolútne nikto. Štátna školská inšpekcia upozorňovala na nárast mizogýnie. Viete, ja mám 11-ročného syna. Nemám vedomosť o tom, že by na jeho základnej škole, a chodí teda štátnu školu u nás vo Zvolene, že by mali nejaké vyučovanie o tom, ako mať rešpekt, ako byť solidárny, ako jednoducho sa správať v spoločnosti, ako zamedzovať presne takýmto prejavom mizogýnie. Štátna školská inšpekcia, bolo to v roku 2025, vydala správu, v ktorej upozorňuje na to, že 21 % chlapcov súhlasí s názorom, že ženy nemajú schopnosť viesť firmu ani krajinu. 21 %, každý piaty chlapec spochybňuje vysokoškolské vzdelanie pre ženy. Na školách mladí chlapci, 35 % chlapcov na stredných školách. Súhlasí s názorom, že ženy nemajú schopnosť viesť firmu ani krajinu. 21 % každý piaty chlapec spochybňuje vysokoškolské vzdelanie pre ženy. Na školách mladí chlapci, 35 % chlapcov na stredných školách je ochotných riešiť problémy násilím. Ak to štát nezvláda. Rozumiete tomu? 35 %. To je 35 % potenciálnych útočníkov, ktorí si povedia, že je tu nejaký problém a štát na to nemá kapacity, nerieši to, polícia nezasahuje alebo mi systém nedáva to, čo ja potrebujem, tak môžem konať. Môžem niekoho zbiť alebo môžem niekoho zabiť. Uvedomujete si to? Ale prečo hovorím o tom, že tu jednoducho máme veľký celospoločenský problém? Pretože áno, my politici máme za to aj zodpovednosť. A pozrite sa napríklad na to, čo sa teraz udialo v Spojených štátoch amerických. Abo tí nám nemajú veľmi čo kázať a ísť príkladom. Napríklad v tomto. Na univerzite Cornell znásilnili mladé dievča, 20-ročné. A viete, aký bol trest pre páchateľov? Bolo ich sedem. Sedem mladých chalanov, jej spolužiakov zo školy znásilňovalo túto babu sedem hodín. Ona musela odísť zo školy, pochopiteľne, pretože nedá sa asi ďalej fungovať po tom, čo sa vám niečo takéto stane a už vôbec nie pozerať na tých páchateľov. A oni nečelili žiadnemu trestnému konaniu. Škola im dala napísať esej o tom, čo urobili. Chápete to? A prečo o tom hovorím? Áno, Amerika je ďaleko, ale zároveň to poukazuje na to, alebo teda hovorí o tom, že toto je celospoločenský problém. Tam nejde o to, že akú máme, nemáme legislatívu, aj keď aj tá legislatíva by sa u nás mala zlepšiť. Ale to, aké signály sú vysielané v spoločnosti. Prečo si myslíte, že sa niečo takéto môže stať v Amerike? Veď si pozrite na celú tú MAGA schému, na to, čo vysiela ako signály do spoločnosti Trumpova administratíva, že napríklad neboli žiadne trestné stíhania po Epstein case. Pretože jednoducho násilie na ženách sa toleruje. Je OK tak sa správať. A keď som vám dala napríklad to číslo, že každý piaty chlapec spochybňuje vysokoškolské vzdelanie pre ženy. Spomenie si niekto z vás na vyjadrenia jedného influencera, slovenského mladého? Ďakujem, Janka. Áno. Ktorý povedal, že najskôr by mali ženy porodiť dieťa, ak teda chcú ísť na vysokú školu, ale vlastne vysokú školu ani nepotrebujú. Je toto normálne? Povedzte mi. 2018 Robert Fico: Ak prestane fungovať bordel, treba vymeniť dievčatá. 2026 Robert Fico: A vy sa zasmejete. Dobre. 2026: Je úplne mimo. Normálna hlúpaňa. 100 l studenej vody by som vystriekal na ňu ako v blázinci. Richard Gluck: Veď sa pozrite, čo sa deje vo svete, v tej Amerike. Po 17 rokoch si nejaká žena spomenie, že bola znásilnená. A toto sú len niektoré výroky, ktoré som si narýchlo dohľadala. Aký signál toto, prosím vás, vysiela tým mladým mužom, ktorí sa často hľadajú, objavujú, ktorí si budujú svoju osobnosť? Preto na vás apelujem, že tu máme veľký celospoločenský problém a že je veľmi dôležité, akým spôsobom sa my tu vyjadrujeme. Že tu váš poslanec zo strany HLAS nazve bývalú ministerku spravodlivosti hyenou. Že iný človek, iný bývalý poslanec tu nazve moju kolegyňu Pláková sukov, a namiesto toho, aby prišla nejaká sankcia, nejaké potrestanie, tak sa stane ministrom. Veď my sme normálne svetový unikát, ľudia. Vy ste s týmto OK, že sa takéto veci dejú? Mali sme tu pred dvoma dňami takú medzinárodnú organizáciu, ktorá sa venuje okrem iného demokratickým procesom v parlamentoch a hovorili sme pod záštitou pána predsedu výboru ústavnoprávneho Čelára z HLAS-u o tom, ako máme implementovať v parlamente rôzne opatrenia na posilnenie rovnosti žien a mužov v parlamente. A ja som to tak počúvala aj s úsmevom, lebo to všetko, čo nám hovorili, tak to je vlastne hudba budúcnosti pre nás. Pretože to, ako vy sa tu správate, ako sa tu k sebe správame, tak si myslím, že že 100 rokov za tým všetkým, čo nám oni hovorili. A ja som im to tam povedala, že viete, je pekné, vy ma tak napĺňate nádejou pri tom, čo hovoríte, že raz aj ten náš parlament môže byť miestom, kde všetci majú rovnaké príležitosti, možnosti a kde vysielame pozitívne signály spoločnosti. Padla tam jedna veta, ktorú vám zopakujem. Prepáčte, bolo to teda v angličtine, ale že: don’t steal and don’t harass. Niekraď. Neobťažuj. A vravím, ja to dám normálne napísať tu do tých lavíc. To by malo byť také základné motto. A keď som im povedala, že viete, u nás nielen, že máme z 150 poslancov 35 žien, z toho 17 sedí tam na tej strane v mojej strane, potom človek, ktorý urazí ženu, že to už nie je, že obťažovanie, to je proste taká urážka, ktorú slušný človek ani nezopakuje, tak ten nedostane sankcie, ako ste hovorili, ako nám teda tá medzinárodná skupina hovorila, ale ten sa stane ministrom, že je tu bežné, že proste takýmto spôsobom tu pristupujeme k ženám, že mali sme spoločne taký prieskum, ktorý bol organizovaný Možnosťou voľby a organizáciou Bez sexizmu o tom, čo si všetko zažívajú političky v tomto parlamente a týka sa to rovnako vašich kolegýň z koalície, ako aj nás z opozície. A napriek tomu, no čo? Pokračuje sa v tom. A viete, ja keď som vám citovala toho Roberta Fica, tak ste sa tu niektorí usmiali, keď hovoril teda o tom, že keď bordel nefunguje, treba vymeniť dievčatá. Teraz 2 dni dozadu alebo tri dal zase jeden z tých svojich skvelých vtípkov na nejakom guláši, myslím na východe. A viete, toto je veľký problém, lebo na tom by ste sa nemali smiať. Pretože presne to začína takýmito vtípkami, nevinnými žartíkmi. Toto všetko vytvára v spoločnosti tú náladu alebo tú domnienku, že ženy sú niečo menej, že k ženám sa môžeme takto správať, že žena jednoducho nie je rovná si s mužom. A toto hovorí váš premiér. A potom sa tu čudujem, že tu máme prejavy mizogýnie, ktoré idú až do tých najhorších, ktoré vyúsťujú do tých najhorších tragédií? Ďalší prieskum: 80 % mladých sa stretlo s online hejtom, polovica zažila hejt na vlastnej koži. 80 % sa stretlo s mizogýnnymi prejavmi. A mnohí ich nevnímajú extrémne a to je práve ten problém. Vnímajú ich smiešne, vtipne, normalizujú ich. 90 % sa stretlo s názorom, že muži majú dominantné postavenie. Jeden z 10 s tým aj súhlasí. Jeden z 10 zatiaľ. Ak takto bude ďalej pokračovať naša spoločnosť, tak to nebude jeden z 10, ale práve naopak. Možno jeden z 10 si povie, že takto to skutočne nemá byť. Viac ako 50 % sa v online priestore stretlo s prejavmi pravicového extrémizmu. Opäť, považovali ich skôr za pózu, za vtip. Až na to, že potom to prerastá do problémov, do celospoločenských problémov, ktoré máme. Pretože áno, tak to funguje aj tá známa manosféra, o ktorej hovoríme. Snaží sa najmä mladým chlapcom, ale samozrejme aj mladým dievčatám, mladým ľuďom nahovoriť, že celý svet je proti nim. Dokonca mám citát Milana Mazureka: „Liberáli sú proti tebe.“ Celý svet je proti tebe, ale ak budeš silný, ty zvíťazíš. Toto vštepujeme mladým ľuďom. Samozrejme, že väčšina z nich, aj to z toho prieskumu vyplynulo, sa cítia nepochopení. A toto ich zasahuje. Zasahuje ich to v období, keď sú pod tlakom. Tak mi povedzte, akú ďalšiu generáciu si tu spoločne budujeme. A áno, je to problém aj v iných krajinách, ako som už spomínala. Ako to riešia? Posilňovaním kritického myslenia na školách, posilňovaním občianskeho vzdelávania, včasným zachytením takýchto prípadov, individuálnou podporou. U nás sú školy, a v tomto napríklad musím pochváliť tú školu môjho syna. Lebo majú odborných pracovníkov aj psychológov, ale to je skôr dnes rarita ako pravidlo na tých školách. Nestíhajú, nemáme ich dosť. Efektívny zásah. Rovnako, ako sú naše školy pripravené. A opäť sa vrátim k Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Pred dvomi rokmi kamery na školách, veľký projekt. Tým ochránime našich mladých. Čo sa s tým stalo? Možno si uvedomil, že to až také efektívne nebolo, že? Ale opäť to bolo o tom politickom marketingu. Ja, minister vnútra. Idem zaviesť kamery na školy. Viete, a budem tým už aj končiť. Ja som sa tu v tomto pléne naučila jednu vec. Že tu sa robí, kým je tu táto väčšina, iba taká akože politika alebo politika prázdna. Vidíme, že máme nejaký problém a namiesto toho, aby sme tu strávili hodiny tým, že budeme spoločne vylepšovať nejaký návrh zákona, ktorý mu má pomôcť, tak nie. Niekto sa na ten problém hodí, skočí naň, príde s prvým prvoplánovým riešením, ktoré neexistuje nikde inde. Ako je napríklad aj tento zákaz sociálnych sietí, pretože včera vám to vysvetlila kolegyňa Zora Jaurová, že toto, čo idete vy zavádzať, tak nie je, že prvým krokom, to nie je ani krok nula, to sa ani nepohneme. Taký je to veľký nezmysel. Ale bude to na billboardoch. Už to máte na tých tabuľkách, s ktorými chodíte do diskusných relácií. Kočíkovné a ja neviem, čo ste ešte všetko mali na billboardoch a na tých tabuľkách a je tam aj tento zákaz. Ale to, že absolútne nebude fungovať, že tým ničomu nezabránite, tak to tam nenapíšete, to nepoviete. Lebo toto bude vašou témou. A ja by som si skutočne želala sedieť v takom parlamente, ktorý sa naopak k ľuďom tam von stavia zodpovedne. A keď vieme, že tu nejaký problém máme, tak ho budeme riešiť. Ale nie preto, aby to bol politický marketing, aby sa mi zvýšili čísla o 0,2 %, ale preto, aby som to aj vyriešil. A to žiaľ ani tento zákon nerobí. Mne to je skutočne ľúto, lebo ako aj kolegyne, ktoré sa venujú školstvu, povedali, sú tam dobré veci. Sú tam dobré veci, pán minister. A my by sme to veľmi radi aj podporili, pretože bude to síce potrebovať čas, ale áno, robíte ten prvý krok. Ale to, čo tam pridávate ako zákaz sociálnych sietí, ktorý, všetci si uvedomujeme, že musíme na to priniesť nejaké riešenie, tak to žiaľ váš návrh zákona nerieši. A to mi je ľúto. Robíte z toho iba prázdnu politiku prázdneho marketingu. Ďakujem.