Beáta Jurík — faktická poznámka, 61. schôdza

Za slovo. Mária, ja sa vrátim k tomu, čo si hovorila o tom, ako funguje legislatívny proces, respektíve nefunguje. A síce ty si im dala taký tip, že nech nabudúce donesú len prázdny obal, ale ono sa to už vlastne deje a s koľkými zákonmi sa to tu už stalo, že sem prišiel len obal, na ktorom v podstate potom po celom legislatívnom procese neostalo nič, len ten názov, pretože v prvom čítaní uťali rozpravu. My sme tu vlastne rozprávali o niečom, čo napokon totálne vyprázdnili. Celý ten obsah dali mimo. Prišiel pozmeňujúci návrh, ku ktorému ale, žiaľ, sa nie vždy, ak o ňom teda hlavne nemáme vedomosť, môžeme vyjadriť, pretože pán Raši tu založil takú novú tradíciu, že sa poradí s obžalovaným podpredsedom Tiborom Gašparom, ktorý mu šepne, že áno, teraz to utni a neexistuje tu už ani žiadne tretie čítanie a vlastne takýmto spôsobom tu pristupuje koalícia ku tvorbe zákonov. Že oni si už ani nedávajú tú prácu, že vlastne predložia sem niečo, čo sa aspoň podobá na to, čo vlastne chcú schváliť. A teraz je to veľmi podobne. Jednoducho, ako si správne pomenovala, toto je len obal, do ktorého si nedali tú prácu vôbec niečo dať, lebo však načo? Načo by to tam písali, keď vedia, že stláčači stlačia? A takto tu prebieha legislatívny proces. Nehnevajte sa, ale toto by sa skutočne napriek tomu, že máte tú väčšinu, aj keď je krehká ako snehová vločka, tak skutočne by ste k tomu nemali takto pristupovať. Môže sa vám stať, že sa tá tabuľa opäť rozsvieti na červeno. A to sa nevyhrážam, to je fakt. Darmo sa na mňa dívate, pán podpredseda Raši, Raši, pardon. Bože, Žiga. Vidíte, už sa mi o tom Rašim aj sníva, bože.