Marek Krajčí — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Celý cít. Vážené pani ministerky, vážení páni ministri. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som využil tento priestor. Možno trošku ináč ako niektorí kolegovia predo mnou. Môžeme tu dnes diskutovať o vízii 2040, ktorú predostreli odborníci, ktorých si aj ja veľmi vážim a tento priestor beriem ako príležitosť nielen, že sa vyjadriť, ale možno aj navrhnúť užité riešenia, ktoré sa môžu zohľadniť pri koncipovaní stratégie napĺňania tejto vízie 2040. Samozrejme, ja sa venujem zdravotníctvu, takže dovolím si mať taký krátky preslov k zdravotným politikám. Autori tejto vízie správne načrtli, že dôležité do budúcna, najmä čo sa týka udržateľnosti nášho zdravotného systému, je dať dôraz na prevenciu. A nie je divu, my máme jeden z najhoršie udržateľných zdravotných systémov v Európe. Sú rôzne rebríčky na to. Globsec 2020–24 konštatoval, že je to piaty najhorší zdravotný systém v rámci Európskej únie. A nie je divu, nie je divu, máme veľmi nízky vek dožívania sa v plnom zdraví. V priemere okolo 57 rokov, tretí najhorší v Európskej únii, čo znamená, ľudia od 57 vyššie väčšinou už potom zápasia ďalších 20 rokov s chronickými ochoreniami, čo je extrémne náročné samozrejme aj pre tú udržateľnosť zdravotného systému, ale samozrejme ani ich život a vôbec nie je tým pádom optimálny. Keď si to porovnáme s takými obyvateľmi Malty, tí majú priemerné dožitie v plnom zdraví 71 rokov. Predstavte si, že by sme žili na Malte a do 71 rokov by sme v princípe nepotrebovali nejakého lekára, ktorý by riešil nejaké naše ochorenie. A samozrejme, máme obrovský, veľmi vysoký podiel odvrátiteľných úmrtí. Hrôza, dvakrát vyššia ako priemer Európskej únie. Odvrátiteľné úmrtia, to sú úmrtia, ktorým vieme predísť v správnom čase diagnostikou a potom terapeutickými zákrokmi, teda liečbou, a u nás, žiaľ, množstvo ľudí zomiera a inde by zomierať a choroby nemuseli. A potom ďalšia vec, s ktorou sa zhodujú už teraz odborníci, a tu treba jasne poukázať na lobistické skupiny, častokrát sú to všelijakí stakeholderi v zdravotníctve, ktorí neustále v poslednom období hovoria, aké dôležité je uvoľniť poplatky v zdravotníctve, že je to ďalší spôsob financovania zdravotníctva a že je tu skrátka kapacita tieto poplatky zavádzať, čomu sa do veľkej miery pridŕža aj súčasný minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý viac-menej ide ich legalizovať. Pozerá sa na ne, ako stúpajú, sú teraz živelné. Avšak odborníci, ktorí práve hodnotia udržateľnosť zdravotných systémov, dvíhajú varovný prst. Slovensko už teraz má 20 % celkových nákladov na zdravotníctvo hradené z doplatkami pacientov, priemer Európskej únie je 16 %. A vyzerá to tak, že tie doplatky sa idú zvyšovať, čo samozrejme prudko znižuje sociálnu udržateľnosť systému. A to je hrôza pre celý systém ako taký. Nielen to, že bohatí v tej zdravotnej starostlivosti ju budú mať lepšie dostupnú a chudobní, žiaľ, horšie alebo nedostupnú, ale v konečnom dôsledku na to doplatia aj tí bohatí, ktorých dane sa budú nakoniec používať na niečo, načo by použité nemuseli byť a mohli byť investované do rozvoja našej krajiny úplne v iných parametroch, nehovoriac o tom, že zdravotný systém zlyhá. On nebude schopný byť financovaný a máme tu obrovský problém s demografiou. Veľmi málo detí sa nám rodí, však to všetci vidíme a tá pracovná sila čím ďalej tým viac nebude schopná utiahnuť nielen systém verejného zdravotného poistenia, ale samozrejme aj všetky sociálne náklady, ktoré budeme mať. Treba sa pozrieť na to, koľko dávame do tohto systému, a tu je to krásne vidieť. Na jednej strane sú to verejné výdavky, ktoré sú zodpovedné a boli najmä zodpovedné zdravotné poisťovne. Tých verejných výdavkov z verejného zdravotného poistenia išlo žalostne málo, nazval by som to do 1 % všetkých výdavkov, ktoré na zdravotníctvo idú. A úprimne, ani sa nedivím, pretože pokiaľ máte zdravotníctvo probiznisovo založené a silným motorom v zdravotníctve je dosahovanie zisku, tak potom platí to staré známe, že vaše choroby – naše bohatstvo. A tým pádom tá motivácia šetriť samozrejme nie je vysoká, nie je vysoká najmä v tých komerčných sférach, ktoré samozrejme chcú mať čo najviac chorých ľudí, pretože na chorých ľuďoch sa dá čo najviac zarobiť. Ale keď sa pozrieme na štát, tak štát tiež si nepočína zodpovedne. Zoberme si len také zdanenie negatívnych externalít, čo v tomto prípade je daň z liehu, piva, vína, tabaku a tabakových výrobkov. Zoberte si, že tieto negatívne externality sú zodpovedné alebo generujú 23 % zo všetkých známych rizikových faktorov, alebo ten podiel rizikových faktorov na ochoreniach je až 23 % pri užívaní týchto negatívnych externalít, takže v princípe, keby sme ich dokázali vyhodiť z nášho života, o 23 % by sa zlepšili prežívania a vyhliadky na vôbec ochorenie. A zoberte si, že štát z týchto negatívnych externalít na nich kvalitne parazituje, vyberie 1,2 miliardy, čiže zhruba 1 % hrubého domáceho produktu. A pritom, viete, koľko dávame na prevenciu? Menej ako 0,5 % z HDP. Takže už len keby sme dokázali časť z tohto zdanenia týchto, by som povedal, zabijakov aj v našej krajine, zabijakov ľudstva, aspoň posunúť do rôznych preventívnych programov, tak by sme si počínali múdro. Žiaľ, my to nerobíme a my tie dane využívame na všeličo iné. Dovoľte, aby som povedal zopár riešení, ktoré navrhujeme, ktoré navrhujem ja a teda aj naše hnutie. Ja nemám veľa času, lebo chcem ešte nechať priestor aj poslednému vystupujúcemu za náš klub, a preto trošku tak telegraficky cez ne prebehnem, ale ja verím, že túto debatu pozerajú aj ľudia zo Slovenskej akadémie vied. Ľudia, ktorí sa budú podieľať na tej stratégii a hovorím to práve preto, že budem veľmi rád, keď sa inšpirujú a keď niektoré z týchto návrhov aj uzrú svetlo sveta. Ja som vždy chcel robiť politiku preto, aby sme reálne prinášali dobré riešenia pre ľudí. Takže, čo sa týka starostlivosti o zdravie, inak zoberme si, ministerstvo zdravotníctva sa volá názvom, ktorý už sám v sebe evokuje, že lieči nejaké choroby. Oveľa možno zaujímavejšie by bolo, keby sme mali ministerstvo zdravia, teda ministerstvo, ktoré sa stará o naše zdravie, čo vlastne hovorí o tom, že ten dôraz by mal byť oveľa väčší na prevenciu. V každom prípade za verejné zdravie je zodpovedný najmä Úrad verejného zdravotníctva a ten by mal v spolupráci s pacientskými organizáciami rozbehnúť národný program podpory zdravia a vzdelávať obyvateľstvo v zdravom spôsobe života. V tej kampani by bolo dobré dať odporúčania, opatrenia už od narodenia dieťaťa. A takýmto spôsobom rozbehnúť naozaj masívnu kampaň na celom území Slovenska. Hovorím, už od narodenia dieťaťa, akým spôsobom sa má zdravo stravovať, zdravo žiť tak, aby to dožitie v plnom zdraví bolo čo najväčšie. V rámci tohto národného programu podpory zdravia treba navrhnúť a zaviesť plošné opatrenia na redukciu ovplyvniteľných rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení, vybraných onkologických ochorení a porúch držania tela. Zároveň treba posilniť prevenciu v oblasti obezity a to s dôrazom už na deti v školskom veku. Okrem iného aj zamedzením predaja sladených nápojov a cukroviniek na školách. My sme zaviedli daň, čo samo o sebe, žiaľ, nemá tento efekt. Keby bola súčasťou zavedenia dane veľká osvetová kampaň o negatívnom vplyve cukru na zdravie detí a teraz samozrejme celej populácie, bolo by to oveľa, oveľa zaujímavejšie a lepšie pre nás. Pre deti, študentov a ľudí so sedavým zamestnaním – a toto je fakt dôležité – treba pripraviť programy na správne držanie tela a posilnenie chrbtového svalstva. Obrovské peniaze idú do liečenia následkov, keď sa to nedeje, a práve preto tieto programy by bolo veľmi dobré, keby boli financované z verejného zdravotného poistenia a mohli sa na tomto spôsobom podieľať zdravotné poisťovne, ktoré to, žiaľ, nerobili. Takisto treba znižovať rizikové faktory civilizačných ochorení a tie finančné prostriedky smerovať práve do prevencie, tak ako som hovoril. Keď sa obmedzí predaj energetických nápojov a nikotínových výrobkov deťom a mládeži, môže to mať tiež veľmi dôležitý dopad na verejné zdravie. Obrovská kapitola je duševné zdravie. Je to oveľa väčšia kapitola, ako si ktokoľvek z nás myslí, pretože duševné zdravie, v podstate, alebo jeho zrkadlom je dokonca ekonomika. Ani si neuvedomujeme, aké obrovské milióny, miliardy strácame tým, že zanedbávame duševné zdravie. A práve preto sme aj v rámci plánu obnovy dali nemalé prostriedky do toho, aby sa zreformovalo. Žiaľ, nie všetko sa podarilo, ale minimálne to, čo vidíme teraz, je naozaj dobudovávanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v oblasti psychiatrie. Tiež treba presadiť právnu úpravu dištančného poradenstva a systémového riešenia liniek pomoci pre duševné zdravie. Taktiež sa treba zasadiť o znižovanie stigmatizácie pacientov s duševnými ochoreniami. Je to naozaj veľký problém. Zatvárame si pred ním oči a tým pádom to robí obrovské následky. Navrhnúť opatrenia pre zvýšenie počtu psychológov a psychiatrov a detských psychológov. Tie opatrenia sú známe. Treba pokračovať v tom, aby sme ich mali viac a hlavne zrušiť takú tú psychiatrickú lobby, ktorá bráni tomu, aby do systému poskytovania psychológie mohli vstúpiť aj ďalší pracovníci. Budeme presadzovať štúdium, alebo treba presadzovať štúdium psychológie, väčšie zameranie sa vo vzdelávaní na aktuálnu problematiku vyplývajúcu z praxe a zasadiť sa za možnosť pregraduálneho vzdelávania v oblasti psychoterapie. Toto je veľmi potrebné. Takisto prijať zákon o psychológii a psychoterapii, ktorý sa, žiaľ, stále nedarí prijať, ktorý upraví postavenie psychológov vo všetkých rezortoch, nastaviť motivačné prostredie a prepojenie univerzít s praxou, aby mali absolventi možnosti kontinuálne sa zapojiť do poskytovania psychologických služieb. Samozrejme, zasadiť sa o motivujúce ohodnotenie psychológov, aby zostali pracovať na klinikách v nemocniciach. Naozaj to ich ohodnotenie je častokrát veľmi odrádzajúce a preto to vyzerá tak, ako to vyzerá. Takisto je tu obrovský enormný nárast Možnosti kontinuálne sa zapojiť do poskytovania psychologických služieb. Samozrejme, zasadiť sa o motivujúce ohodnotenie psychológov, aby zostali pracovať na klinikách v nemocniciach. Naozaj to je ich ohodnotenie, je častokrát veľmi odrádzajúce a preto to vyzerá tak, ako to vyzerá. Takisto je tu obrovský, enormný nárast porúch u detí. Treba navrhnúť reformu detskej psychiatrie vrátane zvýšenia počtu lôžok, personálu a počtu miest detských psychiatrických stacionárov a vytvorenia detských psychosociálnych centier. Dôležitý aspekt je motivovať ľudí, aby sa starali o svoje zdravie aj finančne a preto je dôležité zaviesť bonus pre pacienta. Cez systém e-Zdravie sa dá navrhnúť kalendár preventívnych prehliadok, ktoré, keď absolvujete tie skríningové vyšetrenia, ak ho jednotlivec dodrží, bude v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia mu vyplatený bonus. Výborne to funguje u Všeobecnej zdravotnej, ktorá má v Peňaženke zdravia takýto bonus. To sa podarilo počas mojej ministerskej služby zaviesť. Naozaj ľudia dodržujú tie preventívne prehliadky, aby získali určitý bonus. Toto sa dá, samozrejme, robiť. To sa dá, samozrejme, spraviť systémovo. Takisto je dôležité navrhnúť sieť poskytovateľov, ktorí budú poskytovať niektoré typy skríningových vyšetrení okrem lekárov. Je dôležité, aby ich mohli vykonávať farmaceuti a zdravotné sestričky. A samozrejme, dôležité je zaviesť objednávkový systém na preventívne prehliadky a skríningové vyšetrenia na presne určený čas. Mnoho ľudí ich nedodržuje, pretože ešte aj za to musí platiť, čo je úplne choré. Navrhnúť, vytvoriť portál s dôležitými informáciami o podpore zdravia, zdravého životného štýlu a poskytovania zdravotnej starostlivosti, mal by obsahovať aj prístup k čakacím zoznamom, mape dostupnosti starostlivosti a k hodnoteniu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, umožniť tiež pacientom, klientovi podať podanie na Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sťažnosť alebo podnet. A toto je posledné, čo chcem povedať. Zaviesť protokoly s časovými limitmi pre diagnostiku liečby. A nemám čas viac o tom hovoriť. Je to téma, ktorej sa venujeme veľa. Tieto treba urýchlene zaviesť u najčastejších príčin odvrátiteľných úmrtí na Slovensku, pretože ľudia majú právo sa dostať k zdravotnej starostlivosti. Ďakujem pekne, pán poslanec.