Marek Krajčí — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Vážený pán predsedajúci, pán minister. Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za slovo. Prijmi tento piatok. Je naozaj to rokovanie náročné, pretože pokiaľ tu máte jednu agendu, tak tu musíte sedieť od rána od 9:00 do 4:00 bez akejkoľvek prestávky, čo si myslím, že pán minister tých 5 minút si nie, že zaslúži, ale aj viac. Však v podstate sa tu sa jesť nemôže. Takže ľudia tu v podstate musia byť o hlade minimálne, čo si to chcú celé odsedieť. Ale tak verím, že dnes tá debata aspoň k niečomu nám pomôže dospieť videli sme tu už niekoľko vystúpení, ktoré a, ktoré Však v podstate sa tu jesť nemôže. Takže ľudia tu v podstate musia byť o hlade minimálne, čo si to chcú celé odsedieť. Ale tak verím, že dnes tá debata aspoň k niečomu nám pomôže dospieť, videli sme tu už niekoľko vystúpení, ktoré zdvihli varovný prst, poukázali na veci. Myslím, že debatujeme, ja si myslím, že zatiaľ veľmi férovo. A jedná sa najmä naozaj o to, že pozrieť sa na tie odborné hľadiská. A možno sa poučiť. Ja by som v tejto situácii ale chcel povedať ešte raz jednu vec, ktorá sa opakovane podľa mňa politicky nekorektne komunikuje. My sme od začiatku mali záujem participovať na tých veľkých okrúhlych stoloch, ktoré sa diali na ministerstve, keď sa prijímala táto novela tej liekovej reformy, ktorá tu prišla v roku 2022. Ale my sme nedostali pozvánky. Opozícia tam nebola vítaná. A rozumiem, že ten okrúhly stôl sa robil so všetkými možnými, čo oceňujem, ale my sme si naozaj museli viac-menej počkať na ten zákon, až kým prišiel sem. Potom tu pán predseda, ktorý tu teraz nie je, urobil nejaké rokovanie aj tu, takže čiastočne sa to snažil kompenzovať. Ale naozaj nemohli sme do toho priamo zasahovať a keď sme aj mali nejaké prezentácie, tak ešte vtedy neboli ani zákony, nebolo jasné, ako je to napísané. A ako som už aj vo svojej faktickej poznámke povedal, toto ide o extrémne náročnú agendu, najmä čo sa týka legislatívnej, to úprimne vedia naozaj čítať, zopár ľudí to vie čítať a vie vidieť tam eventuálne nástražné míny. Hoci som sa tomu intenzívne venoval aj počas svojho ministerského pôsobenia, pretože na začiatku som bol ešte aj v tom pavúku ako zodpovedný za liekovú politiku. A potom samozrejme aj počas svojej poslaneckej práce, tak vzdávam hold všetkým tým, ktorí zasvätili svoj život liekovej politike a venujú sa tomu naozaj dennodenne a učíme sa tomu rozumieť oveľa oveľa lepšie. V každom prípade je škoda, že niekedy tá debata potom nemôže byť vysoko odborná, pretože tie zákony sú naozaj niekedy veľmi neprehľadne písané. A v tom ja dávam za pravdu Oskarovi, ktorý sa tu snažil poukázať na niektoré praktiky, eventuálne diery v tom zákone a ja si rád samozrejme nechám vysvetliť kompetentnými, ako to naozaj reálne je, ale áno, sú ľudia, ktorí to rozoberajú a vedia, ako budú postupovať. Ten § 7 ods. 5, ktorý umožňuje nákladovo neefektívnym liekom vstupovať do nášho systému. Na jednej strane áno, umožňuje, aby liečba, ktorá by mala byť účinná, a škoda, že tu nie je pán predseda, ktorý sa vyjadroval k tým štúdiám. No tak predsa, keď je liečba pre deti účinná, tak musí mať štúdie. Bez toho nemôžeme povedať, že ten liek je účinný, takže ja rozumiem, že robiť štúdie bude či nebude extrémne náročné. Ale samozrejme, je tu lege artis postup, akým spôsobom tie lieky musia byť testované, aby nakoniec deti tie lieky mohli dostať. A druhá vec je potom nákladová efektivita. Takže keď sa dokáže urobiť štúdia na základe toho, že vieme, že liek je účinný alebo niekto to deklaruje na základe nejakých prác, tak samozrejme to isté platí aj o nákladovej efektivite. Vždy sú predsa k dispozícii minimálne nejakí komparátori, teda kde tá liečba by sa mala dať s niečím porovnať a vyhodnotiť, či naozaj to, čo tá farma firma požaduje, je cena, ktorá je naozaj adekvátna, alebo je to veľmi prestrelená cena. A toto je akože štandard, toto sú štandardné naťahovačky nielen u nás, ale vo všetkých krajinách, kde samozrejme obchodníci s liekmi sa snažia vytĺcť z danej liečby, z danej liečby, čo najlepšiu cenu a potom na druhej strane musia mať silných vyjednávačov. A častokrát ani ten štát, pokiaľ ide o vysoko sofistikované a nové liečby, nemá dostatočné dáta. Jediné riešenie je, že štáty sa musia spájať. A v podstate doteraz tá sieť, ktorá bola, sa volá EUnet, EUnet HTA agentúry. To sú agentúry, ktoré aj my sme tu založili. Agentúra NIHO, ktorá by mala byť súčasťou tejto siete a tam si experti vymieňajú najnovšie poznatky, aby dokázali potom aj spoločne na tieto farma firmy tlačiť a samozrejme získavať optimálne ceny do našich zdravotníckych systémov. Práve preto sa všetci obávajú, keď sú kvázi takéto bianco šeky. Pretože jedna vec je, že danú liečbu povedzme, že dekategorizujeme. My to máme v zákone, že musí byť dekategorizovaná. Dobre, ale potom je tam otázka, však nikto z nás nechce, aby tá liečba musela byť dekategorizovaná. Všetci chceme, aby tá liečba, ktorá vstupuje do nášho systému, bola účinná a teda dobrá. Ale tam potom po dvoch rokoch, keď už sa dodajú tie údaje, tak samozrejme, pokiaľ tá cena je prestrelene vysoká a tak vstúpila do toho systému, tak tá vyjednávacia pozícia štátu je ďaleko, ďaleko horšia. Ako keby naopak tá cena bola nižšia a bolo by potom dohodnuté, že pokiaľ naozaj sa tá účinnosť a nákladová efektivita preukáže, že tá cena bude prehodnotená. A toto je v podstate ten mechanizmus vyjednávania, takže ja mám pocit, že my teraz vstupujeme do niečoho, že ten štát bude mať veľmi ťažkú pozíciu po tých dvoch rokoch vyjednávania, pretože vyjednávate v podstate o niečom, čo je tu účinné. O ľuďoch, ktorí sú na tej liečbe nastavení. A vidíte ale, že tá cena je premrštene vysoká. Chcete ísť dole s tou cenou? No ale okamžite si uvedomujete, že ste v podstate rukojemníci tej farmafirmy, ktorá tvrdí, že ale keď chcete menej, tak my sa sťahujeme. My odchádzame z toho. Doteraz ste boli ochotní toľkoto zaplatiť. Tak keď nechcete platiť toľko, dovidenia. Toto je to, čoho sa, pán minister, ja obávam. Toto je to, kde ja vidím tento problém v tom § 7 ods. 5. Nie, že by sme nechceli tú liečbu, ale vy ste otvorili podľa mňa vyslovene diaľnicu pre niektoré lieky, ktoré ešte nebudú mať nákladovú efektivitu, ktoré sa dostanú do nášho systému a žiaľ, budeme za ne platiť viac, ako by bolo adekvátne a bude veľmi ťažké potom s tými cenami niečo urobiť. Ja som sa o tom rozprával aj s vašou riaditeľkou liekovej politiky. Ona mi tvrdila, že aj v Čechách 17 % tej liečby bolo dekategorizovaných. Len keď sa na to človek bližšie pozrie, tak zisťuje, že keď bolo niečo dekategorizované, tak tam väčšinou bola náhrada. Keď tam nemáte náhradu, veľmi ťažko, veľmi ťažko sa dokonca aj dekategorizuje, hej? A toto bola debata, do ktorej my sme prispeli tak, ako sme prispeli. A úprimne, ja by som sa snažil, ako som už vo faktickej poznámke uviedol, ísť na to iným spôsobom, ísť s tým, že nech sa páči, vstúpte, keď to deklarujete, musíte splniť tieto základné parametre účinnosti liečby, ale bude to za nižšiu cenu. Keď budete mať kompletné dáta, nech sa páči, prehodnotíme to a potom sa môžeme baviť ďalej. A my sme, žiaľ, zvolili tú opačnú cestu, to znamená, vstupujete a my sa budeme baviť s vami neskôr a vy budete mať oveľa lepšiu vyjednávaciu pozíciu, čo ja osobne nepovažujem za úplne najšťastnejšie riešenie. Čo sa týka inovatívnej liečby, tak naozaj pravdou je, že zabrzdili sme, zastali sme. A momentálne pacientske organizácie spolu s asociáciou inovatívneho farmaceutického priemyslu vyčísľujú, že na vstup novej inovatívnej liečby na Slovensku sa čaká 22 mesiacov. Čo sa predĺžilo v podstate z nejakých 12 až na 22 mesiacov a je to tak dlho, že v podstate v tej dostupnosti inovatívnej liečby sme sa dostali na chvost krajín v Európe. A teraz na jednej strane počujeme, že dávame do toho dosť peňazí a že sú tu nejaké výdavkové limity a viac nedáme, ale na druhej strane úplne validný argument všetkých, ktorí sa tejto problematike venujú, a teda v tomto prípade pacientskych organizácií, je, že dobre, ale asi niečo robíme zle, keď dávame taký vysoký podiel financií do inovatívnej liečby a tak málo tých inovatívnych liekov máme. A to je práve ten problém. Samozrejme, sme sa takisto dohodli, pán minister, vy ste tam vtedy neboli na tom okrúhlom stole, teraz sme mali dve po sebe, že dôvodom, prečo nemáme tie inovatívne lieky a prečo sa tak dlho čaká, a vy to iste viete, je to, že sa v roku 24 zastavila kategorizácia inovatívnych liekov. A čo mňa zarazilo, a opäť sme sa tam na tom zhodli, bola tam vtedy aj zástupkyňa poisťovne, a to, že došlo k zastaveniu kategorizácie inovatívnych liekov údajne z dôvodu, že bol prekročený alebo ohrozený limit, ktorý bol na ten rok stanovený. A to by sme sa mohli baviť, či tie výdavkové limity sa na zdravotníctvo používať majú alebo nie a práve na takéto citlivé témy ako prístup k novým moderným liekom. Ale nakoniec sa zistilo, že dokonca ten budget ani nebol vyčerpaný. A že sa v podstate dobre mohlo zastaviť do konca roka a už na ďalší rok sa mohlo niečo iné naplánovať, ale sa to zastavilo na rok. Takže, dámy a páni, ako dôvod, prečo sme na tom tak zle na Slovensku, ani nie je, že tu sme mali nejakú zlú legislatívu a že teraz, keď sa toto prijme, tak všetko už pôjde perfektne, ale dôvod bol ten, že sa zastavila kategorizácia. Hoci, a ja to teraz poviem, a ja som to aj tam povedal, viem o tom, tá predchádzajúca legislatíva, to bola reformná legislatíva, ona umožnila vstup inovatívnych liekov doslova na Slovensko, pretože sa zaviedli veľmi dôležité reformné parametre ako MEA zmluvy, ktoré sú utajené, ktoré sa s farmafirmami rokujú tak, ako sa to rokuje inde v Európe, aby sme mali lepšie a nižšie ceny a zároveň kategorizácia následne týchto inovatívnych liekov. To bola naozaj reforma. Áno, bol vysoko nastavený prah toho, čo sme ochotní za tieto lieky zaplatiť, a najviac, čo bol najväčší problém, je to, že a upozorňoval na to NIHO, že zle sú nastavené a zle je nastavený rozpočet, teda to, ako sa bude vyvíjať čerpanie z liekovej kapitoly, keď budú vstupovať tieto inovatívne lieky v ďalších rokoch. A to sa potvrdilo do bodky. Avšak problém bol potom najmä v tom, že, a to konštatoval Najvyšší kontrolný úrad, že mnohé lieky, ktoré mali mať nižšiu dohodnutú cenu, tak ako to navrhoval NIHO, teda Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, tak, žiaľ, ministerstvo prekročilo tieto odporúčané hodnoty a tie lieky aj kategorizovalo za vyššie ceny. Tu sa podľa Najvyššieho kontrolného úradu stratilo až údajne do 350 miliónov €, čo je závratne vysoká suma. Viete si predstaviť, že keby sa napríklad toto len nedialo, ja si osobne myslím, že my by sme problém ani nemali. A mnohé ďalšie lieky by mohli vstupovať a nemuseli by sme mať také nelichotivé štatistiky, že 22 mesiacov sa čaká na vstup inovatívneho lieku v priemere, hej? A za to ešte raz je zodpovedné najmä to rozhodnutie, že sa zastavila kategorizácia týchto inovatívnych liekov. Keby som mal byť úprimný, tak ja to poviem, že tento návrh zákona ani to v podstate z môjho pohľadu nie je vôbec reforma. Je to novelizácia toho, čo tu bolo. Ja osobne si myslím, že ten zákon ako prvotina bol naozaj reformou a samozrejme treba novelizovať reformy, pretože keď sa reformy zavádzajú do praxe, tak vždy postupne sa učíme nové veci, vychytávajú sa niektoré záležitosti. Takže z tohto pohľadu túto novelu ja vítam. Na druhej strane si nemyslím, a teraz nech mi odpustite, ale asi si nemyslím, že nejakým zásadným spôsobom sa teraz vyrieši nedostatok inovatívnych liekov na Slovensku. Ten sa vyrieši tým, že sa spustí kategorizácia. A samozrejme budem veľmi zvedavý, keď sa prenastavia prahy, a tie sa teda plánujú znižovať, že či to náhodou nezastaví niektoré najdrahšie lieky vôbec. Či budú mať záujem vstupovať na náš trh. Pretože my sme mali to naozaj nastavené vysoko, na úrovni naozaj tých najvyspelejších krajín aj v západnej Európe a z toho pohľadu ten náš trh mohol byť zaujímavý pre mnohých. A, hoci sme malí, ale mohol byť zaujímavý pre mnohých distribútorov tých inovatívnych liekov. Takže toto je len taký môj pohľad do toho, o čom teraz momentálne rokujeme. Tiež ma neteší, že sa oslabuje NIHO. A videli sme to aj pri tom pozmeňujúcom návrhu ohľadom tých komparátorov. Niečo, čo viac-menej má NIHO vo svojej metodickej príručke a tá metodická príručka sa tvorí na ministerstve. Teda je to metodická príručka ministerstva a NIHO. Teraz to dávame do zákona a ideme to vlastne riešiť, to bude definovať vo vyhláške. Úprimne, nerozumel som tomu a takisto sa… Čo, čo viac-menej má NIHO vo svojej metodickej príručke a tá metodická príručka sa tvorí na ministerstve, teda je to metodická príručka ministerstva a NIHO. Teraz sme teraz dávame do zákona a ideme to vlastne riešiť, to bude definovať vo vyhláške. Úprimne, nerozumel som tomu a takisto sa trošičku obávam, aby práve tento odsek nespôsobil to, že sa budú môcť, napríklad aj v prípade teraz toho Mareka Macha, porovnávať len napríklad liečby, ktoré, ktoré sa tu používali a nie všetky dostupné liečby, ktoré môžu byť rovnako efektívne, ale sú výrazne lacnejšie a bude to znova môcť len pôsobiť na to, že tie farmafirmy si budú môcť dohodnúť lepšie ceny. A celkovo to, čo hovoril aj Oskar o tom, akým spôsobom sa ide tlačiť na NIHO, aby si dávalo pozor. Ja nepovažujem za úplne najšťastnejšie. Že ale to tam. A samozrejme, ja si myslím, že v prvom rade to aj tak či tak vždy bude o ľuďoch. Pokiaľ budú ľudia, ľudia, ktorí budú na ministerstve a aj v tejto inštitúcii sledovať verejný záujem, tak si myslím, že vtedy budeme v dobrých rukách a vtedy budeme naozaj mať aj dostatok liekov za tie najlepšie ceny. Pokiaľ tam bude priestor lobizmus a ešte aj všeličo horšie. Teší ma v tomto prípade vyjadrenie pána ministra, že chce s tým niečo robiť? Tak, keď tam tento priestor bude, tak samozrejme ten sektor, ktorý je veľmi dobre zorientovaný v liekovej politike, si bude môcť ďalej nastavovať, žiaľ, sám pravidlá. A toto je naozaj úloha, prvoradá úloha ministra, aby chcel ten verejný záujem a mal na ministerstve odborníkov, ktorí nie sú v konflikte záujmov a ktorí hária ten verejný záujem proti tým farmafirmám. Pokiaľ tam pracujú ľudia, ktorí v tých farmafirmách boli alebo majú ešte na nich nejaké väzby, tak je to vždycky veľmi, veľmi náročné a je evidentné a jasné, že každý jeden biznis si snaží ukrojiť čo najväčší koláč z toho zdravotníckeho rozpočtu. Dobre, ja nechcem dneska tu ako veľmi zdržovať. Veľa vecí bolo povedaných. I my nemôžeme za tento návrh samozrejme hlasovať za, pretože sú tam určité veci, ktorých sa obávame. Možno nie úplne tak radikálne ako Oskar, ale určite to nemôžeme podporiť a zdržíme sa. Ďakujem pekne.