Alojz Hlina — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Ináč svojím spôsobom to je fascinujúce, že tu bojujeme o to, aby sme mohli vystúpiť a pritom sme platení za to, aby sme nejakú víziu mali. Viete, že my sme tu platení za to, že máme nejakú víziu, máme nejakú predstavu o smerovaní krajiny a tu prostredníctvom hlasovania realizujeme. Ja si myslím, že vystúpenie k tomuto bodu by malo byť povinné. Povinné. Každý poslanec by tu mal 15 minút vystúpiť, aby predstavil svoju víziu, svoju predstavu, čo chce, ako chce robiť. Pre mňa tak by to malo byť. A nie, že ja tu budem bojovať o 7 minút, preboha. Či vôbec mi vyjde 7 minút, aby som tu mohol o rozprave. Bojím sa, že vízia týmto smerovaním, v takom apokalyptickom scenári skončí tak ako zbytočné slovo a ľudia budú sa trápiť nad tým, či sa píše s tvrdým alebo s mäkkým i. Takže možno význam dnešného prerokovania je, že sem-tam sa objaví v slovníku politikov slovo vízia. Píše sa to s mäkkým i. Keď mám tých sedem minút, tak musím byť rýchly a efektívny. Pripomína mi to trošku takú pesničku, veľmi ju mám strašne rád, že Seven Seconds. Neviem, ktorí ju poznáte. Tam sa spieva o tom, že narodí sa dieťa a nevie, či v tej farbe kože, ktorú máš, ako sa jej v nej bude žiť. Hej? Keby som ja mal do siedmich sekúnd vtesnať víziu alebo moju predstavu, tak by som povedal: nevoľte ich. Nevoľte SMER, HLAS, SNS. Sedem sekúnd. Ale keďže mám sedem minút, tak skúsim spraviť takú skrátenú verziu mojej predstavy a v konfrontácii s týmto. Je to pekne urobené, farebné, obrázky. Veľká vďaka aj ľuďom, ktorí to robili. Úctu si to zaslúži. Čo tam je a v akej forme alebo čo by som možno ja tam dal trošku ináč. Skúsim tak s takým žalmom, ja si s ním veľmi pomáham. Žalm hovorí, že: „Som starec, ale bol som mladík a nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb.“ Keby som to parafrázoval na potreby vízie, tak by som povedal: „Sme už staršia krajina, boli sme mladí a nebudeme opustení ako krajina a občania našej krajiny nebudú žobrať o chlieb vtedy, keď budeme spravodliví. Spravodliví.“ Aj naozaj si dovolím apelovať. To by som dal, keby som to ja robil, na prvých päť strán, by som na to tak dal, že viete, že by som dal niekde to ako silne dominantné. Spravodlivosť je enormne dôležitá. Starý žalm, ja neviem, či to má 2000 rokov či koľko, je takým vodítkom pre nás, že keď si spravodlivý, nemáš sa čo báť. Nebudeš opustený a ľudia tvojej krajiny nebudú žobrať o chlieb. A ja sa pýtam, čo je spravodlivé na tom, že tu ukradnú 24 ha lesa pred našimi očami? Čo je spravodlivé na tom, že obchodník so špinou, ktorý včera konečne už skončil vo svojej funkcii, nakúpil turbíny najdrahšie na svete. Tie musia byť normálne, to pozlátené budú tie turbíny. Za pol miliardy. Čo je na tom spravodlivé? Čo je spravodlivé na tom, že staviame najdrahšie diaľnice na svete? Inde prevŕtajú tunel do blata a my za tú cenu urobíme po rovine nejakú cestičku. Čo je na tom spravodlivosť? Čo je spravodlivé na tom, že kradneme v zdravotníctve? Neskutočným spôsobom. Tí ľudia naozaj v ničom hanby. Čo je na tom spravodlivé, že krátime takto deťom budúcnosť? Čiže spravodlivosť mi tam chýba, na prvých 10 stranách by som ju ja dal veľkým, normálne tým boldom, či ako sa to volá to písmo. Poďme ešte jedno, čo by som tam ja dal v tej skrátenej verzii v tej vízii. Som mal ešte predseda KDH, nešlo to ľahko, ale podarilo sa mi do základných programových dokumentov dostať slovo, alebo takú stratégiu, že nech vyhrávajú najlepší. Ono je veľmi smart. To je veľmi múdra tragédia. Vy by ste neverili. Ja viem, že na slovenské pomery tu v tejto karpatskej kotline to znie tak americky, ale je to veľmi, veľmi múdra stratégia. Lebo keď vyhrá najlepší, tak to, čo povedal, že urobí, urobí. On na tom síce niečo zarobí, ale múdry štát si z toho zoberie dane a z tých daní potom žijú tí, ktorí, teda nie všetci sme rovnakí, nie všetci sú sami. To je mimoriadne funkčný systém. Tak fungujú, tak sa stvorili civilizácie, že sa umožnilo vyhrávať ľuďom, ktorí sú najlepší. Čo sme urobili my? Prosím vás, mňa tu niekto konfrontoval s tým, že ja pozerám nejaké správy a tam bolo, že podnikateľ Kočner, podnikateľ Baštrnák. Ja vravím: „Jaký podnikateľ? Podvodníci, gauneri, hochštapleri.“ Rozumiete? To je to, že my, táto krajina, neumožnila vyhrávať najlepším. Táto krajina stvorila oligarchov. Prosím vás, oligarchovia niekde vo svete vznikali na báze niečoho? Na báze plynu, ropy, hliníka. U nás vznikol oligarcha na báze – robil SBS-ku. Toto nás krásne identifikuje, čo sme. Rozumiete? Že my sme na tomto vytvorili oligarchu. Najedz bez karoly. Čo títo ľudia vytvorili? Ja chcem vidieť produkt, službu. Rozumiete, že tí vaši, tí proste tí, čo majú držať tú ekonomiku, produkt, službu. ESET ste vyhnali, nechali ste si tú excelentnú plejádu. Naozaj to vidím, keď sa to štramartiruje po uliciach, tak vravím, že čo, čo vytvorilo? Čo to vytvorilo? Produkt, službu chcem vidieť a dane zaplatené z toho. To je smart. Skončím s tým, že Matka Tereza to povedala, že nie je problém nakŕmiť chudobných. Problém je nakŕmiť bohatých. A tých oligarchov, ktorých ste stvorili, a štát ich živí. Rozumiete? Vy ste spravili zo štátu sociálny úrad pre týchto vašich oligarchov. Čiže keby som ja do vízie niečo dával: okamžite, okamžite zrušiť sociálny úrad pre vašich oligarchov. Pre bohatých, pre tých vašich podnikateľských. Okamžite, okamžite zrušiť. Končím s tým, že ešte jednu by som do vízie dal. Viete, možno to čudne bude znieť. Viete, čo by som chcel? Že by moje dcéry stratili robotu. To by som chcel. To by som kľudne do tej vízie dal. Jedna moja dcéra je a testuje na detskú psychiatričku. Ja by som chcel, že by nemala robotu. Že by to oddelenie bolo prázdne. Že by jej bolo málo príjemné, že proste tam nič, nič robiť. Druhá dcéra robí environmentálistku, bojuje o prírodu. Ja by som chcel, že by to bolo štábnou kultúrou, že by to bolo naše vedomie, že netreba vôbec organizácie, ktoré chránia a furt niekde niečo vypisujú, furt sa sťažujú, protestujú, držia transparenty. Ja by som chcel, že by celé vedomie spoločnosti bolo v tom: netreba to robiť, lebo to je automaticky, to tak chcem. Ja viem, že akokoľvek čudne to znie. Ja by som chcel, aby moje deti stratili zamestnanie. Ja ich nejak, niečo budú rekvalifikovať, nestratia sa, ale z tohto pohľadu áno. Takže, prosím vás, je to hanebné, že ste... a teraz sa musím naháňať, lebo už kolegovia na mňa pozerajú. Vyčerpávam si svojich sedem minút. Hovorím: povinne. Ja by som chcel vedieť, nebudem menovať teraz nikoho, ale chcel by som vidieť príspevky kolegov, 15-minútové príspevky kolegov, ktorí budú hovoriť, akú majú oni víziu, akú majú oni stratégiu, ako oni vidia Slovensko, kde ho chcú dostať. Fakt by som to chcel vidieť. Povinne by to mal mať každý 15-minútový príspevok. Aby aj ľudia vedeli, koho volia, lebo my sme za to platení. My sme platení za to, že máme nejakú víziu. Za to sme platení. Nie za to, že stláčam. Peknú noc.