Alojz Hlina — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Mňa by celkom zaujímalo, začnem tak, že koho by volila taká Adéla. Neviem, či viete, kto je Adéla. To už neviem. A mňa by celkom zaujímalo, koho by bol taký Slavkovský. Prečo ma to napadlo a prečo tak začínam? Včera sme mali také stretnutie. Tam bol jeden taký milý pán, prišiel k nám a hovorí, že teda má dcéru a zatiaľ majú v Kanade aj vnúčatá. A že tam to pomaly nikto nepozná to slovenské, ale že Slavkovský robí nenormálne meno. Mňa by to fakt zaujímalo, že koho takí ľudia a že takýto kvalitný hlas... No, to vyzerá trošku divne. Ale takýto hlas od týchto ľudí podľa mňa má cenu a aj tá ich deklarácia, že koho by volili. Ja si myslím, že ani Adéla, ani Slavkovský nebudú voliť v týchto voľbách. Lebo to asi nebudú stíhať alebo asi nebudú môcť. Viete, kto je tá Adéla? To je normálne, žasnem. Počujte, to je nejaká baba, dievča, slečna z východu a robí nenormálnu kariéru. Normálne, že dobíja svet. To viete, ako sa povie, že tak akože rozprávka, že niekto dobíja svet, tak áno, táto nenápadná slečna od nás dobíja svet, svet hudby, fantázia. Slavkovský dobíja svet hokeja. Máme také príbehy, chvála Pánu Bohu, ešte sú. Aj týmto idete zakázať. Pán Faič, ste s tým OK? Vás by nezaujímalo, že komu by to hodil Slavkovský? Možno mu to je jedno a ja si dovolím tvrdiť, že nie. A presne týmto ľuďom, presne týmto ľuďom a určite ich je teda rádovo, ja, že hneď ma napadli na šupu tieto dve mená, podľa mňa veľmi silné mená, že týmto idete obmedziť právo voliť. Možno ešte, ak k tomu sa vrátim trošku cez Košice, že som prežil roky rokúce v Číne a tam sme tomu hovorili, že to bol taký pekingský fenomén a pekingský fenomén znamenal to, že tam boli večer byty drahšie ako ráno. Hej, ráno ste kúpili, večer ste už drahšie predali. A teraz, že prečo to tak bolo a z čoho to vznikalo? A vznikalo to z toho, že Čína má obrovskú diasporu na celom svete. A tá diaspora je šikovná, proste tvorivá, pracovitá, ekonomicky zdatná a bola statusová záležitosť, že každý z tej diaspóry chcel mať byt v Pekingu, lebo to bola statusová vec. Žil možno v Ontáriu, ja neviem kde, v Quebecu, v New Yorku, ale chcel mať byt v Pekingu. To vytváralo enormný dopyt po tých. Preto tam to takto skákalo. A ja rozmýšľam, však to má aj ten ekonomický rozmer. Keď už máme takú obrovskú diasporu, lebo naša diaspora je tiež veľká. Malá krajina, ale máme relatívne veľkú diasporu, ktorá vznikala historicky. Ale teraz sme jej po novembri 89 prudko pomohli tým, že ako neželáme procesy v tejto krajine. Tak aj táto na naše pomery veľká diaspora, šikovná, lebo tam nejdete sa váľať pod mostom. Tam idete robiť. Tie krajiny vám tam dovolia a umožnia niečo robiť, niečo dokázať a uspieť. Že proste by to bol aj ekonomický pohľad, že proste by som dovolil tým ľuďom mať, by som povedal, taký touch, mať taký dotyk s tou svojou domovinou aj cez tú voľbu, že proste idú, že to tam vedia poslať do tej pošty. A že by potom si povedali, no však mi na tom záleží. Tam si kúpim byt. To pomáha aj ekonomike, pán Faič, však tomu podľa mňa sa dá celkom rozumieť. Ale pokiaľ aj oni rezignujú a povieš: "A tá krajina ma nechce. Tá krajina mi to znemožňuje. Tá krajina ma núti ísť cez polovicu Kanady to hodiť, no nejdem. Ani ten byt si tam nekúpim." To znamená, peniažky, ktoré mohli prísť, neprídu. A kto by potom šiel do takej krajiny, kde padne to, o čom ste tu minule rozprávali, a som rád, že sa to objavuje, že sociálny mier. Takže naozaj to má veľa, by som povedal, vrstiev, toto, čo robíte, ale vy to robíte úplne hanebne. Vy to robíte hanebne, lebo však vás nevolia. Pán Michelko to priznal, že teda vás nevolia, ergo hľadáte možnosti, ako to zamedziť. Našli ste takúto a ešte sa to kulantne, ako keby, však to môžete ísť na tú ambasádu a tak. Ja viem, aká je otrava ísť na ambasádu napríklad v Pekingu. Viete, aká to je otrava? To je hrozná otrava ísť na ambasádu z Pekingu. Ste v Šanghaji alebo neviem kde, v Tramtárii a idete do Pekingu, to nie je také, že idem, spravím si výlet. Viete, že to je áno, proste nevolia nás, eliminujeme to, jeden, asi dva poslanecké hlasy, ale to je tá, aby som povedal, dosť škaredá cena, za ktorú ste to alebo idete urobiť. Ja už som teda, aby som niečo nové priniesol, lebo ja som tu už k tomuto vystúpil. Ja už som k tomuto vystúpil a Na záver, za ktorú ste to alebo idete urobiť. Ja už som teda, aby som niečo nové priniesol, lebo ja som tu už k tomuto vystúpil. Ja už som k tomuto vystúpil a prípadne aj niečo nové poviem a tým aj zakončím moje vystúpenie. Ja som tu minule hovoril o tom švajčiarskom príklade, ale ten pre istotu, opakovanie matka múdrosti, poviem. V Švajčiarsku dostanete obálku, keď sú voľby. Nemusíte byť v zahraničí. Vy dostanete domov obálku, keď sú voľby. V tej obálke máte inú obálku a tam okrem toho máte všetky materiály a volebný lístok. A vy sa rozhodnete, že to hodíte do schránky alebo pôjdete do tej volebnej miestnosti. A nik nám nehrúzi a počúvajte, Švajčiarsko, ja neviem, koľko je tam priemerný plat. Myslím, že sa zhodneme aj so Smerohlasmi, že určite je o niečo vyšší ako u nás. To znamená, a tie voľby, nikto sa tam nesťažoval, že je narušený princíp tajnosti. Čiže toto Švajčiarsko si predstavte, kolegovia, aj pán predseda, aj druhý predseda, že vy ste nevedeli, že v tom Švajčiarsku volia tak. Príde vám to poštou a rozhodnete sa buď tak, alebo tak. U nás nie. U nás vravíte, že bude narušený princíp tajnosti a keďže vy ste z najčistejších čistých, panny orleánske, tak vám to teda hrozne vadí, tak teraz to zabezpečíte. Skončím tými nenápadnými hrdinami, hrdinami. Tu sa asi zjaví ten pozmeňovák, ktorý vlastne prinúti vás za to zahlasovať, hej? A nájde sa tá spoločenská dohoda Smerohlasov a SNS, že teraz je toto to správne orechové a teraz za to zdvihneme ruky. To nič, že máme vnútri chlapciata, každý jeden z vás má niekoho, keď nie priamo, tak z druhého, tretieho kolena. Vám to je jedno, lebo vy ste tu, vám je tu dobre a čo oni robia, nech krky ľúbia. Ale čiže, čo vás prinúti k tomu, že tá dohoda sa doručí cez ten pozmeňovák. Tak som dobre informovaný, že sa zníži tá možnosť prednostného hlasovania, že už teda nebudú štyria, ale iba dvoch bude možné vykrúžkovať, hej? Dobre hovorím. A viete, o čo je na tom, a teraz povedzme si úvaha. Je to sancta simplicitas, že to je svätá prostota tých ľudí? Alebo je to obeta tých ľudí? Lebo špeciálne ja sa čudujem v strane vidieka. Lebo strana vidieka sú štyria, čo dávalo určitú logiku, že keby sa niekde napasovali, tak sa vyvezú, hej? To proste takto funguje, že to zaparkujete niekde v tej linke a tá štvorka, robíte na štvorku a tú štvorku sa dá vykrúžkovať. Že držíme spolu ako mušketieri, nie? Štyria mušketieri, D’Artagnan, Huliak. Ale aj Huliak ich zradil a predpokladám, že pán Ševčík a Ľupták ani nevedia, za čo budú hlasovať, lebo pán Ševčík a Ľupták, už vám garantujem, že nebudú poslanci. Lebo ak to D’Artagnan niekde zaparkuje, hej?, že ten stranu vidieka, tak z tých štyroch sa dostanú dvaja. Bude to pán Huliak a pán Malatinec. Pri všetkej úcte k dvom menovaným pánom sa určite nedostanú tie krúžky. Čiže toto je hodný príbeh. Toto je príbeh, aby sme ho tu spomenuli a to je aj misia môjho vystúpenia, že ja chcem, aby zostali nezabudnuté príbehy obetavých ľudí. Koľkú obeť vložil pán Ľupták a pán Ševčík na oltár tohto zákona, aby ste znemožnili hlasovať ľuďom, ktorých ste vyhnali z tejto krajiny. Svoj mandát, svoju budúcnosť, lebo oni sa s nami rozlúčia. Vám garantujem, že pri princípe dvoch prednostných hlasov, ja si myslím, že teda ani jeden, ale ja neprajem nikomu nič zlé a teda vôbec už nič zlé. Ale keby sa náhodou podarilo, tak dvaja. Dvaja. No ten pán Malatinec a Huliak. Títo druhí dvaja určite nie. Takže to by sme mali. Čo teraz poviem, že uznať? Je to teda naozaj, že hodné obdivu alebo čoho je to vlastne, hej?, že tí ľudia napriek tomu, že si podpíšu nad sebou ortieľ, že teda ani za neviem akých okolností, zdvihnú ten hlas. A na ich hlasoch to pôjde. Na tých ich dvoch hlasoch to nakoniec prejde. Takže pán Ševčík, pán Ľupták, apelujem aj na vás. Ja neviem, či vám niekto pamätník postaví. Nepredpokladám, ale vedzte, že ja som si na vás spomenul. Ja som tu vás vlastne, aj my pre pamäť času a miesta, že akú veľkú obrovskú obetu ste priniesli tomu, aby ste znemožnili mladým, šikovným, tvorivým ľuďom, ktorých ste vyhnali z tejto krajiny, znemožniť voliť. Znemožniť, respektíve obmedziť, ale v praxi to bude znamenať, že naozaj znemožniť. Takže toľko možno k tomu a vo svetle aktuálnych informácií len mi dovoľte povedať malú vsuvku. 17. 10. v sobotu teraz o 18:00 bude zhromaždenie na Námestí SNP. A bude tam, verím, že veľa politických strán, predpokladám, že všetkých päť. Takže, keď sa vidíme, keď nevidíme inde, tak verím, že sa vidíme na Námestí SNP v sobotu o 18:00. Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dostál s faktickou poznámkou?