Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, už sa nám rokovanie a celý týždeň pomaličky blíži k záveru, no ale máme tu skutočne dôležitú dôležitú vec. Vystupujem po Ondrovi Dostálovi, čo nikdy nie je jednoduché, pretože Ondro prebral skutočne tie veci do posledného detailu a ja to ale vystávam tak opačne, že ja poviem vlastne to nad tým. To tak akoby pre ľudí, ktorí to nemajú tak naštudované a tak tomu rozumejú ako Ondro. Úplný ten základ je, že skutočne zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, teda zákon 583 z roku 2004, skutočne funguje veľmi dobre. On tam má tie striktne pravidlá a my tu akoby operujeme, že 60 %, hej, pre štát ako pre dlh štátu celej verejnej správy a nejakú tú hranicu dlhu obce. A to sa tak zlieva, že to je vlastne to isté percento. Ale ono to je diametrálne odlišné percento, pretože aj teda ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí o 60 % hrubého domáceho produktu ako toho zadlženia a súhlasím aj s Ondrom, to bola tá prechodná doba. Ono to začínalo v 60 a finálny stav pre zadlženie Slovenska, a to je správne, je 50 %. Dneska tento rok sme, myslím, 51 alebo 52. Čiže v zmysle zákonného limitu. Reálne sme samozrejme na 63 cca. No ale teda štát a zadlženie štátu a následné sankcie z toho sa dejú, budem používať to číslo 60 %, voči hrubému domácemu produktu. To je to najväčšie číslo, aké v ekonomike nájdete. To je tých, pre tento rok to bude aj niečo menej ako 150 miliárd € hej? A voči tomu sa meria zadlženie. Čiže to je také čarovné, že trebalo nájsť najväčšie číslo, voči ktorému sa tie dlhy štátov berú. A voči tomu sme dnes na tých 63 %, čo je asi 83 miliárd. No, takto to má štát. A preto všetko proste sa zadlžujeme stále viacej a 30 miliárd sa zadlžíme za tieto tri roky, štyri roky vlády aktuálnej. No ale tie samosprávy, tam to číslo, čo vyzerá úplne, že aha, však vlastne rovnakých 60 %, je ale diametrálne iné, lebo teda ten zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy reflektuje na bežné príjmy predchádzajúceho roka, čo je vlastne podstatne, podstatne zásadne menšie číslo, než to, voči čomu sa to porovnáva pri dlhu štátu. A takto, takto to je dlhodobo a preto to je vlastne ten výsledok, že iba 2 % celkového dlhu vygenerovali samosprávy a 98 % ten štát, pričom tak by sa čakalo, že štát bude zodpovednejší, riadený kvalitnými ľuďmi, najšikovnejšími, malo by to byť opačne. No nie. Tie samosprávy fakt generujú len 2 % dlhu. A preto je skutočne mrzuté, že teda ide na nich za ten dlh štátu dopadnúť dlhová brzda a preto tu vlastne sme a preto tu máme tieto dva návrhy a preto sa to snažíme riešiť zasa raz namiesto vlády. Lebo skutočne, že tu je veľa, veľa, veľa zodpovedných samospráv. Ja budem teda hovoriť o Trnavskej VÚC-ke, o Trnavskej župe, kde som vlastne deviaty rok predseda finančnej komisie. A skutočne my celých deväť rokov postupne každým rokom znižujeme naše zadlženie v tej percentuálnej forme. Dokonca máme skutočne nižší dlh, než keď sme začínali, aj v tej absolútnej forme proste. Skutočne alebo v absolútnych číslach. Takisto dlhová služba, reštrukturalizovali sme dlh. Proste máme lacnejšie teda úročenie dlhu a aj dlhovú službu postupne znižujeme, znižujeme. A to samozrejme teraz nehovorím, že Trnavská VÚC je niečo výnimočné, ale že jednoducho je kopa zodpovedných samospráv, ktoré nemajú v tomto momente vôbec žiadny problém so svojím finančným Proste máme lacnejšie úročenie dlhu a aj dlhovú službu postupne znižujeme, znižujeme. A to samozrejme teraz nehovorím, že teraz trnavská VÚC je niečo výnimočné, ale že jednoducho je kopa zodpovedných samospráv, ktoré nemajú v tomto momente vôbec žiadny problém so svojím finančným. No, nemajú. Tie peniaze samozrejme chýbajú každému, ale v zmysle toho hospodárenia s tým, čo máme, nemáme problém a proste celé to funguje a má to jednoducho padnúť aj na nás a nechcem opakovať všetko, čo Ondro hovoril a má to spôsobiť, že fungujúca samospráva nebude, nebude teda vedieť zvýšiť napríklad svoje výdavky. No, čiže, no, preto dáva zmysel tento návrh zákona, jednoducho, aby teda bol, aby uľahčil tým samosprávam. A zasa, veď tu bola ešte jedna. Ondro spomínal, mohla prísť vláda, mohla prísť vláda so skrátením legislatívnych konaní, mohlo prísť čokoľvek. Proste aj my sme sa tu uchádzali. Ešte jedna možnosť je, ktorú v podstate Ondro nespomenul. A nespomenul to, že aj finančný alebo výbor Národnej rady má legislatívnu iniciatívu a jednoducho toto sme my navrhovali. Je to technická norma, je dokonca ešte podstatne viacej poslancov z vládnej časti, ktorí sú starostovia, primátori, župani, že by im to pomohlo, že poďme takto. Bude to finančný výbor dobre reprezentovaný svojím predsedom, ale v pohode finančný výbor, spoločná iniciatíva, iniciatíva a takto by to vedelo získať potom samozrejme aj tú ústavnú väčšinu, aby to bolo prijaté. Aj som presvedčený, že sa nad tým nejaké dva dni zamýšľal predseda finančného výboru, ale potom prišlo zasa niečo, čo ho zastavilo a proste aj toto, aj toto odišlo. No, čiže škoda je, že zákonný postup, na ktorý bol priestor, je priestor, dal by sa to vyriešiť po dobrom, proste nie. Zase sa ide hľadať skratka a ja už poviem len posledných pár viet. A proste rovnaká skratka, ako jednoducho zasa raz vláda vypiekla s tou svojou časťou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kedy použila úplne nezmyselnú konštrukciu výluky, že ak výdavky do medzinárodných inštitúcií presiahnu 3 %, tak vie byť výluka zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. A postavil to úplne absurdne na dvoch parametroch. V prvom rade v tom, že sám samotný nález Ústavného súdu hovorí, že takéto niečo sa ale musí udiať náhle, mimoriadne a musí to byť delta, musí to byť nárast. Čiže vôbec tam nie je takýto, že by bol nárast o 3 % hrubého domáceho produktu. To je jedna vec. A druhá vec už to samotné, že čo všetko tam vláda napočítala, aby im tá suma vyšla vo výške 3,21 % hrubého domáceho produktu a teda sa z toho svojho pohľadu dostali do tej výluky. Započítali tam všetky komplet všetky obranné výdavky. 2,7 miliardy obranných výdavkov dali ako platbu do medzinárodných inštitúcií. Už toto je akoby zvláštne. Ďalšia zaujímavá suma je tam, že spolufinancovanie európskych fondov, teda to, čo je teda časť buď štátu alebo obcí, čo sa kofinancujú európske projekty, tak aj to do toho dali. No, jednoducho ad absurdum znásilnené, aby im to vyšlo vlastne takto. Čiže tuto je vidieť tú úctu štátu a aspoň tam, kde to mohlo ísť, aby to fungovalo na tej samosprávnej časti, kde tá úcta skutočne k tomu zodpovednému rozpočtovaniu a teda životu obcí bola, tak ešte aj tuto to vláda ide vlastne takto im poradiť, že nemusia a teda nedodržiavajme a vlastne, že je to všetko v poriadku. Ak sa takýmto, proste takýmto spôsobom priamo z vlády erodujú zákonné pravidlá, proste to je presne tá cesta do pekla. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem.