Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. No, máme pokročilý čas poslaneckej rady, rednú. Chcem fakt poďakovať každému jednému, kto tu ešte sedí, či zíva alebo nie, ale teda skutočne, že fakt ďakujem pekne každému, kto tu sedí, počúva bez ohľadu na to, či je to koaličný alebo opozičný poslanec, poslankyňa. No, dnes ráno vystupoval pán predseda Finďa výboru. A budem, budem na to reagovať. Proste predseda Finďa výboru je ten človek, ten poslanec, ktorého úlohou je strážiť verejné financie, strážiť ich zdravie tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. No, bohužiaľ, to, čo sme tu ráno počuli, tí, čo sme tu boli, bolo jedno smutné, smutné vystúpenie, ktoré, bohužiaľ, ukazuje realitu dnešného vládnutia. Padlo to z úst pána predsedu. Veľa klamstiev, veľa zavádzania, veľa neodbornosti. Nech mi je odpustené, fakt nerád to hovorím, ale bolo to vystúpenie v štýle, keď je cap záhradníkom. Preto teda chcem na toto vystúpenie reagovať a rozoberiem a uvediem na pravú mieru to, čo tu pán Blcháč hovoril. Chýbal som mu v reakcii na jeho faktickú poznámku. Ja som teda jeho vystúpenie dôsledne a podrobne počúval, tak teraz tu zasa teda chýba pán Blcháč mne, tak verím, že počúva aspoň niekde v kancelárii alebo niekde. Veď bude môcť reagovať, tiež má ešte nejaký priestor. No, začnem tými jeho prvými slovami, rozprával, že teda slovenské stavebníctvo je na vrchole. No už toto je také akoby zavádzanie. OK, áno, slovenskému stavebníctvu sa nejak darí, rozprával teda, že ekonomika má teda rast a takéto veci. No, dobre. Treba sa pozrieť na fakty. Zoberme si január až júl 26, to sú najaktuálnejšie dáta. Slovenská priemyselná produkcia je v mínuse 0,4 % oproti vlaňajšiemu roku. V poklese je osem z 15 sledovaných odvetví. Tak povedať, že stavebníctvo je na vrchole, je minimálne zavádzajúce. Áno, stavebníctvu sa relatívne darí, ale naša priemyselná produkcia klesá a väčšina odvetví, bohužiaľ, klesá, tak len uvádzam na pravú mieru. No, pán predseda Finďa výboru rozprával teda o zmene. Alebo o ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti rozprával v zmysle, teda, že ho kritizoval a že je teda úplne irelevantný a teda aplikoval to na teda vyrovnaný rozpočet. Akože ja si neviem predstaviť, toto sú tak neuveriteľné proste tvrdenia z úst predsedu Finďa výboru. Jednoducho fakt, že to je tak, to je taký ten štýl, že áno, zadlžili sme Slovensko a zrušme všetky inštitúcie a všetky zákony, ktoré nám v tom bránia, ktoré na to poukazujú a ktoré sa teda starajú o to, aby tie verejné financie nejak boli. Skutočne, že keby to rozprával ktokoľvek iný, ale keď predseda Finďa výboru rozpráva o tom, že ústavný zákon rozpočtovej zodpovednosti je nefunkčný a treba ho zrušiť, tak to ako fakt, že to sa mi ťažko chápe. Potom rozprával, samozrejme, že v minulom volebnom období boli pokusy o teda nejaký jeho nejaký update. Veď áno, každý zákon alebo žiadny zákon nie je dokonalý. Samozrejme, aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti vie zniesť nejaké úpravy, veď vznikol v roku 2011. Čiže áno, toto je v poriadku. No a rozprával, že a saská sa tam snažila niečo zmeniť a teda spomínal, že čo. Tak ja to skutočne vysvetlím. Áno, my sme chceli do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v predchádzajúcom volebnom období vložiť tretiu nohu rozpočtovej zodpovednosti. Jedna je teda tá dlhová brzda, stráženie výšky verejného dlhu. Druhá noha sú výdavkové stropy a tretia noha je tzv. daňová brzda. Proste ustanovenia, ktoré jednoducho hovoria o tom, o veľkosti štátu, o tom, že dane a odvody nemôžu rásť do nekonečna. Proste navrhovali sme nejaký strop, ktorý by sa postupne časom znižoval a jednoducho aj toto by bola tá tretia noha rozpočtovej zodpovednosti. Čo by to znamenalo, keby sa nám to bolo bývalo podarilo? Znamenalo by to, že to, čo sa tu udialo posledné tri roky, by sa udiať nemohlo, pretože ten zákon o rozpočtovej zodpovednosti by nedovolil zvyšovať všetky dane, zvyšovať daň z príjmu fyzických, právnických osôb, DPH-čku, vytvárať nové dane, transakčnú daň, daň zo sladených nápojov, zvyšovať odvody na strane zamestnávateľov, zamestnancov. Jednoducho, tá zmena by nedovolila, aby štát rástol do... Tak ich to, tak ich to vyšlo. A čo by to teda znamenalo? Nemohli by ste toto robiť. Preto by bolo potrebné robiť takú tú skutočnú konsolidáciu, nie na raste príjmov štátu, čo znamená brať stále viac ľuďom a firmám, ale práve naopak, že by sa konsolidácia musela diať na výdavkoch štátu, na šetrení, na zmenšovaní veľkosti štátu. V takom prípade by sme sa tu dnes bavili o úplne inom rozpočte. Bavili by sme sa o rozpočte, ktorý by nezvyšoval počet verejných zamestnancov, práve naopak. Musel by ho znižovať. Pretože keď jednými slovami hovoríte, že nám chýba 120 130 000 zamestnancov v hospodárstve V takom prípade by sme sa tu dnes bavili o úplne inom rozpočte. Bavili by sme sa o rozpočte, ktorý by nezvyšoval počet verejných zamestnancov, práve naopak. Musel by ho znižovať, pretože, keď jednými slovami hovoríte, že nám chýba 120 130 000 zamestnancov v hospodárstve, no ale, keď sa pozrieme, aký je ten rast vo verejnej sfére. No oni sú tam. Prešli zo súkromnej sféry do verejnej, kde inak okrem iného majú o 15 % vyššie platy a nemáme na to v štáte. Nebavili by sme sa tu o luxusných ministerstvách. Nebavili by sme sa tu o, keď sme tu mali pána ministra Huliaka, o jeho sklade sedem či osem, či ako sa to volá. Inak je to, kto ste tam boli, brutálne luxusná budova s brutálne luxusným vybavením, hej? Nebavili by sme sa tu o tom, že máme za neskutočné peniaze zrekonštruovanú kukuricu. Za koľko stála? Neviem koľko, 150, 200 000 obrazovku, ktorá inak som ju okrem nejakého týždňa testovania nikdy nevidel, že by svietila. Furt je furt je tmavá. Nebavili by sme sa tu o tom, čo ako občania, ktorí jazdíme na cestách, vidíme, aké autá s majákmi nás predbiehajú. Aké luxusné autá. Niekedy máte pocit, že sme ja neviem, čo Bahrajn alebo Dubaj a nevieme, čo s peniazmi. Na takých autách jazdia naši ministri, šéfovia úradov, šéfovia ja neviem čoho všetkého. To nie je normálne proste. Tu idem domov a nič iné nie je len to, že ma nejaký maják predbieha, auto neskutočne veľké, neskutočne drahé, neskutočne nové. Toto toto bolo treba riešiť, no nie. No a keby sa nám bola podarila tá zmena, ktorú spomínal pán Blcháč, tak dnes by nám neodchádzali tí najschopnejší zamestnanci. Vy poviete, že zamestnanci s najväčšími platmi, lebo by nemali 35 % daň. Ale to nie sú, vážení kolegovia, to nie sú, že tí zamestnanci, ktorí majú brutálne platy. No možno niektorí vo verejnom sektore, možno tí teraz od pána Tarabu, čo tam mali 100 000 odmeny, hej? Ale reálne v tej súkromnej to sú zamestnanci tí najcennejší, najskúsenejší, najvzdelanejší, najunikátnejší, tí, ktorí robia, vedú výskum, vývoj, inovácie, všetky, pardon, všetky tieto veci. A každý jeden takýto zamestnanec, ktorý sa zodvihne z tej zamestnaneckej stoličky na Slovensku a presunie sa pár km napríklad do Česka, nám ohromne chýba. Chýba nám nielen jeho mozog, kolegovia, ale aj v rozpočte chýbajú jeho dane, jeho odvody. Rovná daň 19 %. To by bolo, to by bolo super. A no potom pán predseda finančného výboru rozprával, zväčšilo sa množstvo poslancov v sále. To sa mi páči. Vitajte, kolegovia. Ďakujem, že ste prišli. Potom pán predseda hovoril, že, že Nemecko zrušilo dlhovú brzdu. Ako jak môže jeden predseda finančného výboru proste takto, takto nepravdivo to povedať. Tak povedzme si o tom chvíľku. No v prvom rade, Nemecko ju nejak obmedzilo. Ja poviem ako, ale aj tu poviem ešte najprv predtým, že až budúcnosť ukáže, či to Nemecko aj s tými obmedzeniami dlhovej brzdy, ktoré urobilo, urobilo dobre. Ale ešte raz, proste nezrušilo, nezrušilo dlhovú brzdu. Upravili ju, upravili ju. A upraviť ju inak mohli v zmysle toho, že teda budú môcť míňať viacej. Viete prečo? Pretože tú dlhovú brzdu doteraz mali veľmi striktnú. Poviem za chvíľu ako. Správali sa zodpovedne rozpočtovo a jednoducho dnes si môžu dovoliť podporovať, hej, veľkými peniazmi hospodárstvo. Hovorím ešte raz, či to je dobré alebo zlé, ukáže až budúcnosť. Ale dnes tá súčasnosť ukázala, že to bolo dobré, že mali tú dlhovú brzdu, že bolo dobré, že neboli toľko zadlžení, lebo im to teraz dáva priestor na reakciu na krízu. Toto je to, čo tá dlhová brzda robí, aj tá nemecká, aj tá slovenská. No. Takže ako? Upravili ju, nezrušili, upravili ju tak, že teda obranu, obranné výdavky vynechali z hlavného limitu, hej? Pôvodne platilo v Nemecku, že federálna vláda môže mať deficit maximálne 0,35 % HDP. A porovnajte to s tým, kde sme my, hej? Takže oni ju proste skutočne zo striktných čísel upravovali. Takže vyňali odtiaľ obranné výdavky a teda výdavky nielen na obranu, ale aj na IT bezpečnosť, civilnú a obecnú obranu a tieto výdavky nad 1 % HDP sa nezapočítavajú do tej dlhovej brzdy, ktorú teda stále majú. Nemecko tak teda môže po jednej stránke zvýšiť obranné výdavky. No a po druhé urobili skutočne nový mimorozpočtový fond, ktorý má teda 500 miliárd a teda 300 miliárd posunuli na federálne investície. 100 miliárd ide na klimatické zmeny a 100 miliárd posunuli spolkovým krajinám na infraštruktúru. A plus teda ešte tá ďalšia zmena tej ich dlhovej brzdy je, že aj spolkové krajiny dostali vlastný nový limit na nové zadlženie vo výške 0,35 hrubého domáceho produktu, takže tá nemecká dlhová brzda, oni ju volajú, že Schuldenbremse, stále existuje, ale teda jej dosah je o niečo nižší, ako to bolo doteraz a umožňuje teda veľké investičné projekty. Toto, čo hovorím? Toto, čo hovorím, zhrnul predseda finančného výboru do slov, že Nemci zrušili dlhovú brzdu. Nemôže to byť ďalej od pravdy. No. Potom tu pán predseda spomínal, že teda nejaké veci, ktoré, ktoré urobili. Jedna z vecí, že odpustenie dane pre matky štyroch detí. Ja sa pýtam, že, čo je toto za riešenie? Akože v prvom rade teda, v prvom rade a teda, že sám pán predseda povedal, že no vlastne, ale však odpustiť ho môžu len matke, ktorá pracuje, hej? Tak vlastne, čo teda asi vychádza z toho, že teda matky viacpočetných rodín v podstate teda nepracujú, keďže sa starajú o deti, tak im vlastne neodpustí nič. Ale teraz akože, čo je toto? Tak matka troch detí si nezaslúži mať zľavu na daniach, matka štyroch detí už áno. Akože, kde je, prosím, nejaká, nejaká spravodlivosť, hej? Ja som presvedčený, že tu je jasné riešenie a to je tá naša rovná daň. Nemôžeme si vyberať niekoho, kto sa tej, ktorej vládnej strane zdá, akože je to možný potenciálny volič alebo už akokoľvek. Veď treba byť spravodlivý. Dajme rovnú 19 % daň z príjmu zamestnancov. Za prvé, nebudeme vyháňať tých schopných, šikovných, ktorí dnes platia 35 %. To je jedna vec. It’s. Za druhé, proste bude platiť, bude platiť rovnakú sadzbu aj ten, kto sa rozhodol možno aj nemať deti a celý život pracovať v prospech aj krajiny, keďže platí dane, odvody. Nebudeme robiť rozdiel medzi tým, či tri deti sú málo na nejakú podporu a štyri deti teda už je dostatočne kvalifikované množstvo. Proste načo je to dobré? Rovná 19 % daň pomôže každému a áno, na začiatku odpočítateľná, nezdaniteľná položka a realita potom samozrejme je, že tí zamestnanci s nižšími príjmami neplatia 19 % daň, ale častokrát výrazne nižšiu. Tam je tá sociálnosť voči všetkým, ktorí ju potrebujú a je tam spravodlivosť voči všetkým ostatným. Veď jednoducho tých 19 %, veď, keď má niekto teraz, že dobre, má 100 000 ročný plat, skutočne nejaký veľmi dobrý lekár, podnikateľ, ktokoľvek. Keď z toho zaplatí 19 %, veď 19 % zo 100 000 je aj pri rovnakej sadzbe podstatne viac peňazí odvedených do štátneho rozpočtu, než, povedzme, 19 % z 10 000 príjmu, ešte navyše poníženého o nezdaniteľnú položku. Proste štát musí byť nastavený tak, aby jednoducho stačilo to zdanenie a nie, že vymýšľa 35 % sadzbu. Nikto vám ju platiť nebude a už vôbec nie dlhodobo. No. Potom sa pán predseda finančného výboru venoval dlhovej brzde a teda rozprával, že ZMOS. Ako to vníma ZMOS? A teda povedal tu, že: No, áno, zo ZMOS-u vníma jeho kamarát pán, pán Božik, nech to aj povie menovite, že, a keď to predloží koalícia, tak to neprijme, lebo opozícia. Keď teda pomoc v dlhovej brzde obciam predloží opozícia, zas to neschváli koalícia. A tak mával rukami. No, v prvom rade. Ak by takýto zákon, proste to, čo vyradí obce z dlhovej brzdy, pretože nespôsobujú, nespôsobujú dlh 2 %, aby som bol presný, a štát 98. A zároveň tá dlhová brzda je na nich tak prísna, prísna, že nemôžu budúci rok použiť ani vlastné ušetrené prostriedky z tohto roku, ani napríklad, keď si tento rok zobrali dlh, úver, všetko sedí a neminuli ho, tak si ho nemôžu previesť do budúceho ročného rozpočtu. Tak takýto návrh proste, za prvé, keby ho predložila koalícia, my sme tu viackrát garantovali, že sa k tomu samozrejme pridáme, že to bez problémov získa potrebnú ústavnú väčšinu a zmení sa to. Toto v prvom rade mohol pán Blcháč povedať. Nájdete tu, kolegovia, x zákonov, ktoré boli fajn, za ktoré sme ako opozícia zahlasovali. To nemôže nikto spochybniť. Keď to predloží opozícia. No tam to, bohužiaľ, platí, pretože nájdeme minimum, ak vôbec nejaký zákon, ktorý predložila opozícia, aby ho koalícia podporila. Je mi to divné, v tomto prípade ešte stále ten priestor je. Máme tam na hlasovanie návrh zákona, ktorý rieši problém, rieši problém obcí. Vypracovali sme ho my. Je to, je to vlastne to znenie, s ktorým súhlasila aj ZMOS, aj K8, aj SK8. Vo finále s tým súhlasilo aj Ministerstvo financií. Stačí to, kolegovia, podporiť. Stačí to, kolegovia, podporiť. Alebo, a tu zasa mohol mať, a to sme navrhovali, ja som sa bavil o tom aj s predsedom finančného výboru, veď dobre, ak teda cíti problém, že koalícia a opozícia, neviem, či viete, ale aj výbor má legislatívnu iniciatívu. Aj výbor môže prísť s návrhom zákona. Mohli sme to spraviť ako finančný výbor, reprezentovaný pánom predsedom, urobiť to ako technickú novelu, kde by sme sa jasne všetci zaviazali, že to samozrejme podporíme. Nebol by to ani opozičný, ani koaličný návrh. Pán predseda by mal na tom možno akoby jediný kredit, veď koniec koncov aj on je primátor. Mohol s touto iniciatívou prísť a mohli sme mať vyriešený problém obcí a mohli ste mať vy pochvalu, my pochvalu a hlavne vyriešený problém a spokojnejšie obce. Toto. Aj sa s tým 2 dni pán predseda pohrával, ale potom neviem, čo to spôsobilo, že proste jednoducho do toho nakoniec nešiel. Ale teda potom to takto tu zhodnotí. Takže ani to nebola pravda, ešte raz to tu garantujem. Ak koalícia s týmto návrhom príde, garantujem, že my opozícia dodáme potrebné hlasy a dá sa takto obciam pomôcť. No, potom pán predseda rozprával o tom, že teda ja som bol predseda výboru a teda ako to bolo, nebolo. No v prvom rade, a nájdeme tu pár poslancov, ktorí to vedia posúdiť. Áno, ja som bol v minulom volebnom období predseda finančného výboru. Ctil som demokraciu, ctil som právo vyjadriť sa každému jednému, nie, že koaličnému alebo opozičnému poslancovi. My sme mali výbor, kde vždy dostali slovo všetci, čo o neho požiadali. Všetci. Verejnosť. Ja som mal rokovania výborov, kde bolo, ja neviem, 20, keď sa riešili proste nejaké, nejaké veci, proste 20 členov rôznych odvetví, hej? Rôznych, rôznych rezortov, ktorí sedeli na finančnom výbore. Sedeli sme tam. Áno, sedeli sme tam hodiny. Niekedy sme ten výbor mali, mali dva dni. Ale proste každý mal priestor povedať, hľadali sa riešenia, počúvali sme sa, rešpektovali sme sa. O rozpočte sme mávali výbory skutočne dva dni. Dva dni. A nie to, čo tu pán predseda rozpráva, že: No začali sme 11:30 a strašná paráda, to predĺžil do 14:10, tak sme mali teda možnosť diskutovať. A tá možnosť bola taká, že keďže sme si dovolili koaliční, opoziční poslanci niečo povedať, tak to vyšlo dve minúty na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To je normálne, že nedá sa ten výbor viesť horšie. Toto jednoducho takto nemôže byť. Nemôže to takto byť proste. To proste v tomto pán predseda vedie ten výbor extrémne zle. Extrémne zle. Nie je možné, nie je možné, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť mal dve minúty na vyjadrenie. A to, čo tam sa dialo celé, to akože ani už nejdem, nechcem zachádzať do podrobností. Potom spomínal, že áno, aj za nás sa otváral rozpočet. Áno, aj predchádzajúca vláda urobila dlh, a nie je úplne malý. Súhlasím, hej? Ale treba vnímať, že skutočne tie roky 2021, tam bola kríza a áno, ja som tu predkladal to zvýšenie o 10 miliárd, hej? Áno, bola kríza, nevedeli sme, čo bude, proste doba bola ťažká a úroky boli nulové. My sme skutočne požičali 10 miliárd, požičali sme si 10 miliárd, v tom mal pán predseda pravdu, ale už tam to ďalej končí, pretože požičali sme 10 miliárd s nulovým úrokom, ale hlavne sa veľa z nich neminulo. To už pán predseda nepovedal, že, keď končili tieto predchádzajúce vlády, že v štátnej pokladnici zostalo 12 miliárd. Zostalo a aj tieto peniaze už potom minula aktuálna vláda a s tým nulovým úrokom. Takže v podstate tuto treba povedať, že Že keď končili tieto predchádzajúce vlády, že v štátnej pokladnici zostalo 12 miliárd. Zostalo a aj tieto peniaze už potom minula aktuálna vláda a s tým nulovým úrokom. Takže v podstate tuto treba povedať, že keby sa požičiavali tie peniaze teraz a to, že platíte 4 % úroky, tak by to bolo o 400 miliónov ročne drahšie, hej? Takže toto inak bolo jedno z dobrých rozhodnutí. Už ako sa tie výdavky robili, tam sa robili chyby aj v predchádzajúcej vláde. Ja som v tomto férový, hej? Ale jednoducho proste toto bolo dobré riešenie. Toto bolo funkčné riešenie. No a potom samozrejme treba vnímať, že štát je tu na to, aby pomáhal v krízach. Áno, štát sa môže v krízach zadlžiť. Tak sa to deje a to je správne. Len tam potom, a toto je v poriadku. Ja budem stále hovoriť, že to, že sa štát vtedy zadlžil počas toho covidu, že to bolo správne. Bolo treba pomáhať, kolegovci. Bolo treba. Ale problém je ten, že keď kríza odoznie, aj tie výdavky, ktoré majú byť inak jednorazové, lebo majú pomáhať v kríze a nie štrukturálne, ktoré nám pretrvajú, tie výdavky musia sa znížiť a vlastne štát má opäť zasa znižovať dlh, ideálne šetriť a mať prebytkový rozpočet na to, aby opäť bol v ďalšej kríze pripravený pomáhať, hej? Toto toto jednoducho toto treba. Takže ten problém je, že dnes nie je taká nejaká zásadná kríza. Nie je žiadna horúca fáza nejakej krízy a proste vy ste tie deficity nijak neznížili. Viete, tu sa hovorí, že sa konsoliduje. Čo sa konsoliduje, keď ste preberali krajinu s deficitom 5,3 % HDP a teraz váš rozpočet bude 4,94, takže päť v tom ideálnom prípade, keď to dodržíte. No tak ste znížili ten deficit o 0,3 %. To nie je úspešná konsolidácia. Nie je. To sa nebavme o tom, že medzitým ale pribudlo 31 miliárd nového dlhu, podstatne viac než tá predchádzajúca vláda. A to je ešte ďalšia vec, že 5,3 % bol deficit ku koncu roka 2023. Vládu ste preberali v októbri. Čiže keby sme sa ešte pozreli na to, aký ten deficit bol v októbri, aký vychádzal, to sú zasa oficiálne čísla z RRZ, tak on bol 4,8 % HDP. On sa navýšil na tých 5,3 už tou novou vládou, lebo ste tam už plnili nejaké predvolebné sľuby. Čiže keby som chcel byť úplne úplne férový, tak ste krajinu preberali s deficitom 4,8. Inak pán minister z nejakého neznámeho dôvodu hovorí o 6,5, čo je čisté klamstvo, hej? Čiže preberali ste krajinu s deficitom 4,8 HDP a vrátite ju niekomu, neviem, možno sebe, možno niekomu inému, s deficitom 4,94, čiže reálne v podstate ešte vyšším, ako ste začínali. Čiže nie, konsolidácia sa nijak nepodarila, proste nepodarila sa. Bohužiaľ, čo sa podarilo, je to, že vyberáte extrémne veľa, historicky najviac, čo samozrejme zastavilo slovenskú ekonomiku, nulový rast, nulový rast tohto roku, že je rast reálne 0,8, akýkoľvek rast začínajúci nulou je vlastne nulový rast. Proste s takýmito dôsledkami. Takže nie, pán Blcháč, nepodarila sa konsolidácia, nijak sa nepodarila. Všetko, čo ste navyše od ľudí vybrali, ste v podstate v dobrých, nazvime to pokojných časoch, roztopili v nových výdavkoch. Navyše ešte trvalých. Takže tam nie je nič, čo by sa dalo chváliť a proste pán predseda to nehovoril dobre. No a ešte tam je potom ďalšia vec a to by som možno mohol povedať teraz. Že pán predseda hovoril o provizóriu. To, ako sa to provizórium zmenilo v priebehu pol dňa bez toho, aby väčšina poslancov vôbec akože ani netušila vlastne, čo sa rieši. Netušila, čo sa rieši. A ten výsledok je ten, že môže minister financií skutočne za deväť mesiacov budúceho roka minúť všetky disponibilné zdroje, všetkých 33 miliárd, ktoré mu to rozpočtové provizórium umožní. Som tu počul také názory, prečo by sa to robilo a veď peniaze chodia kontinuálne. Jednoducho ja vám poviem prečo. Napríklad preto, bolo to síce trošku z iných dôvodov, ale keď ste odovzdávali vládu na začiatku roku 2020, tak boli hotovostné rezervy štátu na tak nízkej úrovni, že reálne hrozilo, že štát mal problém byť solventný, mal problém platiť svoje splatné záväzky. To je preto, pretože aj keď je nová vláda, než sa obnoví potom schopnosť dlhového financovania, chvíľku to trvá. Čiže už raz to tak bolo, že sa minuli všetky disponibilné zdroje, ktoré v tej situácii boli a proste štát zostal na holičkách. Bolo to tak, čiže ja som presvedčený, že preto sa to menilo. Veď keď teda tu všetci vrátane ministra tvrdia, že nie, nie, nie, prečo by sme chceli minúť to, čo je na 12 mesiacov za deväť, tak prečo potom rušíte 1/12? Veď tá 1/12 v tej pôvodnej verzii rozpočtového provizória jednoducho práve toto zabezpečovala, aby sa to takto nedialo. No potom tam pán predseda hovoril, že a veď ale však čo provizórium, veď to je bežné. No ako jeden predseda finančného výboru by mohol inak vedieť, že tie pravidlá provizória sú práve preto striktné a majú byť striktné, aby sa to provizórium nevyužívalo a ak by bolo, tak nútilo vládu a parlament, aby čo najrýchlejšie nejaký rozpočet našli. Tie pravidlá sú tak striktné, že inak Slovensko nikdy nebolo v rozpočtovom provizóriu ako štát. Hlavne, že pán predseda finančného výboru hovorí, že je to bežné. Je to bežné, ale len v jednom jedinom prípade a ten prípad sa volá Liptovský Mikuláš. Skutočne, pán predseda finančného výboru je primátor Liptovského Mikuláša a on tam skutočne posledné tri roky fungoval v rozpočtovom provizóriu. Samozrejme, že hneď našiel vinníka, hej, koalíciu, ktorá z hľadom okolností teda tvrdil, že je viac opozičná. Ale tak ja neviem. Tak keď primátor si nevie dohodnúť tri roky po sebe so zastupiteľstvom rozpočet, tak ja neviem, či je 100 % problému v tom zastupiteľstve a lietadlo je pán primátor. Čiže ak hovoril pán predseda finančného výboru o tom, že provizórium je bežné, tak nemohol mať na mysli štát, lebo tam sa to nikdy nestalo, mohol mať na mysli akurát tak jeho mesto. No. Rozprával o energopomoci. Do nej išli skutočne miliardy a môžeme, treba raz pomôcť. Ja tvrdím, že áno, keď boli tie najväčšie ceny, bolo treba pomáhať. A skutočne možno 20 % populácie treba pomáhať aj dnes. Tie ceny sú vysoké, náročné. Ale treba povedať aj to, a to samozrejme nespomenul, spomenul len to, že teda boli minuté miliardy. Boli, boli prejedené miliardy. Rok sa s rokom stretne a ak vyhráte voľby, tak znova budete musieť hľadať, kde tie peniaze ďalšie nájdete. Proste pomáhať sa má skôr tak, že sa tie peniaze na niečo použijú, na investíciu, či do zateplenia, či do fotovoltiky, či do výstavby nejakého energetického zdroja väčšieho, akokoľvek. Proste peniaze sa nemôžu len prejedať. Tak dobre. Ďalšia vec, ktorej sa venoval pán predseda, bolo NKÚ. Použijem jeho slová. V NKÚ dalo stanovisko. Je všetko v poriadku? No, nie je všetko v poriadku, pán predseda. Verím, že počúvate. Nie je vôbec nič v poriadku. Najvyšší kontrolný úrad mal 48 hodín na posúdenie rozpočtu. On vydal stanovisko 1,5-stranové. Myslím, že ste ho mali možnosť počuť a nakoniec ste mali možno možnosť počuť šéfa NKÚ, ale v tom stanovisku tam nerozprával, že je všetko v poriadku alebo že je rozpočet v poriadku. Tam hovoril presne to, že nie je možné za 24 hodín posúdiť rozpočet, že to nie je v súlade s pravidlami, že jednoducho takto to byť nemôže. Čo si z toho zobral, pán predseda? Áno, veď bolo stanovisko na výbore, bolo, schválilo sa, schválilo. Ale čo sa schválilo? Schválilo sa to, že dvíha zásadne varovný prst NKÚ a hovorí, že v jeho 30-ročnej existencii sa nestalo, aby mal takýto malý, akože extrémne malý, musíte uznať, 48 hodín je málo na naštudovanie dokumentu so stovkami strán. Čo, pán predseda? No veď aj v 23. mal málo času, aj v 25. mal málo času. Áno, prirodzene, keď boli voľby 30. 9., keď ste niekedy v polovici októbra nastupovali, chvíľku trvalo samozrejme programové vyhlásenie, že tam toho času bolo málo. Bolo asi 1 a pol mesiaca. Ale aj tam to nebolo, že mal 48 hodín NKÚ a vtedy to stihol. To pán predseda si pamätá zle alebo proste vedome zavádza. Bolo to celé rýchle, prirodzene, pretože začínalo nové volebné obdobie, ale NKÚ tam malo relatívne hodne dlhší čas ako týchto 48 hodín. Preto to zvládlo. Potom spomínal pán Blcháč, že v 25. sa trebalo naháňať. Áno, neviem, či si pamätáte, kolegovia, naháňali ste sa aj vlani. A naháňali ste sa preto, lebo ste sa chceli vyhnúť dlhovej brzde. Potrebovali ste to prijať pred tým, myslím, 21. novembrom, aby sa na ten rozpočet ešte nevzťahovali parametre dlhovej brzdy. Vidíte, vtedy ste ešte dokonca aj vnímali, že tá dlhová brzda toto spôsobí, že treba predložiť vyrovnaný rozpočet. Dnes sa rok s rokom stretol a tu pán predseda tvrdí, že to tak nie je. No. Ale poďme teda sa baviť vlastne o tom rozpočte. Zasa, čo pán predseda hovoril. Jednoznačne, jednoznačne aj z toho správania sa vlani, z toho 25. roku, je zrejmé, že ten rozpočet mal byť predložený vyrovnaný. Ak by ste si to, kolegovia, nemysleli, no však vlani, tak by ste sa nenaháňali. Pán predseda tu potvrdil, že naháňali ste sa, bolo málo času, lebo pred tým, aby začali platiť pravidlá dlhovej brzdy. Teraz si prečo myslíte, že neplatia zrazu? Platia a jednoducho bolo sem treba priniesť vyrovnaný rozpočet. A ja sa asi ani nebudem vyjadrovať k tomu uzneseniu 407 vlády, ktoré s jednou A4 vlastne sa tvári, že vyplo dlhovú brzdu. Nevyplo, jednoducho to je úplne nemožné, ale však nechajme rozhodnúť Ústavný súd, nejdem do toho zasahovať. Ale prečo vyrovnaný rozpočet? Pán predseda povedal: „Neschopný a nefunkčný zákon o rozpočtovej brzde.“ Nie, nie, nie. To je úplne správne ustanovenie, že keď sme nad posledným najvyšším pásmom dlhovej brzdy, že treba priniesť vyrovnaný rozpočet na vládu a teda predložiť ho do parlamentu. Zákon nehovorí, že ho máte schváliť. Zákon hovorí, že má byť sem predložený a duch toho zákona hovorí, že v takejto situácii, keď teda vláda nevie hospodáriť, keď sme nad všetkými pásmami, tak treba ukázať, na čo máme. Príjmy cca 27 miliárd, k tomu výdavky alebo skoro 28 k tomu výdavky. S tým bolo treba sem prísť a povedať, že za to, čo dokáže štát vybrať peniaze, vieme občanom, firmám, krajine doručiť toto. Tam je vidieť vlastne, čo vláda považuje za to esenciálne, za to najdôležitejšie a čo teda za to dôležité považuje. Toto bolo treba urobiť. Ďalej vám zákon už nič iné neprikazuje. Hovorí to, že potom samozrejme Národná rada môže ten návrh rozpočtu upraviť, urobiť z neho deficitný a to zasa má svoj zmysel. V tej úprave, ktorá ho urobí deficitným, poviete občanom tejto krajiny, tým, ktorí sa skladajú na ten rozpočet, ktorí sú jeho tými skutočnými vlastníkmi, občania, hovoríte, že na toto síce nemáme, ale je to pre nás tak dôležité a chceme to pre vás, občania, doručiť, že sme to jednoducho do toho rozpočtu dali. A poviete, že toto sme tam dali a toto je ten deficit, ktorý nás to stál, lebo na toto všetko si musíme požičať. A tie miliardy, ktoré si musíme požičať, tak tam je samozrejme potom úrok a to tiež treba férovo ľuďom povedať, že tých v tomto prípade aktuálnom 7,5 miliardy proste nás bude stáť okolo 300 miliónov ročne na úrokoch. Čiže ešte aj toto tie služby stoja, hej? Ešte tie úroky, čiže aj takýto rozpočet ste mali schváliť. Toto je postup, ktorý sa dal bez problémov stihnúť, zároveň by mal čas NKÚ na posúdenie rozpočtu. Zároveň by aj rozpočtová rada to vedela urobiť. Toto všetko, takto sa to malo udiať. Ja ale vôbec nerozumiem, že prečo ste sa vôbec do toho nepustili. Proste toto by bolo dodržiavanie ústavy. Všetci tu tuto tá ústava býva, však všetci vieme. Všetci sme na ňu položili ruku a povedali sme, že sa ňou budeme riadiť. No, len teda sa ňou bohužiaľ neriadite. Ústavy. Všetci tu tento, tá ústava býva, však všetci vieme, všetci sme na ňu položili ruku a povedali sme, že sa ňou budeme riadiť. No, len teda sa s ňou, bohužiaľ, neriadite. No, zoberme si sociálnych partnerov, keď tu pán predseda hovoril, jak majú všetci veľa času. Tripartita mala 23 hodín. V nedeľu doobeda, povedzme o tej 10:00 alebo tak nejak, im bol doručený návrh rozpočtu. Všetky tie stovky strán a v pondelok o 9:00 ráno sa rokovalo. 23 hodín proste nie je dostatok času ani na bežný pozmeňujúci návrh. Kolegovia, vy, ja viem, že dávate vždy ihneď, hlasujme ihneď, ale rokovací poriadok, čo je inak tiež zákon, hovorí, že pozmeňujúci návrh sa nemá schváliť skôr ako 48 hodín od jeho predloženia a prerokovania. Po, na vrch niekedy strana, hej? Niekedy dve. Na to má byť 48 hodín. Kolegovia, vy ste predložili niekoľko sto strán rozpočtu sociálnym partnerom na 23 hodín. A v pondelok ráno ste sa ich pýtali na ich názor. Akože to je čokoľvek, len, len teda nie správne. Samozrejme, že ho odmietli aj zamestnávatelia a odmietli ho aj odborári. Pán predseda tu hovoril, že ho pani Müllerová chválila. Nie, nechválila. Aj pani Müllerová kritizovala štátny rozpočet. Aj pani Müllerová povedala, že s ním nesúhlasí. To bolo ďalšie klamstvo, ktoré tu zaznelo. Ono sa to asi zasa nejak pánovi predsedovi zmotalo, pretože pochopiteľne pani Müllerová pochválila, že teda nakoniec prišlo ku valorizácii tarifných platov vo verejnej sfére. Ale zasa, kolegovia, prečo preboha od 1. 7.? Nebolo by férové voči tým policajtom, hasičom, vojakom, učiteľom, všetkým, ktorých sa to týka, im dať už na začiatku roka to? Áno, povedzme nižšie, aby to vyšli rovnaké peniaze, ktoré ste na to pripravili, ale aby to mali postupne už od januára. Nebolo by toto férové? Píšu mi normálne ľudia, že ku 1. 7. ide do dôchodku. Že sa toho proste jednoducho v tej práci nedožije. Keby to bolo od januára, tak má vlastne ešte šesť platov vyšších. Prečo ste to takto spravili? A ja vám poviem prečo. Pretože v tom rozpočte je jediná viditeľná stratégia a tá jediná viditeľná stratégia je zhmotnená do slov pána ministra, že pripravil predvolebný rozpočet. Ja to poviem ešte inak, to je rozpočet volebnej korupcie, to je rozpočet snahy opäť vyhrať voľby, kolegovia. Ale nie férovým spôsobom, pretože to, čo ste nachystali, tie obrovské výdavky, ktorými chcete tie voľby vyhrať, zaplatíme všetci a všetkých nás to bude mrzieť. Čiže tú tarifu 8,4 % od 1. 7. Viete prečo? Pretože od 1. 7. budete robiť za nový plat. 15. mesiac robíte, potom výplata. 15. 8. vám príde prvá zvýšená výplata a 15. 9. druhá a voľby budú o týždeň na to plus mínus. Čo hovorí klasická psychológia? Že človek si dva, maximálne tri mesiace pamätá a vníma, že má výplatu zvýšenú a je za to vďačný. Potom ju už považuje za normálnu a vlastne už pomaly začína rozmýšľať, že však by mu mohli pridať znovu. Toto je tá volebná korupcia, kolegovia. Takto, že chcete tie platy dať proste presne tie dva mesiace pred voľbami, aby to bolo vidieť. Neviem, či toto je akoby správny postup. Je tam kopu ďalších príkladov, ako by sa dodalo. Ja poviem ešte ten jeden Intrastat, už som to tu hovoril. Intrastat, vládna agentúra, ktorá robí prieskumy a rôzne teda ďalšie veci, ktoré sa do tých volieb hodia. Pozrime sa na to: vo volebnom roku zdvojnásobený rozpočet. Obávam sa, že všetky tie zistenia, ktoré tam budú okrem toho viditeľného, tých prieskumov, budú k dispozícii iba niektorým stranám a zasa to len bude kriviť volebnú súťaž. No. Potom tu pán predseda spomínal tie priority, ktoré sa podarili, podarili vraj HLAS-u. Viete, a spomínal tu kočíkovné. A toto nič lepšie neukazuje. Teraz tu mňa mrzí vlastne, že, a je tu Zdenko, je tu ešte z HLAS-u, vlastne aj dvaja ste z HLAS-u, že? Dobre, takto. Dobre. No, čiže kočíkovné. Áno, zvýšilo sa, ak si dobre pamätám, z 870 na 1000. O 130 €. Tak priemerná žena má 1,5 dieťaťa, trošku menej, ale dobre. Čiže 1,5 za život má človek šancu dostať tých 130 €. Takže reálne niečo cez 200 €. To je to, čo sa tu s veľkou pumpou ľuďom dáva a spomína to pán predseda finančného výboru. Ale už nepovie, že štvorčlennej rodine tá konsolidácia na príjmoch zobrala tento rok 858 € každej jednej. A takéto isté číslo to bolo aj v 25., plus mínus veľmi podobné. Každá jedna rodina. Čiže vlastne vy raz a 1,5-krát za život dostanú 130 € navyše, ale potichu, a to sa tu nepovie, ste im zobrali skoro 900 € každý rok. Akože to je presne to, že veľkými priehrštiami ľuďom beriete a drobné im dávate. Akurát o tom braní nerozprávate, o tých drobných sa tu robí šou. Ešte mám jedno porovnanie. Štát má historicky najvyššie príjmy. V budúcom roku to tak je zase naplánované. Inak je to tak aj tento rok. V roku 2023 sa štát vybral od ľudí daňami, odvodmi, všetkým o 11 miliárd menej, ako vyberie budúci rok. Toto je ten rozdiel. 11 miliárd zoberiete viacej a teraz sa tu poďme baviť, ako tých 11 miliárd vrátite. Kľudne, kolegovia, dajte faktické, poďte rátať, hej? Oproti roku 23, používam ho preto, lebo však to je ten dôvod prapôvod všetkého, hej, rok 23. Tak dobre, poďte rátať, povedzte mi, kde dostanú ľudia podporu 11 miliárd, lebo toľko ste im zobrali. Keď im 11 miliárd dáte, tak vlastne budú na tom, čo ste im zobrali. Ja hovorím, nezobrať, nižšie dane, nižšie odvody, nechať ľuďom, bude to lepšie. Takže toto je tá realita. No, posledná vec asi je predsa len ešte ten Ústavný súd. A aha, a ešte k tomu provizóriu. Bolo tu také hovorené, že príjmy idú priebežne, tak sa vlastne nedá za deväť mesiacov minúť. No, príjmy do nejakej miery, samozrejme, idú priebežne. DPH sa platí každý mesiac, odvody z výplat, jasné, idú každý mesiac, preddavky na dane sú tiež každý mesiac. OK. Ale štát samozrejme potrebuje v tomto prípade dofinancovať 7,5 miliardy nového deficitu a pochopiteľne to nebudete robiť mesiac pred voľbami, lebo to už nejde. Takže sa to bude robiť v prvej časti roka a, ak budete úspešní, tak si napožičiavate skôr. Tým pádom tie peniaze budete mať a budete ich vedieť minúť. Čo zasa vyvracia slová pána predsedu finančného výboru, že nemôže minúť niečo, čo nemá. No, ja hovorím, že môže minúť a aj to tak spravíte, pretože peniaze budete vedieť mať. Ale, a to je veľmi dôležité, že dobre, 7,5 miliardy. Možno ma Števo trošku opraví, lebo toto teraz si nepamätám presne. 7,5 miliardy nového deficitu, to treba požičať. Rádovo sú tam nejaké do troch miliárd úrokov a samozrejme treba prefinancovať aj nejaký maturujúci dlh. Rádovo si štát bude musieť budúci rok požičať okolo 15 miliárd. Asi to číslo sedí. 15 miliárd v lete sa požičiavať nedá, to znamená, budete musieť počas aukcií si každý mesiac dokázať požičať 1,5 miliardy eur. Ja hovorím, že vau, to bude ale hodne zaťažkávajúca skúška pre šéfa ARDAL-u. Aj toto bude veľký problém a hovorím, proste, aby to tu zaznelo, lebo jednoducho takto zložité to celé je a inak toto vie ešte možno dobehnúť. Zasa ja nechcem ani povedať, že vás, o nás tu nejde, ľudí to vie dobehnúť. Občanov, tých tu zastupujeme a kvôli tým tu sme. Takže toto vie byť veľký problém. Čo tomu dodať na záver? Myslím si, že stále, ja som pozitívny človek a verím, že tu nikto ani toto vystúpenie, kolegovia, neberiete osobne. Ja sa snažím hovoriť, ako by sa to dalo inak. Stále je priestor a zasa zabrnem do toho zákona o rozpočtovej zodpovednosti a ten hovorí, že ak bol predložený rozpočet deficitný, no tak vláda ho má stiahnuť, zobrať ho z procesu schvaľovania, stiahnuť ho, prepracovať a prísť s vyrovnaným rozpočtom. Máme dneska ešte stále prvú polovicu októbra. To sa všetko dá do konca roka s prehľadom a s gráciou stihnúť. Toto je to, prečo tu ja rozprávam, preto tu ten čas aj môj, aj váš míňam, aby som ukázal nejaké riešenie. Stále sa to dá vyriešiť, stále sa to dá urobiť tak, aby proste jednoducho to Slovensko netrpelo až tak zásadne. Ďakujem pekne za pozornosť.