Rastislav Krátky — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Dobrý večer. Pán predsedajúci, pán minister a milé kolegyne, kolegovia. Máme tu pred sebou záverečný účet za rok 2025, ale musím hneď takú prvú poznámku hodiť na úvod, že tým, ako nám v podstate sa pokazil parlament. Poviem to takto jednoducho. Tak o ňom rokujeme v zásade v septembri tohto roku, kedy už naplno beží uzatváranie rozpočtu na budúci rok. Čiže vlastne táto debata je takmer zbytočná, pretože pri poctivej parlamentnej debate by sme sa teraz mali poučiť, čo sa urobilo zle ten minulý rok. Mali by sme si to tu rozdebatovať, pomenovať to, čo je riešenie na tie rozpočtové chyby, plytvania alebo nezdary a mali by sme sa im vyvarovať v tom ďalšom rozpočte. Ale na toto tu priestor, žiaľ, nie je. Je to v podstate tento bod programu dnes len taká ďalšia povinná zastávka povinnej jazdy prerokovania tohto bodu v parlamente. A to je škoda. To je nevyužitá príležitosť pre Slovensko. A tých príležitostí nám ubúda. Tých nevyužitých príležitostí sme už mali tak veľa za v podstate tri, štyri volebné obdobia, že si to vyberie svoju daň. Tá daň bude vysoká. Budem o nej hovoriť v konkrétnych číslach, ktoré aj tento záverečný účet ukazuje. V prvom rade treba povedať, ako sme začali. Ako sa začínal rok 2025. No začínal sa zvyšovaním daní. Vyskočila nám sadzba DPH na 23 %. Boli zavedené vyššie dane pre firmy. Upravil sa daňový bonus pre rodiny, začalo sa šetriť na rodinách, začala genocída a pohon na živnostníkoch, pretože sa im zvýšili odvody, začali ste im brať obdobie, kedy mali obdobie bez odvodov na rozbeh, a to ste im skrátili na polovičný čas. A zaviedli ste aj transakčnú daň. Toto je pre mňa vlajková loď zlej daňovej politiky, ktorá začala v roku 2025 a ukazuje sa to tak, že to je skutočne nielen vlajková loď zlej daňovej politiky, ale že to je hotová katastrofa pre naše podnikateľské prostredie. Čo vám dáva zrkadlo tohto môjho tvrdenia? Tabuľka výberu daní. Pretože hoci, teda pán minister, treba povedať, že ste zažili v roku 2025 ukončenie roku s tým, že ste dosiahli lepší deficit, ako ste si naplánovali. Áno, to je pravda, ale to má svoje dôvody. Jeden z tých dôvodov je, že sa vám posunuli výdavky na ďalší rok, takže ste si v podstate zlepšili záverečnú bilanciu, ale dosiahli ste ten lepší deficit s tým, že vám vypadli daňové príjmy. Čiže, ak ste začínali rok s tým, že zavediete nové dane a počítali ste s vyšším príjmom do štátnej pokladnice, tak sa vám ukázalo, keďže ste prišli o 1,6 miliardy daní, ktoré ste si plánovali vybrať, ale presne tak sa vám prepadol výber na DPH, na dani z právnických osôb, tak ste dostali lekciu z toho, že táto premisa myšlienková už na Slovensku nefunguje. Už ste vyčerpali svoj konsolidačný potenciál. A do rozpočtu ste tieto peniaze nedostali. Poučenie, ktoré z toho plynie, je, že zvyšovanie daní vám už do rozpočtu plánované peniaze neprinesie. A na to treba pamätať, pretože to konsolidačné úsilie nekončí. Vy ste tým zvyšovaním daní minulý rok neozdravili rozpočet. Dokonca ste ho ani napriek tým presunom 500 miliónov nepriniesli do štádia, ktoré by znamenalo, že sme stabilizovali zadlžovanie Slovenska, pretože vám hrubý dlh stúpol. Napriek tomu, že ste mali nižší deficit, tak ste Slovensko zadlžili o ďalších 1,7 %, čiže o ďalších 6 miliárd, 6,2 miliardy eur. Čiže napriek tomu, že ste zvýšili dane, tak ste nedosiahli ten primárny cieľ konsolidácie, ktorý je vlastne zmyslom konsolidácie. A to je ozdravenie verejných financií a zastavenie zadlžovania sa. Okrem toho, že si to vybralo svoju daň v prepade daní, že firmy nedoručili do rozpočtu, čo ste plánovali dostať, tak si to vybralo aj reputačnú daň a to, že firmy začali vysielať signály. Napríklad nemecká obchodná komora o tom hovorí úplne jasne, že oni už nemajú chuť ďalej investovať na Slovensku. Motivácia investovať prichádza s novými investíciami alebo to, čo majú v ziskoch dnes opäť otočiť na Slovensku, zásadne klesá, zásadne klesá. A to je presne výsledkom aj tej vlajkovej lode zlej daňovej politiky, transakčnej dane, ktorá už nie je len vlajkovou loďou zlej daňovej politiky, ale vy ste z nej spravili doslova laboratórium chaosu pre podnikateľské prostredie a skúšate, koľko ešte vydržia. Tam ste to posunuli v zásade tento rok, keď ste najprv bez prepočtov začali hovoriť o tom, že však pristúpime k zrušeniu transakčnej dane. Hovoril to premiér. Nehovoril to nejaký koaličný poslanec, pri ktorom by sa ešte azda dalo uvažovať, že tak uvidíme, ako to dopadne, zvediete ešte boj v koalícii. To môžu byť len také falošné lastovičky. Vy ste dali reálny signál podnikateľskému prostrediu, že, keď si začne prepočítavať svoj podnikateľský plán na nasledujúci rok, tak môže byť zaujímavý. Konečne tu svitla nejaká iskierka nádeje, že teda urobíte krok späť. A čo sa stalo? Popreli ste to. Začali ste to točiť, redukovať a nakoniec to Že, keď si začne prepočítavať svoj podnikateľský plán na nasledujúci rok, tak môže byť zaujímavý. Konečne tu svitla nejaká iskierka nádeje, že teda urobíte krok späť. A čo sa stalo? Popreli ste to. Začali ste to točiť, redukovať a nakoniec z toho možno maximálne vypadne, že pre pár menších firiem sa táto transakčná daň zruší. Laboratórium chaosu, vlajková loď, vlajková loď zlej daňovej politiky. A napriek tomu, že podstupujete túto tortúru a vytvárate chaos pre podnikateľov, sa vám nedarí kľúčový cieľ konsolidácie ozdravovať verejné financie a zastaviť zadlžovanie. Ja preto hovorím, že sa vám zadlžovanie Slovenska a nárast dlhu vymkol spod kontroly. A deklarujú to a potvrdzujú to aj tohtoročné vaše úvahy a revízie cieľov, keď si uvoľňujete deficit na ten budúcoročný rozpočet. A v zásade vám tam naskakujú čísla, akú sekeru zatnete rádovo v miliardách. Vy už ani neuvoľňujete, neplánujete tú sekeru zvyšovať o nejaké desatiny percent HDP. Vy už rovno skáčete o 0,5 % hore. Takže vymklo sa vám manažovanie zadlžovania spod kontroly a stalo sa to presne v roku 2025 z môjho pohľadu. Čo potvrdila tento rok aj revízia dlhodobej udržateľnosti. Ešte kým tie minulé roky ste sa chválili a tešili ste sa, že tento ukazovateľ sa zlepšuje, čo úprimne, ja by som bol rád, keby ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, ktorý robí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, sa zlepšoval. Úprimne by som sa tomu tešil a videl by som takú iskierku nádeje a svetlo na konci tunela, že konsolidácia začína mať, sme už aspoň za jej polovicou, ale ukazuje sa, že síce sme na túto cestu nastúpili. Je to tristná cesta, veľmi náročná pre naše podnikateľské prostredie, pre rodiny, ale jej koniec nie je v dohľadne, pretože k zlepšeniu napriek obrovskému výberu rádovo v miliardách eur, ktoré dostávate za tri roky, 18 miliárd eur podľa vašich čísel vyberiete z konsolidačných balíkov, ale ten cieľ nie je ani len v dohľadne. Naopak, to, čo robíte a robili ste to už rozpočtom v roku 2025, je, že odsúvate tie riešenia na ďalšie roky. A toto je pravda o záverečnom účte, o rozpočtovaní, o plánoch na ďalšie rozpočty, že vy len odsúvate problém dopredu a to, čo vyberáte od ľudí, tým si len financujete vlastné zotrvanie vo vládnych stoličkách a šafárenie. A že to šafárenie je, tak vidno na tých úplne kľúčových číslach, ktoré vám teraz poviem a chcem vás upozorniť na niektoré veci, ktoré ma mrzia, že sa u nás vyskytli, pretože by sa nemali stať v žiadnej krajine, ale my sme naozaj také laboratórium chaosu a nekompetentnosti, nedodržiavania zákona. A toto nie sú adresované slová teraz vám, pán minister, lebo myslím teraz konkrétne na pani Sakovú, na ministerku hospodárstva. Čo sa nám nestalo v roku 2025, je, že sa nespustila pilotná výroba vo fabrike na batérie v Šuranoch. A to má svoj dôvod, ktorý poviem, ale toto bolo plánované. Vy, keď ste podpisovali memorandum v roku 2023 s týmto investorom, tak ste predpokladali, že v roku 2025 vám nabehne výroba. Pre ekonomiku by to bolo pozitívne v tom, že by sme tu mali nové tisícky miest zamestnaneckých a že by sme mali dane z činnosti tejto baterkárne. Čo sa stalo pri behu tejto investície? Pokrútili sa všetky povoľovacie procesy, ktoré sa dali z môjho pohľadu. Ja vám o tom viem rozprávať tri hodiny. Nakoniec som to už aj ukázal v parlamente, keď som tu tri hodiny o tom rozprával pri svojom uznesení o baterkárni v Šuranoch. A poviem záverom len jednu vec k tejto téme a to je, myslím si, že úplná čerešnička na torte a krásna manifestácia toho, ako sú tu pokrútené zákony pri tejto investícii. Keď dostali už teda konečne, napriek tomu, že ešte nemali EIA, čiže posudzovanie vplyvu na životné prostredie, tak dostali stavebné povolenie. A došlo k odvolaniu, keďže neboli splnené zákony, boli porušené viaceré zákonné limity pri výstavbe tejto baterkárne. Koniec koncov dôkazom toho, že oni skutočne porušené sú v tých projektoch a nevedia sa z toho vymotať na Ministerstve životného prostredia, je aj to, že oni ešte nedostali okrúhlu pečiatku a teda veľkú E. No tak došlo k odvolaniu pri tejto investícii na to stavebné povolenie, ktoré dostali, a viete, čo napísal stavebný úrad na to odvolanie? Ešte takto, ešte dôležitá informácia. V odvolaní stálo, že keďže stavebné povolenie nemá veľkú EIA, to znamená to posudzovanie vplyvu na životné prostredie, ktoré pri takejto veľkej investícii je potrebné a podmienkou stavebného povolenia, tak máme za to, že toto stavebné povolenie je neplatné, pretože jednoducho bolo vydané v rozpore so zákonom. A viete, čo odpísal stavebný úrad? Stavebné povolenie nechávame ďalej platné a posudzovanie vplyvov na životné prostredie doriešime neskôr. To myslím fakt vážne, to tam stojí čierne na bielom. Takéto rozhodnutia sa tu začali vydávať v úradoch, ktoré máte vy pod taktovkou a konkrétne pani ministerka Saková a jej manažéri, ktorí doslova a do písmena dofušovali túto investíciu v Šuranoch a nedali si pozor a neustriehli čínsku technológiu, aby spĺňala európske normy. A sami to napísali do projektov, ktoré vyprodukovali a podali pri návrhu tohto projektu a výstavby tohto priemyselného parku a potom to niekoľkokrát opravovali až do bodu, kedy už sa to nedá opraviť a stále trčí z toho, že vlastne to nespĺňa slovenské európske štandardy. Čiže nepriniesli ste žiadnu veľkú investíciu na Slovensko a aj tá jedna, ktorá sa zdala, že by tu mohla skončiť za vás, je tak dokrútená a zabrzdená, že pravdepodobne sa vo vašom volebnom období nedočkáme toho, že táto investícia skončí úspešne. A za úspech považujem aj to, že táto výroba bude zdraviu ľudí aj prírode bezpečná. Nie, že spustíme továreň, ktorá bude mať katastrofálne emisie, ktoré, keď sa budú merať, tak nebudú spĺňať ani len tie krajné hranice podľa našich platných zákonov. Čiže? Vraciam sa cez tento danajský dar, ktorý ste doniesli ekonomike okresu Nové Zámky pod baterkáreň Šurany, k rozpočtu. A budem hovoriť o tom, že ho nepripravujete na budúcnosť. Ako som povedal, odsúvate problémy, odsúvate riešenie z konsolidácie, ktorá je, len vyberáte peniaze, aby ste si kupovali čas. Ale to nie je len o tom, že vy vlastne nemáte predstavu o tom, ako riešiť to neuveriteľné zadlžovanie, ktoré sa vám vymklo spod kontroly, a to zdôrazňujem, lebo vy ste kritizovali Matoviča, že zadlžil republiku 22 miliardami. To bola ekonomická katastrofa, to bol jeden obrovský rozpočtový hriech, to bolo zničenie verejných financií. A podľa vašich čísel, ktoré sa vám zbierajú, aj podľa toho deficitu, tej sekery, čo ste urobili v roku 2025, vy skončíte s novým dlhom pre Slovensko v objeme 30 – 31 miliárd. Ak 22 miliárd bola katastrofa pre verejné financie, čo je 31 miliárd, ktorú zatnete vy, čo je táto sekera zač? Môžete na to potom reagovať, keď budete mať slovo. Som sám zvedavý, aké prívlastky tomu dáte. Ja s obdivom, a to nie je pozitívny obdiv, sledujem, ako tu obchádzame jednu úplne kľúčovú tému, ktorá je kľúčová napríklad pre Portugalsko hospodársky, ako je napríklad pre Fínsko, Švédsko. Dokonca USA z tejto témy urobili tému národnej bezpečnosti. A my o nej netušíme a nevieme, že také niečo je. Premiér, keď chodí na V4, tak to nevie ani spomenúť. Keď sa rokuje o nových fondoch Európskej únie, tak o tom nie je ani zmienka a dokonca to v sebe nemá ani Vízia 2040, o ktorej budeme hovoriť v utorok. A to je surovinová politika. Surovinová politika dnes je obrovská investícia, ktorá sa chystá, na ktorú sa plánujú rozpočty Európskej únie, jednotlivých členských štátov. Máme tu fond konkurencieschopnosti 400 miliárd, z ktorého by sme mohli načrieť už len maličké percento, keby sme z neho doniesli na Slovensko. Bolo by to veľmi zaujímavé. Ale my nemáme 22 rokov stratégiu surovinovej politiky. 22 rokov. Naposledy bola aktualizovaná v roku 2004. Nie je ani vo Vízii 2040. Nevedia o nej vyjednávači nového európskeho rozpočtu. A pritom, keď si zoberiete, že sme automobilová veľmoc, že sa tu vyrobí milión automobilov, že sme v podstate odkázaní na suroviny, z ktorých robíme komponenty a staviame tieto automobily, a to sa netýka len automobilov. To sa napríklad týka aj zbrojárskeho priemyslu. To sa týka stavieb. Tak my dnes nemáme na toto stratégiu, a pritom mohli by ste povedať dve veci, dve výtky iba vidím, ktoré sú také relevantné, ktoré vás napadnú na prvú, keď ste sa o túto tému nezaujímali. Prvá je, že čo my chceme, veď my tu veľmi toho nemáme. Slovensko je v zásade malá krajina. Tak na to len poviem rýchlo, že nie je to pravda. My sme vulkanická krajina a máme veľmi zaujímavé ložiská. Máme tu antimón, wolfrám, mastenec. Môžeme sa dostať k veľmi zaujímavej téme uránu v Jahodnej a dobre. Však každá táto jedna komodita je veľmi zaujímavá téma sama o sebe. Ale spomínam to práve preto v súvislosti, že nás nepripravujete na budúcnosť s touto tézou, že toto by chcelo v rozpočte odzrkadliť. Nielen výdavky nové a baviť sa len o škrtoch, a to aj ja sám zdôrazňujem, že treba začať konečne šetriť na štáte, ale treba začať aj rozmýšľať nad tým, ako z tohto bludného kruhu a z tohto zápasu o zastavenie zadlžovania vyjdeme nejako pozitívne. Treba začať hovoriť o nádeji a jednu nádej, ktorú vidím, je práve nádej pre Slovensko, pre štátny rozpočet, v surovinovej politike. Nebude to ako instantná polievka, ktorú si zalejete a hneď ju máte na stole pripravenú. Je to niečo, čo treba pripraviť, treba zmeniť legislatívu, treba sa pozrieť na to, ako rozchodiť projektové financovanie, ktoré tu 30 rokov v tejto téme neexistuje na Slovensku. Treba zainovovať banky, treba riešiť riziko, aby ho niesol vždy ten, kto to riziko vie najlepšie manažovať. Budem o tom hovoriť, ešte bude o tom príležitostí veľa. Uzavriem túto surovinovú politiku len s tým druhým, čo vás môže napadnúť, že prečo nie s touto cestou, a to je vlastne environmentálny aspekt ťažiarstva. Nuž áno, voľakedy to bolo o tom, že sa odpaľovali veľké doly dynamitom, tým, že sa ťažilo, boli záchvevy, prášilo sa, skrátka, keď to poviem jednoducho, tak sa zaprášili mestá a obce, kde bola baňa. Ale to je vec minulosti. Dnes máme tak sofistikované technológie, máme tak prísne environmentálne štandardy, ktoré vieme technologicky spĺňať, že toto vôbec nemusí byť obava, s ktorou sa obyvateľstvo môže stretávať, len to by chcelo ich na to pripravovať, vysvetľovať a možnože sa zamyslieť nad tým, ako to je napríklad pri veterných elektrárňach v Rakúsku, že keď prichádza investor, tak niečo ponúkne aj tej samospráve. Že to nie je len o tom, že tí miestni obyvatelia trpia niečím, ale že to je o tom, že majú podiel na tej pridanej hodnote, na tom cash flow, ktorý tam vzniká, a povie sa im: tu vám, pozrite sa, dáme na nové cesty, tu môžeme zrekonštruovať nemocnicu, do škôlok, do škôl. Keď nad tým budeme takto uvažovať, lebo takto nad tým uvažujú investori v Rakúsku pri veterných elektrárňach, tu len ako príklad, maličký príklad som vybral, tak to môže byť pre ľudí veľmi zaujímavé. A ešte im navyše vysvetlíme, že všetko sa bude diať pod zemou, to ťaženie, nebudete počuť žiaden hluk a nebudete mať z toho žiaden smrad a nebudete mať z toho žiaden prach. Všetko sa to vyťaží, pomelie dole a vyberie von a predá a donesie sa do vášho regiónu aj do slovenského rozpočtu veľmi zaujímavá čiastka a budeme prosperovať. Tak to môže byť veľmi zaujímavá debata, ale to sa nestane, ako som povedal, za rok ani za dva. Na to treba pamätať a po 22 rokoch by náš rozpočet mohol dostať maličkú kolónku, ktorá by na toto pamätala. Lebo je to svetový trend, lebo je to otázka bezpečnosti, lebo máme priemysel, ktorý tie suroviny potrebuje, a popri tom, ako nám odchádzajú desiatky firiem, by to mohol byť zaujímavý game changer, zvratový moment, kedy im povieme: „Zostaň, my ti dáme to, čo potrebuješ na výrobu.“ To môže byť pre teba zaujímavé a dáme ti to v nejakom diskonte, v zľave, o tom sa budeme ešte baviť. Dúfam, že to bude téma a že to nebudeme ďalších 22 rokov obchádzať. Prejdem k záveru, lebo nechcem vyčerpať čas až do 7:00. Konštatujem, že vláda neozdravila kasu. Zdražila život ľuďom aj podnikateľom. No sama nezvládla vlastné výdavky a ani výber daní. Lepší výsledok než pôvodný plán neznamená úspech, keď sa plán rozpadol na daniach a dlh ďalej rastie. V piatich bodoch, čo už netreba robiť a z čoho sa treba poučiť z tohto rozpočtu, keby ste to ešte chceli stihnúť a implementovať do toho ďalšieho: Nestavať už konsolidáciu najmä na nových daniach a odvodoch. Myslím, že som jasne na tom, ako vám prepadol výber daní, ukázal, že tadiaľto už cesta nevedie. Treba začať upratovať v štáte, v štátnych podnikoch. Minule sme sa rozprávali, že vaše rozpočtové organizácie nedodržujú vlastné rozpočty, že ich prekračujú. 30 z 38 prekročilo rozpočet. To je presne to, kde hovorím, že treba šetriť. Neodkladať vlastné prevádzkové úspory. To je zarámcovanie tohto bodu. Neme­niť priebežný rozpočet tak, aby sa potom hodnotil iba pohodlnejší pôvodný cieľ, pán minister. Ak si teraz dokázal 38. Prekročil rozpočet. To je presne to, kde hovorím, že treba šetriť. Neodkladať vlastné prevádzkové úspory. To je zarámcovanie tohto bodu. Nmeniť priebežné, nemeniť priebežný rozpočet tak, aby sa potom hodnotil iba pohodlnejší pôvodný cieľ, pán minister. Ak ste teraz dokázali napriek tomu, že sa môžeme sporiť, prečo sa vám to podarilo, mať lepší deficit, ako ste si naplánovali. Urobte to aj na budúci rok. To je zodpovedné voči verejným financiám. Nezvoľňujte si vaše deficitné ciele len preto, že je volebný rok. Chápem politickej realite, rozumiem tomu, ako to tu chodí, ale chce to konečne odvahu a niekoho, kto tú cestu zmeny, naozaj na ňu vykročí prvý a bude zodpovedne hospodáriť. Vy máte teraz poslednú šancu ukázať, že to s tým ozdravením myslíte aspoň trošku vážne? Lebo zatiaľ to tak vôbec nevyzerá. A posledný bod je nešetriť slepo na investíciách. To bude zase debata v utorok v pláne 2040, teda vízií pre Slovensko. Zase tu budeme mať pri rozpočte polovica sály vehementné vyjadrenia a správne o tom, ako treba investovať do výskumu a inovácií. Ja vám chcem, pán minister, dať do pozoru IPCEI. Teraz na záver tejto debaty. IPCEI, to je schéma, investičná, pri ktorej financuje Slovensko notifikovanú pomoc pri výskume, na ktorý biznis nemá. Jednoducho obrovský balík rizika a finančných prostriedkov a nie akéhosi podniku, ktorý má veľmi zaujímavý nápad. Štyri roky sa uchádza o grant. Je to zriadené z našich slovenských rozpočtových prostriedkov, ale schvaľuje a vyberá tieto projekty Európska komisia. V zásade tá skratka znamená, že to je projekt európskeho významu, inovačný, na ktorý si biznis síce nevie trúfnuť, ale my na to vieme dať peniaze a vie to byť veľmi zaujímavé, keď sa dotiahne do konca nielen v našom slovenskom ERT-ku, ale priamo v európskom. A u nás sa nám stal v tom minulom rozpočte 2025 taký zádrhel, lebo toto sú projekty, ktoré, keď vás vyberie po štvorročnej, dajme tomu, tortúre – to naozaj tak dlho trvá, kým to komisia vyberie, vyberá to zo stoviek a stoviek uchádzačov, ktorí sa o to uchádzajú a presne vás vedú. Je to konzorcium rôznych partnerov z viacerých európskych krajín, ktorí prichádzajú s nejakou inovatívnou myšlienkou, na ktorú majú reálny potenciál ju vyskúšať a skokovo nás vývojom posunúť dopredu. Tak oni na to dostanú pečiatku z Európskej komisie. A dosť rozbehnú, zakontrahujú si ľudí, rozbehnú výskum, aj si kúpia na to priestory a stroje. A ministerka hospodárstva, pán minister, povedala, že na to zrazu nemá peniaze. Z viacerých projektov, ktoré sú v tejto špičkovej grantovej schéme vybraté na Slovensku, to bolo minulý rok tak, že oni dostali nejakú prvotnú čiastku, dajme tomu 10 % z celkového budgetu. To sú budgety, ktoré sa pohybujú 40, 50, 60 miliónov, je celý ten grant na ten výskum. Tak dostali pár miliónov, päť, šesť alebo ako ktorí, a potom im bolo odkázané z Ministerstva hospodárstva, že „no a už nie sú peniaze. Pripravujeme pre vás posledný balíček, bude to pár miliónov a tým to pre vás skončí. Starajte sa sami“. Tak chcem povedať, že toto považujem za obrovské zlyhanie rozpočtu 2025, keď sa tam nenašli prostriedky na špičkový výskum a inovácie, ktoré priamo notifikovala Európska komisia, boli vybrané spomedzi stoviek projektov, majú charakter európskeho významu. My tu vždy rozprávame pri každom rozpočte, pri každej druhej príležitosti, ako treba podporovať výskum a inovácie, a potom, keď máme tieto projekty, tak na ne nenájdeme peniaze. Chcel teda, aby sme sa poučili najmä pri tomto bode, pán minister, a keď budete robiť ten budúcoročný rozpočet, nájdite peniaze na tento špičkový vývoj a inovácie. Vtedy nás začnete pripravovať na budúcnosť, keď budeme sa ale nielen skladať na to, aby sa nevršila tá kopa dlhu, ktorú pred sebou tlačíme, ale keď budeme mať aj alternatívu, ako s ňou vyrastieme, ako naštartujeme hospodárstvo, pretože ten posledný rok vám dopadol tak, že sme zamrzli blízko pri nule, na 0,8 % hrubého domáceho produktu rastu. A to treba opraviť. Jedna z tých vecí je výskum a vývoj. Máte to na stole, máte to schválené, beží to, len im treba dať peniaze. Ďakujem za pozornosť.