Martina Bajo Holečková — faktická poznámka, 61. schôdza

Pekne, pán kolega. No, presne ste spomenuli ten národný projekt opatrovateľskej služby a presne to je vlastne otázka. Alebo takto, dlhodobo ten projekt nejakým spôsobom funguje, ale nie je stabilný. Vždy sú tam také tie obdobia, kedy jednoducho tie peniaze neprichádzajú a vtedy prichádzame o poskytovateľov tejto služby a prichádzame o opatrovateľov, pretože, no, nikto nebude čakať na to, že pár mesiacov neviem, čo bude, budem mať prácu, budem mať za ňu zaplatené, nebudem. Toto je problém. A myslím si, že dlhodobo sme nevyužívali, nevyužili ten potenciál, ktorý nám dávali európske peniaze, ktoré práve prichádzali na tento projekt, lebo oni nemali byť o tom, že my budeme dlhodobo, poviem to, že platiť z toho opatrovateľa, že my sme mali, mal to byť pilot, ktorý mal nastaviť celý systém, a žiaľ, toto sme absolútne zanedbali. Toto ja vyčítam pri národnom projekte. A čo sa týka tej solventnosti spojenej s 13. dôchodkom. Viete, keď sme rozprávali na začiatku o celej tejto reforme, koľko peňazí by bolo potrebné, poviem to, že naliať do systému, tak pri tých normálnych klasických odhadoch sa hovorilo o miliarde. Pri tých konzervatívnych išlo o 600, 600 miliónov, pravda je taká, že toľko dávame na ten 13. dôchodok. Čiže a potom hovoríme, že nemáme tie peniaze, ktoré by sme naliali do tých sociálnych služieb. Čiže toto nepokladám za úplne dobrý argument, pán kolega, lebo, že ja, dali ste tie peniaze tým dôchodcom, ale jednoducho práve tí dôchodcovia sú najčastejšie akoby ľudia zapojení do tých ako prijímatelia tej sociálnej služby, ktorú my im nevieme dnes poskytovať v takej kvalite a v takom počte, ako by bolo potrebné, pretože odpoveď je, že nemáme na to dostatok zdrojov. Čiže tu