Dávid Dej — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Ďakujem pekne za slovo aj tým, čo tu ešte ostali. Nemyslím, že teraz len v tejto krajine, ale v rokovacej sále. A môžete mať faktickú, pán Mažgút. Možno sa tiež zasmejeme. Hej, hej. No, ja som chcel pôvodne, ináč, ďalšie raz sa tomu dostanem, ale tá firma, to ma naozaj teda dostala. Ja som nikdy nepodnikal, uvidíme, čo život prinesie, ale keď teda hovoríte, neviem koho ste chceli, opozíciu, koalíciu, že by ste teda nikdy takých ľudí nezamestnali, tak skúsim ilustrovať na príklade tej firmy veľmi stručne, hneď takto na úvod. Zamestnancov, ktorí by tú firmu deštruovali, nechodili by do nej, respektíve by do nej chodili len keď by ich tam ten šéf mal vidieť, ako dneska na hodine otázok. Alebo by s najväčšou pravdepodobnosťou konali nekalo vo vzťahu k rozpočtu a k financiám tej firmy a obohacovali sa z prostriedkov tej firmy. Neviem, ja by som takých zamestnancov asi nechcel, alebo zamestnancov, ktorí sa pustia do nejakého projektu, ten projekt, ktorý si sami vymyslia, štyrikrát opravujú a na konci dňa sa ukáže, že nefunguje. Neviem, či by som chcel takých zamestnancov. Ale v našom remesle o tom rozhodujú ľudia a verím tomu, že rozhodnú. No a teraz k tomuto návrhu zákona. Viete, že však pán Michalko to povedal, ja to nechcem ani preto nejako veľmi tu teraz opakovať, ale najhoršie na tom je, že dnešný deň. Čo sme riešili dnešný deň? Riešili sme dnešný deň kajúcnikov. Riešili sme, alebo teda budeme riešiť pravdepodobne zajtra voľbu poštou, lebo 20 rokov to problém nebol, zrazu to teda problém je. No a riešime tú zmenu rokovacieho poriadku, ale neriešime to preto, lebo by bol problém, že teda treba zlepšiť legislatívny proces, posilniť demokraciu, zlepšiť fungovanie Národnej rady ako takej alebo preto, že by ste chceli zvýšiť dôveryhodnosť tejto inštitúcie v očiach občanov, čo vieme, že dlhodobo je pomerne nízka. Ak to sledujú, tak sa tomu absolútne nečudujem. Ale teda meníme to preto, lebo vy ste si napísali niečo, čo ste si sami napísali, sami ste si sem priniesli a sami ste si schválili. To my teraz ideme meniť, respektíve máme tu taký návrh zákona, ktorý by sa dal asi prirovnať k lešeniu. Postavíte to okolo budovy, keď potom samozrejme tú budovu zrekonštruujete, to lešenie ide dole, takže tento návrh zákona je také lešenie, ktoré, ako pán Michalko sám povedal, nie je podstatné to, čo tu teraz doniesol, ale podstatná je taká tá platforma pre to, aby sa to mohlo meniť tak, ako vyhovuje. No a teda ja si pamätám tú rozpravu ešte teda, keď sa menil tento, ktorý už je schválený, rokovací poriadok. Jeden z najčastejších argumentov bol, že teda Národná rada je miesto, kde by ľudia mali chodiť nejakým spôsobom slušne oblečení, mali by sa nejako slušne správať a podobne. No a teda ja neviem. Prečo to ideme teraz meniť? Že ja neviem, nechodia sem ľudia slušne oblečení? To ja neviem úplne posúdiť. Popravde až tak sa do toho ani veľmi nevyznám, ale teda ja neviem, že v čom je teda problém, lebo ja tých problémov tu vidím veľa. Videl som ich aj dneska na hodine otázok, kde v zásade tu boli dvaja Robertovia, jeden premiér a druhý minister obrany a na úplne legitímne vecné otázky aj teda opozície síce neodpovedali, ale zato všetkých dovrážali. A tu si viem predstaviť, že by sa to mohlo nejako zmeniť, lebo ja si myslím, že vláda, aj keď tuná už je to len tak naoko, podlieha legitimite parlamentu, nie je to naopak a preto poslanci a poslankyne Národnej rady podľa mňa majú právo sa pýtať, čo sa, dajme tomu, deje v tejto krajine, čo trápi občanov, ale teda keď tu prídu aj úplne normálne otázky, ako napríklad položil kolega Štefunko: Kedy prorastové opatrenia predstaví pani Érska hospodárstva s pánom ministrom financií? Tak môj kolega Štefunko si vypočul všetko, len nie odpoveď na tú otázku. A ešte sa tu hnevali, že vlastne vôbec my chceme odpoveď na tú otázku. No a teraz veď je meniť niečo, čo ste si vy sami napísali, doniesli a schválili len preto, že my si dovolíme pri zákonoch, ktoré ohrozujú právny štát a demokraciu, vystupovať a brániť ten chrám, brániť ten právny štát a demokraciu, mi príde také trochu, no neviem. A napríklad pri tej hodine otázok, keď tu teda bol pán, myslím, to bol minister obrany, a však boli tu iba dvaja vlastne členovia vlády. A tí iní mali asi strašne veľa roboty teda. No a nám vyčítal, že tu teda nesedíme, ja neviem, nevystupujeme, ale pán Michalko nám vyčítal vlastne presný opak, že my tu vlastne príliš veľa vystupujeme, tak sa najprv zhodnite medzi sebou, či vystupujeme málo alebo veľa. Ale asi sa zhodneme na tom, že poslanci a poslankyne vládnej koalície, pokiaľ to nie je pán Michalko, čo nám má potrebu povedať, ako to v skutočnosti je, tak nevystupujú takmer vôbec. A to je odpoveď na tú otázku, či by ste chceli takých zamestnancov. No a veď už je. Rokovací poriadok je síce zákon, ktorý sa v podstate týka iba nás. Ale on má nepriamo dosah aj na našu spoločnosť, lebo ten rokovací poriadok je ako keby, neviem, v hokeji alebo vo futbale máte nejaké pravidlá, podľa ktorých teda buď niečo môžete alebo nemôžete. A to, ako dobre bude napísaný kvalitne ten rokovací poriadok, tak to má priamy dopad na legislatívu, ktorá má priamy dopad na kvalitu života ľudí v tejto krajine. A nemyslím si, že najväčší problém tejto krajiny je, že kto sem ako chodí oblečený alebo či hovoríme veľa alebo málo. Bolo to tu spomenuté. Vystupujeme vtedy, keď útočíte na právny štát a demokraciu. A ja si myslím, že to je našou povinnosťou. Nemyslím si, že vašou povinnosťou je nám v tom zabraňovať, ale aj napriek tomu, že to robíte, tak aj to robíte zle. Ja sa častokrát potom pýtam, či je úplne na mieste vám možno vyčítať, že neviete postaviť nemocnicu, že neviete dobudovať diaľnicu, že neviete naštartovať tú ekonomiku, keď vy ani neviete obmedziť opozíciu niečím, čo ste si sem sami doniesli, napísali a schválili. A takáto je úroveň tohto parlamentu. A ja si myslím, že oveľa viac na mieste je sa baviť o tom, ako tento parlament funguje. Pretože vidíme, že sem častokrát nosíte pozmeňováky, ktoré sú v podstate prílepkami, nijako nesúvisia s tým, čo je v tom návrhu zákona, napriek tomu, že to je protizákonné, tak sa to schvaľujete. To vám absolútne nevadí, to problém nie je, ale to, že my tu chceme, dajme tomu, brániť to, aby ľudia, ktorí odišli z tejto krajiny aj preto, ako vy ste tu vládli a k čomu ste sa dopracovali, by chceli rozhodovať o osude tejto krajiny, aj možnosťou bolo, že by sa sem raz chceli vrátiť. Tak vy im to idete zakázať, respektíve obmedziť, alebo pán Gašpar povie, že to nie, že vy rušíte voľbu zo zahraničia, vy len rušíte voľbu poštou. A ja si myslím, že mňa takto, ja to poviem, že mňa to mrzí. Mňa to mrzí, lebo ja som mal trošku iné očakávania od tohto. Však ja rešpektujem, ako dopadli voľby a podobne, ale od 4. vlády Roberta Fica, potom, čo sa tu stále tvárite, ako ste najlepší, najmúdrejší. Vy viete všetko najlepšie a my nič nevieme, ale zároveň my vlastne za všetko tu zlé môžeme. Teraz som čakal trošku vyššiu úroveň tohto celého a tá úroveň je pomerne nízka. Ja si na to nechcem ako keby zvykať, ale meniť rokovací poriadok len preto, že vy ste si ho zle napísali a v praxi sa ukázalo, že paradoxne je to ešte horšie, ako vy ste vôbec možno chceli, aký bol úmysel. Tak to po tých neviem koľkatých 16 rokoch vlád Roberta Fica, alebo teda toho, čo ste súčasťou tých koalícií, to mi príde teda naozaj dosť, mi to príde aj možno, by som povedal, že úbohé, ale OK. No posledná vec, však chcem dať, aby mali priestor ešte iní vystúpiť. Viete, keď sa pozrieme na to, že čo túto krajinu trápi, tak vy namiesto toho, aby ste riešili tie problémy, tak vy nás idete umlčať len preto, lebo my na tie problémy poukazujeme a my chceme, aby ste tie problémy riešili. Či to je pointa? Nič iné nie je pointa, len to, že vám sa nepáči, čo my tu hovoríme. Ešte stále máte možnosť nám aj protiargumentovať, vystúpiť, diskutovať s nami, možno zvrátiť tú diskusiu možno vo váš prospech. A veď o tom je parlament. Má sa tu diskutovať. Keby sa tu malo robiť, ja neviem, hocičo iné, tak môžeme robiť hocičo iné, ale parlament je miesto, kde sa má diskutovať a vy vlastne idete obmedzovať rozpravu opozícii len preto, že hovorí niečo, čo vám sa nepáči. Keď tu člen vlády, či je to minister obrany konkrétne alebo premiér, absolútne neodpovedá na otázku, ktorá mu bola položená, asi nie zhodou náhod teda, že bola položená od niekoho z opozície, tak tam je úplne jedno, že hovorí si, čo chce, to problém nie je, ale keď tu niekto náhodou niečo povie a týka sa to opozície, vám to nevyhovuje, tak vtedy vlastne spravodlivosť a neviem čo, tak vtedy sa viete ozvať. A posledná vec, posledná vec je, že najhoršie na tom celom je, že my mrháme ako keby dňami a možnosťami, že by sa tu niečo reálne mohlo robiť. A nerobí sa. Ale to nie je preto, že my by sme tu potrebovali to tu nejakým spôsobom brzdiť, naťahovať, obštruovať a podobne, ako to bolo povedané. Tých zákonov, ktoré ako-tak možno, keď aj nie sú možno, že najlepšie, ale aspoň nemajú zlý vplyv na spoločnosť, tak my vieme aj pochváliť. Ja som hovoril, že odpočítateľná položka mohla byť napísaná lepšie. Je napísaná, ako je, OK, ale v poriadku. Nikto to tu neobštruoval. Nebolo tu 30 – 40 ľudí prihlásených, nikto s tým problém nemal, ale asi musíte aj vy chápať. Ja si myslím, že vy to chápete, že keď sem donesiete návrhy zákonov, ktoré majú negatívny vplyv na spoločnosť, či ekonomiku, právny štát alebo demokraciu, tak je našou povinnosťou sa sem postaviť a o tom hovoriť. To je úplne normálne. A nemyslím si, že vašou povinnosťou je meniť rokovací poriadok tak, ako vám sa hodí len preto, aby ste nemuseli počúvať to, čo my tu hovoríme, namiesto toho, aby ste sa chovali a slúžili tým ľuďom tak, ako si zaslúžia. Takže ja som chcel toľko a som presvedčený o tom, že tento rokovací poriadok ešte do konca volebného obdobia budeme mať možno častejšie, ako sme zvyknutí. Ďakujem.