Roman Mikulec — faktická poznámka, 52. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Igor, ďakujem za tvoje vystúpenie, za zhrnutie, respektíve vypichnutie tých najdôležitejších vecí z tejto novely, hanebnej novely opäť Trestného poriadku. A ty si to úplne presne pomenoval, tie dôvody, prečo žiadny kajúcnik po schválení takejto novely už jednoducho nebude chcieť byť kajúcnikom. Ono to je logické, že keď ten kajúcnik, človek, ktorý zo zločineckej skupiny má ísť vypovedať napríklad o svojich spolupáchateľoch, o ľuďoch, s ktorými páchal tú trestnú činnosť, no tak načo by to robil, keď mu nikto tie benefity nezaručí. Dokonca tak, ako si to presne ty aj pomenoval. Z prachu potom náhodou nejaký aj z nedbanlivosti trestný čin, ale ani nie trestný čin, priestupok, čokoľvek, tak o tie benefity jednoducho príde. Toto je ale ten dôvod. Ty si to presne pomenoval a trafil si podľa mňa klinec po hlavičke. Toto je presne to, čo oni chcú dosiahnuť. Oni jednoducho chcú dosiahnuť, aby inštitút spolupracujúceho obvineného prestal de facto existovať v Trestnom poriadku, aby tento inštitút naďalej síce tam bol, bude pomenovaný, on tam bude niekde uvedený, ale on bude absolútne nefunkčný. Toto oni chcú dosiahnuť, aby kedykoľvek v budúcnosti si už nikto ani teoreticky neodvážil voči nim hovoriť alebo svedčiť. Pritom doposiaľ, a to hovoria sudcovia, to hovoria advokáti, to hovoria mnohí prokurátori, doposiaľ samozrejme platilo to isté, čo si aj ty pomenoval. Žiadna výpoveď, osamotená výpoveď spolupracujúceho obvineného nebola postačujúca, musela byť doplnená ďalšími dôkazmi a tak to bolo aj v tých prebiehajúcich trestných konaniach. Dokonca o tom hovorí aj Európsky súd pre ľudské práva. Len náš minister spravodlivosti to nevie.