Dávid Dej — faktická poznámka, 52. schôdza

Pekne. Ja som nechcel pôvodne reagovať, ale pán Gašpar ma tu zase osobne vyzýval. Tak mne to prišlo smiešne, lebo pán minister tu vystupoval a nás sa pýtal, že vlastne koho sa to týka, koho sa to dotýka, pre koho je to písané. Veď nám povedzte, pre koho. Pán Gašpar sa ani nestihol prihlásiť do rozpravy. Vy ste chceli reagovať fakticky, ja neviem, kto skôr vystúpi, či on alebo vy, a pán Gašpar teda rovno povie, že čurilovci, Očistec, Kováčik, Záleská, neviem kto, každý, proste. Ja neviem, keby ste mali taký entuziazmus a tú energiu riešenie napríklad prenosových opatrení, tak si myslím, že ekonomické fórum v Davose by malo naozaj silnú konkurenciu. A vy namiesto toho stále riešite len seba. Však koho to baví? Veď je piatok, za chvíľku končíme. Zrazu je problém proste kajúcnici, zrazu problém. Dovtedy to problém nebol, voľba poštou 20 rokov, voľba korešpondenciou problém nebola, Trestný zákon, ako dlho tu vládnete, nebolo treba meniť, zrazu je treba meniť, veď samozrejme, že to je účelové. Samozrejme, že tie pochybnosti sú na mieste a samozrejme, že my sa na to pýtať budeme a samozrejme, že mne to potom príde maximálne vtipné, keď pán minister sa tvári, že tomu absolútne nerozumie. Potom tam príde Tibor Gašpar, hovorí o sebe, hovorí o Očistci, hovorí o Kováčikovi. Ja viem, je to asi viacej smutné ako vtipné, ale ale naozaj, keby mal také odhodlanie a ten entuziazmus niečo urobiť s našou ekonomikou alebo zdostupniť bývanie, tak si myslím, že nemáme také ekonomické problémy, aké máme. Iba toľko som chcel, ďakujem.