Irena Bihariová — faktická poznámka, 52. schôdza

Za slovo. No to, čo podnecuje tie výroky a úvahy o účelnosti, sú napríklad, hej, v tejto prediskutovávanej novele, a teraz dávam celú úpravu kajúcnikov do zátvorky. Len také dva príklady spomeniem. Že na akú toto dopĺňame zásadu napríklad zisťovania skutkového stavu bez dôvodných pochybností, keď ona tam už je, veď sa vykopávame otvorené dvere. Ale áno, má to asi podporiť ten naratív, že OČTK a súdy asi neboli doteraz povinné zabezpečovať ďalšie potrebné dôkazy okrem kajúcnikov. Po druhé, máme znovu ďalšiu nadbytočnú zásadu. To je tam osobitnú pozornosť venujú OČTK v trestnom konaní a súd výpovede spolupracujúcej osoby, ale však každému, každému dôkazu je teda sudca povinný venovať náležitú pozornosť. Však to je základná esencia sudcovskej, sudcovskej nezávislosti. A po tretie, ak by ste naozaj teda mali, sa mi páči ten výraz, že, že kalé úmysly, tak prečo my nereformujeme to, čo je reálnym problémom trestného procesu? Však my ho máme tak vyformali, preformalizovaný, že ide vysoko nad štandardy spravodlivosti vyplývajúce z judikatúry SÚLP. Máme tam donemlata výpovede v prípravnom konaní, opakované výsluchy. Teraz ste tam prijali ešte aj tu opravný prostriedok proti obžalobe. A vy sem prinášate neustále veci, ktoré, ktoré proste nepadnú. Toto je, toto je ten dôvod. A to je zároveň odpoveď, prečo si myslíme, že to bude trvať aj po novembri, pretože už teraz prípad pána Gašpara trvá štyri roky. A tie prípady potom kvôli takémuto, hej, formálnemu procesu trvajú 10, 15. Na konci sudca ani nevidí dlho uložiť trest. Načo? A ešte ste to dali teraz aj do poľahčujúcich okolností. Ak trvá proces dlho, netreba, môže, môže byť trest nižší. Niekedy ani sa vôbec nemusí uložiť. Toto je ten problém. Toto vzbudzuje tie pochybnosti o účelnosti. Pán poslanec Spišiak.