Boris Susko — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Okrem samotného úvodného slova mi dovoľte, aby som predložil alebo nejakým spôsobom vysvetlil jednotlivé zmeny a tento návrh zákona vzhľadom k tomu naozaj, že ide o zásadnú zmenu civilného práva, kde teda možno povedať, že je to jedna z najvýznamnejších a najrozsiahlejších legislatívnych prác vôbec posledných desaťročí, kde po viac ako 60 rokoch má Slovensko dostať úplne nový moderný kódex súkromného práva. Občianske právo je tým odvetvím, ktoré sa bytostne dotýka každého jedného človeka a to každý deň, často bez toho, aby si to vôbec uvedomoval. Upravuje rodinné a statusové otázky, reguluje následky bežných, ale aj zásadných majetkových rozhodnutí v živote, či už keď si kupujeme potraviny v obchode, prenajímame byt, dedíme po rodičoch či zakladáme rodinu, vždy sa pohybujeme v určitom priestore, ktorý upravuje a vymedzuje Občiansky zákonník, a preto sú jeho kvalitná štruktúra a zrozumiteľný obsah predpokladom právnej istoty, predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a v konečnom dôsledku aj pokojného a nekonfliktného spolunažívania občanov v spoločnosti. Prečo vlastne potrebujeme nový kódex? Náš platný Občiansky zákonník, ako som už spomínal, bol prijatý v roku 1964. Jeho obsah je dodnes platný, v dobe svojho vzniku, alebo poplatný, ak chcete, v dobe svojho vzniku, bol vystavaný okolo typických situácií socialistického života a neprirodzene zužoval priestor pre slobodné rozhodovanie človeka o vlastných záležitostiach. Dôsledkom je naozaj nielen stručná úprava, ktorá opomenula mnohé klasické právne inštitúty, ale príliš zjednodušujúci pohľad na právo ako na systém mantinelov a nie ako nástroj slobody. Hoci boli časom mnohé jeho nedostatky odstránené, stále zostáva predpisom len pre základné typové prípady. V dnešnej dobe, ktorú charakterizuje zložitosť spoločenských a ekonomických vzťahov však táto úprava už jednoducho nestačí. Buď neponúka žiadne riešenia pre komplikované životné situácie, alebo vedie k riešeniam, ktoré už nezodpovedajú potrebám doby. Dovolím si jeden symptomatický príklad. Dnes ani skúsený právnik často nevie s istotou určiť, v akej lehote sa to-ktoré právo premlčí, pretože premlčacie lehoty sú roztrúsené rozdielne v občianskom a obchodnom práve a nanajvýš komplikované. Ak si nie sú istí ani odborníci, tak o akej právnej istote pre bežného človeka sa potom môžeme baviť? Cieľom predkladaného návrhu preto je odstrániť relikty tohto prístupu k súkromnému právu, zmodernizovať ho zavedením inštitútov, ktoré pozná každá moderná európska právna úprava, a predovšetkým pozdvihnúť význam autonómie vôle. Nový Občiansky zákonník má byť nosným pilierom slobody každého z nás rozhodnúť sa, ako chce žiť a usporiadať si svoje životné situácie pri minimálnej ingerencii štátu. Zároveň chceme súkromné právo sprehľadniť a zjednotiť, odstrániť duplicity a sústrediť čo najväčší rozsah súkromnoprávnych vzťahov do jedného centrálneho kódexu. Do nového zákonníka preto preberáme aj časti dnešného Obchodného zákonníka, najmä úpravu obchodných záväzkových vzťahov a nekalej súťaže a osobitné ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dovoľte mi zdôrazniť, akým spôsobom návrh vznikal. Ako som už povedal, jeho prípravu vláda zverila samostatnej komisii pre kodifikáciu nového Občianskeho zákonníka, kde spojili svoje sily najmä, a to som spomínal, advokáti, notári, prokurátori, akademickí a ďalšia odborná právna obec, odborníci na históriu, európske právo, kde sa spojila teda teória s praxou. Komisia konzultovala už v priebehu prípravy Občianskeho zákonníka jednotlivé veci s ďalšími odborníkmi, či už s Národnou bankou Slovenska, s bankovou asociáciou, asociáciou poisťovní, správcovskými združeniami a podobne. Čiže nešlo teda o prácu nejakej úzkej skupiny ľudí od stola, ale o výsledok širokého a dlhoročného odborného dialógu. Dnes návrh stojí na zásade, ktorú nazývame racionálnou kontinuitou, na rozdiel napríklad od toho, ako išla Česká republika, to znamená, že racionálne nadväzuje na existujúcu úpravu, zachováva žitú terminológiu, pojmy a výrazy sa menia len v minimálne nevyhnutnej miere. Čiže nový Občiansky zákonník nie je výsledkom revolúcie, ktorá by zo dňa na deň zmietla všetko, na čo sme boli zvyknutí, ale skôr evolučného vývoja. Práve preto sa komisia po rozsiahlej odbornej diskusii rozhodla nepodriadiť celý kódex zásade superficies solo cedit, teda zásade, podľa ktorej stavba patrí vlastníkovi pozemku. Nešlo o jednoduché rozhodnutie, ale o rešpekt k tomu, aby sme nezasiahli ďalekosiahlo do vžitých konceptov a neohrozili súdržnosť celého systému tak, ako fungoval dodnes. Pred samotným paragrafovým znením návrh zákona uvádza základné princípy, ktoré doteraz občianske právo nepoznalo, ktoré tvoria výkladový rámec celého kódexu, a to je princíp autonómie vôle a dispozitívnosti úpravy, to znamená, právna úprava vo veľkej časti bude len subsidiárna a bude sa podľa nej postupovať len vtedy, ak sa strany nedohodnú inak. Ďalej princíp osobitnej ochrany slabšej strany, najmä dieťaťa, princíp slušnosti a zákazu zneužitia práva, ako aj klasické zásady ako „práva patria bdelým“. Tieto princípy nie sú akademickou ozdobou, majú slúžiť občanom, ale aj sudcom napríklad ako kompas pri výklade jednotlivých ustanovení. Dovoľte mi teraz predstaviť jednotlivé, jednotlivé časti podrobnejšie, čo teda návrh prináša. Vo všeobecnej časti v oblasti premlčania zavádzame jednotnú trojročnú všeobecnú premlčaciu lehotu, zjednocujeme občianskoprávny a obchodnoprávny režim a umožňujeme stranám dohodnúť si dĺžku premlčacej lehoty, čo je typické pre modernú európsku civilistiku. Skoncujeme tak so spomínanou neistotou, kedy sa vlastne právo premlčí. Zásadne meníme aj prístup k neplatnosti právnych úkonov. Dnešná úprava vedie k tomu, že aj nepatrný rozpor so zákonom sa považuje za dôvod neplatnosti, a to aj vtedy, ak daný zákon vôbec nemá za cieľ riešiť súkromnoprávne následky. Po novom bude potrebné najprv skúmať účel a zmysel zakazujúcej normy. Opúšťame prílišné preferovanie absolútnej neplatnosti a tam, kde to zodpovedá vôli strán, uprednostňujeme platnosť právneho úkonu. Relatívnu neplatnosť nahrádzame zrozumiteľnejším inštitútom zrušiteľnosti s výraznejšou ochranou dobromyseľných tretích osôb. Kodifikujeme aj ustálené závery doterajšej judikatúry, napríklad to, že neplatnosť zmluvy nevyplýva z jej rozporu s inou zmluvou. Reagujeme na kontinuálne rastúci význam elektronickej komunikácie a precizujeme úpravu právnych úkonov v elektronickej podobe. V súlade s judikatúrou jednoznačne riešime aj otázku, ktorá v praxi dlhodobo rezonovala, či dojednanie, na ktoré zmluva iba odkazuje, spĺňa písomnú formu. A napokon výslovne ustanovujeme, že aj uznesenie môže byť právnym úkonom, čím odstraňujeme dlhoročný a dlhotrvajúci výkladový spor. Chcem výslovne ubezpečiť, že ochrana spotrebiteľa zostáva nezmenená a naďalej na vysokom štandarde v súlade s právom Európskej únie. V tejto citlivej oblasti sme zámerne do nej nezasahovali. Pokiaľ ide o ďalšiu časť, a to je časť o osobách, tak návrh nanovo a podrobnejšie upravuje status fyzickej osoby. Spôsobilosť na práva má podmienene aj počaté dieťa, ak sa narodí živé, napríklad pre účely dedenia, ak nie je preukázané inak, za deň počatia sa považuje deň, od ktorého do pôrodu uplynulo 300 dní. Pre prípady, keď viacero osôb zomrie pri tej istej udalosti, napríklad pri dopravnej nehode a nie je zrejmé poradie úmrtí, sa stanovuje, že zomreli súčasne, čo je dôležité práve pre samotné dedičské konania, čo vyvolávalo tiež vážne otázky v doterajšej aplikačnej praxi. Nanovo definujeme aj pojmy ako je obydlie, domácnosť a bydlisko. Za jednu z najdôležitejších a ľudsky najcitlivejších zmien však považujem novú úpravu ochrany dospelých osôb, ktoré pre vysoký vek, zdravotný stav alebo iné okolnosti potrebujú pomoc pri rozhodovaní. Dnešná prax sa veľmi často uchyľuje k formálnemu a tvrdému riešeniu zásahu do spôsobilosti na právne úkony alebo ustanoveniu opatrovníka, teda k rozhodovaniu niekoho iného za iného človeka. My obraciame túto logiku, pričom východiskom je rešpekt dôstojnosti a vôle človeka a preto namiesto náhradného rozhodovania zavádzame rozhodovanie podporované. Prvým nástrojom pre podporované rozhodovanie je, že človek si na základe zmluvy o podpore zvolí osobu, ktorá mu poskytne informácie a usmernenie, no rozhoduje stále on sám vo svojom mene a na svoj účet. Druhým je predbežné vyhlásenie, kedy si človek ešte v čase, keď o jeho vôli niet pochýb, vopred určí, ako a s kým má byť zastúpený, ak sa jeho stav v budúcnosti zhorší. Toto vyhlásenie môže samozrejme kedykoľvek odvolať. A až ako krajné riešenie, ako ultima ratio, prichádza do úvahy ustanovenie opatrovníka. Opatrovníka pritom nebude možné ustanoviť, ak existuje platné predbežné vyhlásenie alebo zmluva o podpore, ktoré danú situáciu pokrývajú. Všetky tieto nástroje sa budú evidovať v centrálnom notárskom registri, čo posilní ich preventívnu a informačnú funkciu. Pri právnických osobách prinášame doteraz chýbajúcu základnú strešnú úpravu, ktorá sa použije subsidiárne tam, kde osobitný predpis mlčí. Stanovujeme štandard kvality výkonu funkcie členov orgánov, výslovne upravujeme stret záujmov a po novom pripúšťame aj tzv. súbeh funkcií, možnosť dojednať, že výkon funkcie konateľa sa môže spravovať ustanoveniami napríklad pracovného práva. Pokiaľ ide o bezpodielové BSM, teda bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, tento pojem v oblasti manželského majetkového práva nahrádzame pojmom bezpodielové, teda pojmom spoločné imanie manželov. Imanie pritom na rozdiel od vlastníctva ako takého, vrátane spoluvlastníctva, zahŕňa nielen samotný majetok, ale aj dlhy. V zásade zrkadlíme súčasný stav, no na viacerých miestach posilňujeme spravodlivosť a ochranu tak manžela, ako aj veriteľa, kde tento stav je skôr výsledkom judikatúry ako vôbec hmotnoprávnej úpravy. Uvediem niekoľko praktických príkladov. Po novom bude do spoločného imania patriť mzda až okamihom jej vyplatenia, nie už ako pohľadávka voči zamestnávateľovi. Znamená to, že v exekúcii vedenej len proti jednému z manželov nebude možné siahnuť zrážkami na mzdu druhého manžela. Reagujeme aj na bolestivé situácie po rozvode, ak jeden z manželov zámerne bráni druhému užívať spoločnú vec, najčastejšie byt, druhý manžel bude mať právo na peňažnú náhradu. Najvýznamnejšia zmena sa však týka dlhov len jedného z manželov, ktoré doteraz v aplikačnej praxi vyvolávali obrovské problémy. Bez ohľadu na to, kedy dlh vznikol, sa bude uspokojovať primárne z výlučného majetku manžela dlžníka, z majetku v spoločnom imaní len subsidiárne a len do výšky podielu, ktorý by manželovi pripadol pri zániku imania, napríklad ak výlučný majetok dlžníka nepostačuje alebo ak slúži na bytové potreby rodiny. Tým výrazne chránime druhého manžela, no zachovávame primeranú ochranu aj veriteľa. Pamätáme aj na podnikanie, na použitie spoločného majetku, na začatie podnikania bude treba súhlas druhého manžela a po novom bude možné domáhať sa zrušenia spoločného imania aj vtedy, keď jeden z manželov začne vykonávať slobodné povolanie, napríklad advokáta, notára, architekta či znalca, pri ktorom ručí celým svojím majetkom. Manželom dávame zároveň väčšiu zmluvnú sobotu, slobodu, pardon, spoločné imanie si môžu zmluvou rozšíriť či zúžiť, a to aj druhovo, napríklad pre všetky nehnuteľnosti, nielen pre jednu konkrétnu. Pri vyporiadaní zavádzame trojročnú prekluzívnu lehotu a umožňujeme dohodnúť sa ešte pred zánikom imania, napríklad počas rozvodového konania. Pokiaľ ide o záväzkové právo, ide o najrozsiahlejšiu časť nového Občianskeho zákonníka, do zákona výslovne zapracovávame mnohé závery súdnej praxe, čím sprehľadníme právny systém a uľahčíme občanom, aby sa o svojich právach vôbec dozvedeli. Zavádzame inštitúty, ktoré v praxi fungovali, ale doteraz im chýbala opora, napríklad prevod zmluvy, peňažná zábezpeka či jednostranné odpustenie dlhu. Pre modernú ekonomiku je dôležité, že posilňujeme istotu pri postupovaní pohľadávok, porušenie zmluvného zákazu postúpenia už nebude mať dopad na tretie osoby. Kľúčovým prínosom je jednotný systém následkov nesplnenia zmluvy. Dnes musí veriteľ tieto následky prácne hľadať v neúplnej úprave jednotlivých zmluvných typov. Po novom bude zrejmé, ktorý ochranný prostriedok si pri porušení zmluvy môže zvoliť, za akých podmienok a ako ich môže kombinovať. V procese uzatvárania zmlúv zavádzame osvedčené inštitúty, ktoré nám chýbali, zodpovednosť za nepoctivé rokovanie, písomné potvrdenia ústnych zmlúv či kontrolu štandardizovaných formulárových zmlúv. Modernizujeme úpravu náhrady škody, dovoľte mi priblížiť na príkladoch. Riešime spornú otázku nemajetkových nárokov z porušenia zmluvy, predstavte si, že vám dodávateľ zruší svadobnú hostinu v posledný deň, samotné vrátenie zálohy je v takej situácii zjavne neadekvátne. Výslovne upravujeme aj citlivú tému náhrady nemajetkovej škody tzv. sekundárnych obetí, teda napríklad blízkych osôb obete dopravnej nehody. Zavádzame nové jasne vymedzené druhy zodpovednosti, ktoré dnes v zákone chýbajú, napríklad za škodu spôsobenú stavbou alebo zvieraťom, kde jednoznačne stanovujeme, kto a za akých podmienok zodpovedá. Naopak, zmierňujeme dnes neprimerane prísnu zodpovednosť za škodu z prevádzkovej činnosti, ktorá zaťažovala najmä podnikateľov. A od základu modernizujeme bezdôvodné obohatenie, ktoré dnes na mnohé situácie reálneho života nedáva odpoveď. Veľkou systémovou zmenou je odstránenie dvojkoľajnosti občianskeho a obchodného práva pri najtypickejších zmluvách, napríklad kúpnej zmluve aj zmluve o dielo. Pri kúpnej zmluve pritom vychádzame z osvedčenej obchodnoprávnej úpravy, ktorá v praxi nevykazovala zásadné problémy, pretože aj vzhľadom k tomu, že bola prijatá v Obchodnom zákonníku neskôr, teda modernejším spôsobom, či spotrebiteľská kúpna zmluva, ktorá sa zmenila len nedávno a zostáva teda úplne bez zmien. Osobitne sa zastavím pri nájme, ktorý sa dotýka veľkej časti obyvateľov. Vraciame do jazyka pôvodné slovenské pomenovanie, namiesto nájomca budeme používať slovo nájomník. Z úpravy nájmu bytu vypúšťame inštitút bytových náhrad, ktorý je reliktom socialistickej bytovej politiky a v porovnateľných právnych poriadkoch nemá obdobu. Namiesto neho zavádzame opatrenia na ochranu tých, ktorým reálne hrozí strata bývania, napríklad ak hrozí, že zraniteľná osoba trvalo stratí bývanie, prenajímateľ bude povinný informovať o výpovedi obec, pokiaľ s tým nájomník výslovne nesúhlasí. Dopĺňame aj inštitúty, ktoré si prax dlhodobo žiada, peňažnú zábezpeku, všeobecnú inflačnú doložku či prednájomné právo. A pravidlá nájmu bytu rozširujeme aj na bývanie v rodinnom dome, lebo nie je dôvodu, aby sa rovnaká potreba bývania riadila rozdielne. Návrh prináša aj viacero úplne nových alebo obnovených zmluvných typov. Spomeniem napríklad zaopatrovacie zmluvy, nadväzujú na starý slovenský inštitút výmenku a riešia silnejúcu potrebu reálneho života, jedna osoba sa zaviaže postarať sa o druhú alebo jej vyplácať rentu a tá za to na ňu prevedie svoj majetok alebo jeho časť. Dnes sa to musí prácne skladať z viacerých zmlúv. Ďalej upravujeme darovaciu zmluvu vrátane darovania s príkazom a odvolania daru pre nevďak alebo pre chudobu. Zavádzame zmluvu o franšíze, o sponzorstve, o tichom spoločenstve a integrujeme aj licenčné zmluvy či úpravu digitálneho plnenia. Pokiaľ ide o vecné práva, pri vecných právach posilňujeme ochranu dobromyseľného nadobúdateľa a dôveru v zápis v katastri nehnuteľností, budujeme ju na princípe materiálnej publicity v jeho pozitívnej a negatívnej stránke, teda na ochrane dôvery v tak správnosť, ako aj úplnosť zápisu. Pre spory o priebeh hranice medzi pozemkami, kde už objektívne nemožno zistiť, kadiaľ vedie, dávame súdu právomoc hranicu konštitutívne určiť. Pri spoluvlastníctve už nerozlišujeme medzi podielovým a bezpodielovým a zavádzame nový inštitút oddelenia od spoluvlastníctva, pri ktorom zo spoluvlastníctva vystúpi len jeden spoluvlastník, kým ostatným spoluvlastníctvo trvá ďalej. Vychádzame pritom zo zásady, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníctve proti svojej vôli. A v oblasti vecných bremien výslovne zakotvujeme takzvanú vlastníkovu služobnosť, právo vlastníka zaťažiť jednu zo svojich nehnuteľností v prospech inej svojej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o dedičské právo, v dedičskom práve sa vraciame k väčšiemu rešpektu k vôli poručiteľa a obnovujeme inštitúty, ktoré naše právo poznalo a ktoré boli po roku 1948 odstránené. Popri závete a dedení zo zákona bude môcť poručiteľ povolať dediča aj dedičskou zmluvou, tá bude najsilnejším dôvodom dedenia, pretože poručiteľ ju na rozdiel od závetu nemôže jednostranne kedykoľvek zrušiť. Uvediem príklad jej užitočnosti. Bezdetní manželia chcú, aby po prvom z nich dedil napríklad ten druhý, no zároveň, aby majetok napokon neskončil u príbuzných pozostalého manžela, ale u synovcov toho, kto zomrel skôr. Dvojicou dedičských zmlúv to bude možné spoľahlivo zariadiť. Takisto pokiaľ bude niekto chcieť napríklad doopatrovať, tak bude môcť uzavrieť dedičskú zmluvu odplatnú, lebo táto zmluva je zásadne odplatná, kde sa s niekým dohodne, že ho doopatruje, nemá ten človek, starší človek peniaze, tak sa s ním dohodne, že ho doopatruje a za to, že ho doopatruje, bude povolaný ako dedič. Čiže eliminuje to súčasné obchádzanie takýchto odplatných zmlúv pre prípad smrti tým, že sa za života prevádzajú majetky s potom stanovovaním práva dožitia a podobné takéto obchádzanie právnych úkonov pre prípad smrti. Obnovujeme aj inštitúty odkazu a príkazu, pričom odkazom poručiteľ môže zaviazať dediča, aby určitú vec vydali odkazovníkovi. Vďaka tomu môže napríklad nadácia alebo kultúrna ustanovizeň nadobudnúť konkrétnu vec bez toho, aby ju zaťažovali dlhy dedičstva. Príkazom zase poručiteľ uloží dedičovi, aby niečo urobil alebo strpel, napríklad aby sa postaral o jeho domáce zviera alebo zhotovil pomník a podobne. A poručiteľ bude môcť určiť aj správcu dedičstva, ktorý sa o majetok postará v období medzi úmrtím a skončením dedičského konania. Rozširujeme okruh zákonných dedičov, aby sme znížili počet prípadov, keď majetok ako odúmrť pripadne štátu. Ukážem to na príklade, poručiteľ nemá deti, manželku, rodičov ani súrodencov, má len starú mamu z matkinej strany a tetu z otcovej strany. Podľa dnešnej úpravy zdedí všetko stará mama. Podľa novej úpravy budú dediť obe, stará mama aj teta rovnakým dielom. Sú to úpravy najmä v štvrtej skupine dedičských osôb. Mení sa aj inštitút povinného podielu neopomenuteľných dedičov. Dnešná úprava neúmerne zväzuje ruky poručiteľovi a ak má len maloleté deti, nemá prakticky žiadnu slobodu rozhodnúť o svojom majetku, čo je zjavne neproporcionálne a žiadna porovnateľná krajina nemá povinné podiely také vysoké ako my. Okrem toho, ak by sme neupravili a mierne neznížili dedičské podiely – znížili sme ich o jednu štvrtinu oproti súčasnému stavu pre neplnoleté deti aj plnoleté deti –, tak by všetky tie nové inštitúty dedičského práva prestali mať zmysel, pretože pokiaľ ide napríklad o poručiteľa, ktorý má len neplnoleté deti, tak mu v zásade nezostáva žiaden majetok, s ktorým by mohol slobodne nakladať, či už formou dedičskej zmluvy, príkazu alebo odkazu. Takže z tohto dôvodu bolo potrebné mierne upraviť dedičské podiely. Na tejto veci bola naozaj najväčšia diskusia s najviac subjektami, kedy sme mali rôzne výšky alebo debatovali sme o rôznych výškach zníženia povinných podielov pre tzv. neopomenuteľných dedičov. Nakoniec sme sa dohodli naprieč celým spektrom pripomienkujúcich subjektov na tom, že sa znížia tieto podiely o jednu štvrtinu tak, aby bolo možné využiť tieto nové dedičské inštitúty. Zachováme pritom u nás tradičnú delenú zodpovednosť dedičov za dlhy a pre zložité dedičstvá umožňuje súdu, aby ich vo výnimočných prípadoch sám spravodlivo vyporiadal namiesto toho, aby dedičov nútil do následných súdnych sporov. Záverom, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, sa domnievame, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s nálezmi Ústavného súdu a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, i s právom Európskej únie. Predpokladá sa nadobudnutie účinnosti 1. júla 2027 vzhľadom na to, že to má dopad na podnikateľské prostredie, a teda možno nastavovať účinnosť buď len k 1. júlu alebo k 1. 1. A tento čas vytvárame zámerne, aby sa spoločnosť aj odborná verejnosť na novú úpravu dôkladne pripravili a aby sme aj pripravili sprievodnú novelizáciu súvisiacich predpisov. Čo predpokladám, že budeme mať aspoň v hrubých kontúrach pripravené už k druhému čítaniu, čiže v septembri už bude známy nejaký koncept sprievodnej dokumentácie, respektíve zákona, ktorý bude vykonávať tento zákon a derogačné klauzuly. Predkladám vám dielo, ktoré nevzniklo zo dňa na deň, je výsledkom mnohoročnej odbornej práce, širokého konsenzu a stoviek hodín diskusií. Nemení všetko len pre zmenu samotnú, stojí na racionálnej kontinuite, ako som povedal, a mení to, čo prax a život skutočne potrebujú. Som hlboko presvedčený, že po viac ako 60 rokoch si Slovensko zaslúži moderný, slobodný a zrozumiteľný Občiansky zákonník, ktorý bude slúžiť ľuďom a nie naopak. Dovoľujem si vás preto požiadať o posunutie vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.