Boris Susko — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Nech sa páči, čas na odpoveď. Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Ja teda budem pokračovať vo svojej odpovedi a v rámci tej aj zodpoviem, predpokladám, na vaše otázky. Chuť rozhodovať o malých štátoch bez ich súhlasu v rámci Európy rastie. A že to nie sú len slová, vidíme aj práve teraz. V januári Brusel rozhodol o konci dovozu ruského plynu. Slovensko hlasovalo proti. Nepomohlo mu to, prehlasovali nás, hoci ide o naše domácnosti, naše firmy a naše účty za energie. Preto Slovenská republika v apríli podala žalobu na Súdny dvor. Išlo o to, že Európska únia zmenila právny základ, na základe ktorého o tejto veci rozhodla. V zásade tak ako pri iných komoditách, ako pri uhlí, oceli, dreve, morských plodoch a ďalších a ďalších, Európska únia rozhodovala vo vzťahu k Rusku o sankciách vo vzťahu k Rusku na právnom základe bezpečnosti, kde sa vyžaduje jednomyseľné hlasovanie, tak paradoxne v tomto prípade hlasovali na základe iného právneho základu, na základe právneho základu spoločnej hospodárskej politiky, kde je už dnes väčšinové hlasovanie. Čiže takýmto spôsobom sa aj v rámci únie obchádzajú základné princípy, na ktorých sa podľa nášho názoru rozhoduje a malo sa rozhodovať na základe iného právneho základu a to je aj podstata našej žaloby, ktorú sme podali na Súdny dvor. Teda pravidlá by mali platiť pre všetkých. V tomto prípade teda aj pre Brusel. Čoraz hlasnejšie sa hovorí aj o tom, že právo veta treba obmedziť a že má stačiť väčšina aj v iných otázkach. Pre veľké štáty je to samozrejme veľmi pohodlné. Pre Slovensko je právo veta poistka. Posledná poistka, ktorú malý štát má, keď ide o jeho životné záujmy. Kto ju chce odovzdať, odovzdáva hlas Slovenska. Bez nej sa o nás bude rozhodovať v zásade bez nás. Toto je ukážka toho, čo nás čaká, ak liberálna opozícia dostane, čo chce. Rozhodnutie, ktoré môže ľuďom zdvihnúť účty za energie, prijme väčšina, ktorej sa to v zásade netýka v rámci Európskej únie. A slovenská vláda aj slovenský parlament sa budú môcť tak na to akurát pozerať. Toto je mimoriadne aktuálna téma a hrozba. Liberálna opozícia by Slovensku odovzdala a zavrela by mu ústa, pretože si myslí, že malý štát nemá mať vlastný názor, že má na všetko len prikývnúť a podpísať a mlčať. Ja hovorím opak. Slovensko má právo povedať nie. Tak ako pri migrácii, tak aj pri energiách, či pri vlastnej ústave a otázkach národnej identity, ktorú si zakotvilo do ústavy. Ak mu toto právo chce vziať, tak nech to povie svojim voličom na rovinu. Ale aby bolo celkom jasné. Slovensko do Európskej únie patrí a ja o našom členstve samozrejme nepochybujem, ani ho nechcem spochybňovať. Ale členstvo v Európskej únii nie je poručníctvo. Vstúpili sme do únie ako suverénny štát a ako suverénny štát v rámci Európskej únie aj chceme zostať. Pani poslankyne, pani poslanci, tento národ si svoju zvrchovanosť vybojoval, nie preto, aby ju jedna generácia politikov odniesla do Bruselu v aktovke. Ďakujem pekne.