Irena Bihariová — faktická poznámka, 52. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, ja by som sa rada vrátila k tomu, čo ste aj čiastočne naznačili. Tento zákon sa pripravoval pôvodne ešte ako náplastička na všetky tie neduhy, ktoré privodila veľká trestná reforma, konkrétne tzv. ten horalkový zákon, ktorý najprv z Trestného zákona vypadol a ambíciou vlády bolo, že teda predostrujú riešenie formou zvýšenia sankcií v priestupkovom práve. Je to veľmi zaujímavé, aby som toto dala do pozornosti, že nie, aby sa vrátili a reflexívne si teda prešli, že či tá zmena v Trestnom zákone, či tie nízke sadzby a celá tá zbenevolentnená trestná politika nie sú súca na opravu, či tuto by nebolo treba vykonať zásahy. Nie, to si povedali, že to by mohlo poškodiť ľudí, na ktorých im záleží. Miesto toho začali opravovať priestupkový zákon tak, aby vymáhali presne, ako to tu bolo už povedané kolegom v rozprave, extrémne pokuty od tých, ktorí sa teda priestupkov domáhajú. Čiže za trestné činy sme znižovali tresty a za priestupky, ktoré sú nižšej spoločenskej závažnosti, sme zvyšovali tresty. A nedáva to absolútne žiaden zmysel, pretože ak niekto chodí do Auparku kradnúť papuče, tak s najväčšou pravdepodobnosťou, aj keď mu tam dáte 2 500 eur pokutu, vám ho nezaplatí. Dokonca aj tá dôvodová správa v predkladanom návrhu hovorí, že to bude nevymožiteľné. Osoby napríklad, ktoré sú v systéme dávky hmotnej núdze, nie sú exekvovateľné. Čiže komu by ste takýto trest reálne naparili? Len ste sa vyhli problému, ktorý bolo treba riešiť a ktorý privodila trestná reforma. Tam ste mali robiť korekcie a nie v priestupkovom zákone preniesť tú zodpovednosť na najchudobnejších z najchudobnejších. Ďakujem.