Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Klasický folklór, pán poslanec Hlina, keďže včera som si to naozaj nevšimol, tak vám nedávam ani 5 sekúnd na to, aby ste to sako mali, a poprosím vás, aby ste si ho dal dole. Alebo aby ste opustil rokovaciu sálu. Ani tú kávu, a je mi to trápne. Tretí deň riešime vaše sako. Ja si myslím, že ste v mnohých veciach človek s prehľadom. Nemyslím si, že potrebujete robiť takýto politický marketing. To nie je vhodné ani dôstojné pre vás. Prosím, opustíte sálu s tým sakom. Nie, akože ja si myslím, že niektoré politické veci môžete dobre podchytiť, ale tretí deň tu zaujímať a vystupovať pred médiami s osakom, to už je... No, už v poriadku a ďakujem vám. Prajem pekný deň. Pokračujeme v rozprave. Tak, ďakujem pekne ešte raz za slovo, kolegyne, kolegovia. Opäť, samozrejme, pán predsedajúci, nevyužijem 165 minút, ktoré nám umožňuje rokovací poriadok. Budem sa snažiť byť vecný. Dobre, zasa tu máme návrh zákona, ktorý asi v tej, v tej, tej najužšom vnímaní, OK, určite pomôže tam tie tri dni, že to proste skráti, že to zjednoduší. Čiže áno, aj tu som presvedčený, že také tie drobné vylepšenia asi v tom zákone sú, takže OK. Ale ako pán minister predpokladá, lebo sme sa bavili aj ráno, ja sa skutočne budem venovať tým samotným ESG ratingom alebo vôbec tomu ESG vykazovaniu. A skutočne tu je tá otázka, že či to je to, čo skutočne zásadne potrebujeme. Čiže, kolegovia z koalície, nejdem teraz frfľať ani tak na pána ministra, ale skôr idem teda sa zamýšľať, že či skutočne Európska únia potrebuje všetky tie regulácie, ktoré máme. O tomto, o tomto teraz bude. Lebo tie samotné, teda tie ESG hovoria, teda áno, proste environmentálne ratingy, sociálne ratingy, ratingy v oblasti správy a riadenia ratingov a kadečoho všetkého. A teraz tu sa bavíme o dvoch veciach. Ekonomika ako taká, alebo trhová ekonomika ako taká, vlastne vždy funguje takým tým hľadaním najlepšieho riešenia, najefektívnejšieho riešenia práve tými tisíckami, miliónmi väzieb, hej?, že každý ekonomický subjekt má svoje egoistické záujmy, robí tak, aby vlastne jemu dobre bolo, ale práve, že v tej ekonomike, špeciálne v medzinárodnej ekonomike, je tých subjektov stotisíce, milióny a tým, že každý vlastne si zháji svoj egoistický záujem, paradoxne vtedy je to celé najefektívnejšie. Najefektívnejšie využitie zdrojov, vytvorená trhová cena, čo ja viem, čo všetko a proste jednoducho vtedy sú úspešní, úspešní, lebo to funguje na trhových princípoch, hej? Takto nejak to bolo vlastne aj kedysi. Nemali sme rôzne takéto regulácie a úrady ESMA a čo ja viem, čo všetko, a Európa bola jednoducho pupkom sveta a európske banky boli najsilnejšie banky, povedzme ešte popri amerických, a jednoducho sme tvrdili tú muziku. A boli sme aj lídri v inováciách, proste vôbec v tom všetkom okolo toho a fungovalo to. No niekedy možno, keď je koze dobre, tak sa ide na ľad tancovať a stále sa začínali nové a nové nariadenia, nové a nové regulácie a čo ja viem, čo všetko, a dnes tu síce máme, sa teda majú správať aj tie banky, aj ten celý finančný sektor aj sociálne, aj environmentálne, aj ja neviem akokoľvek zodpovedne, ale ten výsledok je, že namiesto toho, že by sme boli lídri v inováciách, tak sme lídri v kontrolovaní a v reguláciách. No a ono to v tej ekonomike, ďalšia vec, buď rastiete alebo padáte. Také niečo, že nejaká, že stagnácia na nejakej super úrovni, také niečo neexistuje a toto je akoby skôr ten problém teraz, že európsky, že jednoducho síce máme všetko dokonale zregulované, ale ten svet nám odišiel. Keď sa pozrieme na to, ako funguje, čo ja viem, americký finančný sektor, aké inovácie ponúka, alebo aj ďalšie krajiny, tak proste jednoducho fakt, fakt nestíhame, nestíhame. Čiže toto, toto si tak nejak myslím, že určite je správne už teda, keď tu je nejaké európske nariadenie, skutočne ho vždy implementovať ozaj, že jedna k jednej, žiadny goldplating. To sa hádam dohodneme aj tuná s kolegom Imom Štefúkom, ale teda hľadať cesty, ako to zjednodušovať, ale treba vytvárať aj ten tlak. Ja hovorím, že Európska únia je perfektný projekt, proste nemáme inú možnosť a nie je cesta, ako niekto hovorí, odísť alebo čo ja viem, čo. Nie, treba sa snažiť, aby tá Európska únia sa vrátila ku svojím koreňom, prestala vymýšľať nezmyselné nariadenia, ktoré viacej škodia ako pomáhajú, a aby sme sa znovu nejak tak stali takým tým európskym a svetovým tigrom, hej? Tak to som tu len chcel povedať, že ten paradox je ten, že napriek tomu, že tá ekonomika častokrát aj tie sociálne funkcie, aj tie všetky ostatné funkcie robila práve tými egoistickými zámermi a teraz sa nahrádza to rôznymi reguláciami, a ja som presvedčený, že tie regulácie, práve to, že ideme dávať reguláciu sociálnu do tej ekonomiky, do financií, do čohokoľvek, že to môže vo finále vypáliť ďaleko horšie. Ešte som nepočul nejakú firmu, ktorá by sa pri týchto ESG reportoch tešila, že aké je to dobré, že im to niečo prispelo, že im to zvýšilo konkurencieschopnosť alebo čo ja viem, čo všetko. Tak treba počúvať vlastne ten trh, treba počúvať tých tvorcov hodnôt a treba skutočne sa aj na tej našej slovenskej úrovni, aj na tej európskej úrovni zamýšľať skôr nad rušením regulácií ako vytváraním nových. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, pán