Roman Michelko — faktická poznámka, 52. schôdza

No, aj pohrebné sa veľmi, veľmi zredukovalo z 500 na 250, takže je to symbolické, ale vôbec počúvať, že to nie je taký náklad štátneho rozpočtu, ktorý vykompenzuje náklady na živnostníkov. Toto naozaj je, aj tak je to len kozmetická vec. Nemáte šancu robiť pohreb pod 1 000 € a nie všetci na to majú, čiže to je nejaká základná sociálna vec. Čo sa týka znižovania daní a zvýšenia príjmu štátneho rozpočtu, tak ja som si teraz cez aj pozrel, že koľko štátov napríklad znižuje spotrebné dane na pohonné hmoty. Teraz v kríze okolo Hormuzu a predstavte si, ani jeden štát to nedal ako trvalé, vždycky len dočasné, do 30. 6. a tak. Čiže keby logicky zníženie spotrebných daní a DPH znamenalo vyšší výnos do štátneho rozpočtu, tak by to nelimitovali časovo. A ešte vám to kombinovali väčšinou so zastropovaním ceny. A posledná poznámka k tomu, že teda znižovanie daní môžu byť ako buď daňovo neutrálne alebo dokonca plusové, tak ja poviem jeden veľmi taký príklad: vlajková loď, rovná daň. Neviem, či to stihnem, ale teda skúsim. Niekedy na začiatku bola spodná sadzba dane 5 % na základné potraviny a základné služby a tak ďalej a 23 na luxusnú spotrebu. A ona sa postupovala postupne dala na 10 % tá spodná a znižovala sa a tá horná, teda spodná sa zvyšovala, horná sa znižovala, naklesla, bola rovná 19 %. Výsledok: tí najchudobnejší sa v zvýšených cenách základných potravín, ktoré im išli späť na 19 %, teda o 13 %, poskladali na luxusnú spotrebu tých najbohatších, ktorým klesla o 4 %. Tak to bolo, pán poslanec.