Marián Viskupič — faktická poznámka, 52. schôdza

Pán kolega Michalko. Či, že? Nerozumiem úplne tomu, čo ste hovorili. Čiže najprv ste teda dobre dali po chrbte všetkým týmto mikroživnostníkom, hej? A teraz vlastne ste tým v tej tretine tých úplne najmenších teda trošku pomohli. A teraz čakáte, že vďačnosť alebo, alebo ja neviem, neviem, že čo, ale poďme to do reči čísel. Čiže ja zaokrúhlim ten odvod na 140 €. Takže keď, keď niekto má obrat 250 €, to ešte neznamená, že ich zarobil. Veď, keď aj písal niečo, tak ešte furt minul nejakú elektrinu na ten laptop, minul proste niečo na ten laptop samotný, na čokoľvek. To sa vám zdá normálne, že pri mesačnom príjme 250 € treba zaplatiť odvody 140 €? A toto kto bude podnikať, pán Michelko? Však to úplne, že nedáva logiku. Nedáva to logiku. To niekedy bol taký vtip, že hovorili podnikatelia, že keď sa ich vláda pýta, že čo by pre nich mohli spraviť, no nerobte nič. Nechajte nás žiť, nemeňte pravidlá, bude aspoň nejaká stabilita. Dnes je to už v stave opačnom, že dnes už tá vláda nejaká, čo príde po vás, bude musieť niečo spraviť. A ja oceňujem, že ste si teda chybu priznali, len teda ju bolo treba, pán Michelko, opraviť. Lebo toto, toto nie je oprava. Toto skutočne nie je oprava. Nie je normálne, aby pri mesačnom príjme 250 € napríklad teda za umývanie vchodu, hej, alebo dvoch vchodov ste mali zaplatiť 140 € na odvodoch. To vám vlastne zostane teda koľko? 110 €, ale to hovorím, že to nebol zisk. To tam ste ešte mali na to nejaké náklady. To takto to nemôže byť. A ďalej potom ešte som sa prihlásil do rozpravy, takže potom ešte poviem bližšie k tým ďalším veciam, ktoré ste spomínali, lebo je tam na čo reagovať skutočne. Ďakujem pekne.