Roman Mikulec — faktická poznámka, 52. schôdza

Ďakujem za tvoje vystúpenie. Myslím si, že si to trafil úplne presne. Keď si sa pýtal, o čo vlastne týmto poslancom predkladajúcim takýto zákon v súčasnej dobe ide. A či nemajú vôbec hanbu sa tlačiť niekde na svadby, keď ľudia dennodenne pociťujú výsledky ich práce za vyše 2,5 roka ožobračovania a nesplnené sľuby. Tak myslím si, že bolo veľmi nepríjemné aj samotnej predkladateľke, lebo sa postavila a musela odísť od toho pultíka. V každom prípade oni absolútne nemajú hanbu, lebo keby mali hanbu, Julo, tak by tu ten Gašpar ani nie, že prišiel, on by tu nemohol sedieť, on by tu nemohol ani okolo parlamentu chodiť za normálnych okolností a nie, že ešte ovplyvňuje to, či niekto tu má byť ako nejaká návšteva a jemu sa to páči alebo nepáči. Oni keby mali trošku hanby v sebe, tak Gašpar jednoducho bude pekne tichučko niekde sedieť. Samozrejme, však má právo ísť na súd a obhajovať sa na súde, ale nie tuto v parlamente a nie ešte ovplyvňovať ďalších poslancov alebo predsedu Národnej rady o tom, či sa má alebo nemá niekto vykázať zo sály len preto, lebo si dovolí mať na saku nejakú nášivku. Naozaj mal si pravdu v tom, že toto ľudí absolútne nič netrápi. Ľudí trápi dennodenný život. To, že nemajú, čo napríklad deťom dať do školy na 10:00, to, že si nemôžu dovoliť ísť na dovolenku, to, že si nemôžu dovoliť zaplatiť energie, lebo energopomoc je absolútne zle urobená, nefunguje to. Toto ľudí dennodenne trápi, nie to, či nejaký poslanec, predseda parlamentu alebo nebodaj prezident by mal ísť na svadbu robiť nejaký príhovor. Tento zákon je absolútne mimo misu. Pán poslanec Karas, nech sa páči. Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.