Beáta Jurík — faktická poznámka, 52. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. To už je taká klasika, vlastne taká gašparovina, že príde, potom si zbalí kabelu a odíde, lebo načo by to už len mal počúvať, všakže? Dve a pol hodiny sa tu bavíme o tom, že aká hrôzostrašná nášivka, ktorá šíri nenávisť v spoločnosti, sa tu objavila v tomto pléne a naopak, aké normálne je tvrdiť, že matka, ktorá uhorí v chatrči so svojimi deťmi, si za to môže. To akože skutočne? Veď sa už zamyslime trochu nad sebou. A ja úplne súhlasím s tým, čo hovorila aj kolegyňa Jaurová, že nás nášivky neurážajú, pretože sa jednoducho tak neidentifikujeme, ale keď už chcete hovoriť o progresívnych príživníkoch, tak to je také, že PP, tak neviem, že kto mal také-aké nášivky alebo tak. Ale ja som rada, že konečne po tých dvoch a pol hodinách pán podpredseda Národnej rady Gašpar urobil to, čo sme dve a pol hodiny od neho žiadali, a síce, aby sa normálne prihlásil do rozpravy a normálne diskutoval namiesto toho, že tu neustále skákal opozičným poslancom a poslankyniam do rečí a či už po alebo počas tu predstavoval svoje hodnotiace úsudky a rady a neviem, čo ešte všetko. Jednoducho takto to nemá vyzerať. On porušoval ten rokovací poriadok, o ktorom sa tu opäť bavíme. A ja som rada, že sa ukázalo, že aj na Tibora Gašpara platia nejaké pravidlá. A kázal tu o slušnosti poslankýň PS. No ja neviem, že či je slušné povedať im, že nezávidí ich partnerom, ak toto zažívajú doma. To je všetko, len nie slušné. Nehnevajte sa na mňa.