Lucia Plaváková — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som sa chcela na začiatku vrátiť k tým výhradám, ktoré tu odzneli, k pravidlám, o ktorých rokujeme. Teda konkrétne ja som sa sústredila na dve a tie by som chcela opätovne pripomenúť. Jednak teda je to určenie času pri vystúpeniach k interpeláciám. Už som to vysvetľovala, že podľa mňa nemôžeme v pravidlách, ktoré sú nižšou právnou normou, upravovať niečo, čo nie je upravené v zákone. Ak si myslíte opak, tak mi skúste ukázať ustanovenie zákona, z ktorého vyplýva, že my si môžeme tu určovať čas pre tento typ vystupovania, interpelácie, lebo v súčasnom znení zákona sa pozabudlo, že tam sa uvádza, že ide o ústne vystúpenie v rozprave, z čoho v minulosti vyplývalo aj určenie času, ale dnes už nemáme písomnú a ústnu rozpravu. To znamená, že jednoducho je to podľa mňa legislatívna chyba, ale vy tu pravidlami chcete upraviť niečo, čo v zákone upravené nie je. Tak k tomu sa nikto nevyjadril. Ja som to tu hovorila v mojom prvom vystúpení, ale nedostala som žiadnu odpoveď. Namiesto toho tu pán podpredseda neustále vstupuje ľuďom do ich vystúpení, tak možno toto keby skôr skúsil vysvetliť. Čo sa týka tej zlúčenej rozpravy a toho, že teda bude stačiť jeden navrhovateľ a jeden spravodajca, no o tom sme tu tiež už hovorili a nejakým spôsobom ste na to nereagovali, že ako teda to bude fungovať, keď vy zlučujete absolútne nesúvisiace body do jedného bodu, do zlúčenej rozpravy a stačí, ak tu bude jeden navrhovateľ, ktorý nemá vedomosť o všetkých tých bodoch, niekedy ani o tom svojom vlastnom, ale teda že akým spôsobom potom tu má prebiehať tá rozprava a tá diskusia. Lebo naozaj, ako som hovorila, to vyzerá potom tak, že vám sa tu len nechce byť. Nechce sa vám tu pracovať, lebo namiesto troch bude stačiť, napríklad troch bude stačiť, keď tu bude sedieť jeden z vás, lebo tak to potom vyzerá. A pán poslanec Macášek sa tak ohradil, že teda my sme tu reagovali na to, že to vyzerá, že za tie luxusné platy sa vám nechce pracovať a že to ukazuje aj vaša aktivita, respektíve aj neaktivita v tomto pléne. A síce sa ohradil, ale na to sú aj dáta, máme normálne stránku, ktorá analyzuje prácu poslancov a poslankýň, tak keď tam rolujem od najaktívnejších po najmenej aktívnych, tak rolujem, rolujem. A za koalíciu prvý je pán Andrej Danko ku podivu na 35. mieste. Potom, keby sme chceli nájsť niekoho prvého zo SMER-u, tak je to pán podpredseda Tibor Gašpar. A napríklad pán Macášek je, myslím, že na 144. mieste, lebo väčšina z vás sa nachádza (povedané so smiechom) presne v tej druhej polovici. A ja chápem, že on je tu napríklad najnovší z vás, ale tak nachádzate sa na tých posledných priečkach viacerí. Tak potom, čo je vaša aktivita? Lebo reálne to vyzerá, že tu prídete naozaj si takto posedieť a prípadne teda raz za rok vystúpiť v rozprave. Niektorí z vás neviem, či ešte ani vôbec vystupovali v rozprave. Prídete na tie hlasovania, ktorých je stále menej a menej, aj tento týždeň, že ste si dve hlasovania zrušili. Takže to my vychádzame z toho, ako vidíme, ako pracujete. Tak ja chápem, že sa vám to nepáči, keď takýto obraz je o vás, ale vy ho vytvárate. Čiže to je na zamyslenie pre vás. Pán Hazucha, keď už tu spomínal teda aj náš výbor a situáciu, ktorá sa odohrala, to súvisí s tým, že tu máme teda aj debatu o tom, čo je urážlivé, čo nie je urážlivé. Lebo pán Hazucha teda pri debate, keď sme hovorili o tom, ako rómske deti umierajú v požiaroch, minulý rok ich bolo deväť, čo je absolútne tragické, a štát, vaša vláda nerobí nič, nič, aby tomu zabránila do budúcna. My sme opakovane to riešili na ľudsko-právnom výbore. Mali sme tam aj splnomocnenca vlády pána Daška, ktorý sľuboval, že budú preventívne opatrenia. To bolo pred vyše polrokom? Odvtedy sa nič nespravilo. A namiesto toho, aby pán poslanec Hazucha sa snažil priniesť teda do tej debaty niečo v duchu, že teda sa budete aspoň pokúšať túto absolútne tragickú situáciu zmeniť, tak on začal obviňovať matky tých detí. Jedna z tých matiek je mŕtva, lebo zomrela spolu so svojimi tromi dcérami, štvorročnou, šesťročnou a osemročnou. A prepáčte, áno, toto je urážlivé. Je to urážlivé voči tým ľuďom a preto som ho zastavila a poprosila som ho, aby sa takýmto spôsobom nevyjadroval na ľudsko-právnom výbore. Takže takáto bola tá situácia. Ak toto vám príde problematické, že som ho zastavila v prípade, ak obviňoval matky detí, ktoré uhoreli, z ktorých jedna teda uhorela spolu s nimi, tak ja neviem, či naozaj sme, proste dokážeme sa na čomkoľvek zhodnúť, naozaj. A k tomu, čo je urážlivé a čo nie je urážlivé, to je veľmi dobrá debata, lebo presne aj pán poslanec Szalay to tu naznačil teda, že je asi v poriadku ho nazvať úbožiakom. Ale, samozrejme, označenie mafián, to sa vám nepáči, to je urážlivé. To tu všetci jednoznačne sa zhodujete. Tak kde sú tie hranice? Či čo? Vytvoríte nejaký zoznam toho, čo je urážlivé a čo nie je urážlivé? Ja som si teda tiež už tu zažila všelijaké urážlivé pomenovania, len ako zdá sa, že vždy to vadí, len keď sa to týka vás. Lebo napríklad v mojom prípade ste neboli schopní podporiť ani uznesenie, ktorým sme odsudzovali, chceli sme odsúdiť tieto výroky. Čiže čo si o tom máme potom myslieť? Že len keď urážky smerujú k vám a keď vám to príde urážlivé, tak vtedy to treba riešiť a keď je urážka smerovaná k hocikomu z opozície, tak to netreba riešiť? Nebodaj ešte aj voči ľuďom, ktorí sa tu nemôžu nijako brániť, ktorí sú absolútne v najhorších životných situáciách a navyše ešte aj niektorí z nich sú mŕtvi. Mŕtvi! Takže ja naozaj niekedy mám pocit, že ja ani neviem, ako, ako vy to dokážete toto všetko spracovať. A kolegyňa Števulová tu tiež otvorila tému, akým spôsobom teda sa vlastne arbitrárne vykladá ten rokovací poriadok aj etický kódex. Teraz tu budeme vidieť určite nielen dnes, keď sme začali práve tým novým rokovacím poriadkom, ale aj nasledujúce dni a ten príklad tu bol jasne uvedený. Nikto vlastne ani na to nereagoval, že či tu teda sú zakázané vizuálne pomôcky, alebo nie. Vy ste tam vlastne doplnili, že nielenže je zakázané ich vnášať, ale ich aj vyrábať tuto v pléne, čiže keď ja si teraz napíšem, že na tento blok, že 1 + 1, hej, tak to si tu môžem napísať, ale keď vám to takto ukážem, tak to už je zakázané, alebo? Alebo čo je tá hranica? Čiže a niektoré tie pravidlá sú, samozrejme, absolútne nezmyselné, lebo asi 1 + 1 vás tu nikoho neurazí, že? Čiže aj tie vizuálne pomôcky, ako sme aj my navrhli v našej, v našom návrhu novely rokovacieho poriadku, by sa mali viazať na to, že teda to napríklad zasahuje niekoho dôstojnosť. Lebo v čom je problém štandardných vizuálnych pomôcok, ktoré sa inak používajú vo všetkých profesiách? Veď to je absolútne bežné. Aj v škole, proste všade, hej? Len my tu proste, jak, ja neviem, proste v stredoveku. Aj tam mali vizuálne pomôcky. Tak ja neviem, že čo, čo je, čo je ten problém. No. Čiže mne to príde naozaj úplne absurdné, čo tu riešite vrátane tohto teda koberčeka, ktorý inak sa mi nezdá, že všade má jeden meter. A tak, a tak vyzerá vaša práca (povedané so smiechom), hej? Že vy si tu prijmete úplnú absurdnosť, potom ju chcete zrealizovať a je to asi ako s tými stĺpmi v prešovskej nemocnici, že teda ich musíte búrať a znovu stavať, tak tak vyzerá aj tento koberček. Tak ak chceme hovoriť o nejakej dôstojnosti v tomto pléne, tak treba začať tým, ako sa tu správame a čo vy tu vlastne robíte, aké zákony tu prijímate a ako tu škodíte Slovensku. Ak môžem povedať slovo Slovensko, lebo však možno to je propagácia politickej strany. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)